Slovinsko

Slovinsko (Slovenija)

Rozloha: 20 273 km² (152. na svete)
Počet obyvateľov: 2 011 000 miliónov (142. na svete, 2005)
Hustota obyvateľstva: 99/km² (101. na svete)
Úradný jazyk: slovinčina
Hlavné mesto: Ľubľana
Mena: Euro

Osamostatnilo sa 25. júna 1991. Dovtedy patrilo medzi štáty bývalej Juhoslávie.
Nachádza sa v strednej Európe. Susedí s Talianskom, Rakúskom, Maďarskom a Chorvátskom. Je to väčšinou hornatý štát, stredná a východná časť je kopcovitá a odvodňujú ju rieky Dráva a Sáva. Na juhu sa nachádza vápencové územie Kras. Voda tu vyhĺbila hlboké jaskyne, z ktorých Postojna, neďaleko Ľubľany patrí k najväčším v Európe.

Povrch
Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a juhovýchodnej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria Julské Alpy, Karavanky, Pohorje, najvyšší vrch Triglav má 2 863m n.m. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.
Rieky:Sáva, Dráva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled.

Hospodárstvo:
V minulosti bolo Slovinsko súčasťou Rímskej ríše a Rakúsko–Uhorska až do roku 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP ide o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca o polovicu vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7%). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6. storočia n. l. a patrili k tzv. južným Slovanom.

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).

Obyvateľstvo:
Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľublane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v roku 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov.
Etnické zloženie obyvateľstva
Slovinci 83,06 %, Srbi 1,98 %, Chorváti 1,81 %, Bosniaci 1,10 %, Maďari 0,32 %, Albánci 0,31 %, Taliani 0,11 % a iní.

Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci 57,8 %, moslimovia (hlavne z Bosny a Kosova) 2,4 %, pravoslávni (hlavne Srbi) 2,3 %, protestanti 0,8 %, ateisti 10,1 % a ostatní

Rastlinstvo:
Lesy pokrývajú takmer polovicu územia Slovinska. Na najvyššýích svahoch rastie kosodrevina, nižšie buky, duby a hraby. Krasová oblasť má veľmi chudobnú flóru, lebo je tam nedostatok povrchovej vody.

História:
Predkovia Slovincov boli príslušníci západnej vetvy južných Slovanov, ktorí sa v tejto oblasti usídlili asi pred 1 400 rokmi. Od 13. storočia až do roku 1918 boli pod nadvládou Habsburgovcov. V roku 1918 sa Slovinsko stalo súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré bolo v roku 1929 premenované na Juhoslávia. Počas 2.sv. vojny bolo rozdelené medzi Taliansko, Nemecko a Maďarsko, ale po vojne sa stalo súčasťou Juhoslávie. 25. júna 1991 sa stalo nezávislým štátom a v roku 1992 ho uznalo Európske spoločenstvo za nezávislé.