Chránená oblasť PIENAP

Vyhlásená: 1.1.1967 (nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č.5/1967 Zb.)
Výmera: 2125 ha, ochranné pásmo 28 000 ha
Štátna prírodná rezervácia: Prielom Dunajca
Chránené prírodné výtvory: Haligovské skaly, Prielom Lesnického potoka - Kače, Jezerské jazero, Jarabinský prielom, Travertínové jazierko Kráter, jaskyňa Aksamitka
Sídlo správy PIENAP-u: Červený kláštor, okres Poprad ako ochranný obvod správy TANAP-u
PIENAP nadväzuje na Pieniński Park Narodowy

V tieni mohutných Tatier sa rozprestiera uprostred magurských lesov Pieninský národný park. Na neveľkej ploche sa nachádza niekoľko zaujímavo tvarovaných vápencových vrchov i hlbokých tiesňav s dravým tokom Dunajca. Najvyšším vrchom Pienin sú na poľskej strane Tri Koruny (982 m), na našej strane Holica (824 m). Najvyšším vrchom ochranného pásma Pienap-u je Repisko (1259 m) na hranici s TANAP-om v západnej časti územia. Najnižšie miesto je v ochrannom pásme hladina Popradu v meste Stará Ľubovňa (asi 500 m). Geologicky je územie budované horninami flyšového vývoja vnútrokarpatského paleogénu, menovite pieskovcami, ílovcami a slieňovcami. Bradlové pásmo (Kláštorná hora s Hôrkou, Holica s Osobitnou skalou a Kače) je budované horninami vrchnej a strednej kriedy - vápencami, slieňovcami, pieskovcami, ílovcami a zlepencami. Jedinečný a esteticky mimoriadne príťažlivý reliéf Pienin je výsledkom zložitých geologických a klimatických procesov, spomedzi ktorých sa najvýraznejšie prejavila erózna činnosť vody. Osobitné miesto pri formovaní reliéfu Pienin má Dunajec, ktorý sa svojím dravým tokom hlboko zarezal do vápencových skál a vytvoril malebnú tiesňavu. Vo vodnej sieti územia dominujú dve výraznejšie rieky - Dunajec a Poprad. Pravostranné prítoky Dunajca odvádzajú vodu zo severnej časti Spišskej Magury. Medzi väčšie potoky patria Osturniansky, Rieka, Lesenský, Jordanec, Lipník a Lesnický potok. Južnú časť Spišskej Magury odvodňujú prítoky Popradu. Medzi väčšie potoky patria Beliansky, Vojňanka, Krížny, Riečka a Malý Lipník. Z prirodzených stojatých plôch je známe Osturnianske a Jezerské jazero. Najznámejšie minerálne pramene sú v Červenom kláštore, kde sú tri liečivé pramene s alkalicko-sulfatickou vodou. Vo Vzšných Ružbachoch sú liečebné kúpele so zemito-uhličitou vodou. Známe sú aj kúpele pri Spišskej Belej. Pramene minerálnej vody sú aj v Toporci, Hraničnom, Vojňanoch, Slovenskej Vsi, Lackovej a Kamienke.

Flóra
Územie je prevažne pod vplyvom chladnej klimatickej oblasti.