Guatemala vyhlásila nezávislosť od Španielska r. 1812 r. 1839 sa stala samostatnou republikou. V krajine, ktorá je posľa platnej ústavy prezidentskou republikou, sa od začiatku 20. stor. striedali vojenské diktatúry.

PRED PRÍCHODOM EURÓPANOV
Dávno predztým než prišli do Guatemaly Európania, bola krajina centrom kultúry Mayov. Už od roku 1500 pred Kristom jestvovali na pobreží osady, ktorých obyvatelia sa živili roľníctvom.
Okolo roku 1000 pred Kristom vzniklo dôležité politické a hospodárske centrum krajiny Kaminaljuyú, ktoré sa dostalo v roku 400 – 700 pod nadvládu mocenského strediska Teotihuacán. Po jeho úpadku a po rozpade ríše Toltékov prenikli na guatemalské územie zo severu koncom 12. stor. mayskí osadníci a založili tu nové mestá. V roku 1200 – 1524 vládla na guatemalskej vysočine šľachta kmeňov Quiché a Cakchiquel, ktorá prevzala mexickú kultúru.

ŠPANIELSKA KOLONIÁLNA VLÁDA
Začiatkom februára 1524 vtrhli do krajiny pod vedením Pedra de Alvarada Španieli, ktorí hľadali zlato. Do roku 1537 sa im podarilo dostať pod španielsky vplyv severnú časť Guatemaly. V 16. stor. a 17. stor. Španieli za pomoci misionárov rozšírili svoj vplyv ďalej na sever. Roku 1570 bola založená Audienca de Guatemala, ktorá jestvovala do roku 1821 a zahŕňala Chiapas, Guatemalu, Honduras, Salvádor, Nikaraguu a Kostariku. Stredisko tohto štátneho zväzku bolo v meste Guatemala. Až roku 1821 sa Guatemale podarilo osamostatniť a pridať sa k Mexiku.

NEZÁVISLOSŤ GUATEMALY
Po rozpade Mexickej ríše vstúpila Guatemala r. 1823 najskôr do federácie Spojených stredoamerických republík a až po vystúpení z tejto únie r. 1839 získala definitívne nezávislosť. Nasledovala občianska vojna, z ktorej vyšla ako víťaz liberálna vláda na čele s Justom Rufinom Barriosom. Barrios presadzoval antiklerikálnu politiku a na vidieku výrazne obmedzil vplyv cirkvi, čo mu vynieslo množstvo protivníkov. Za jeho vlády nastal v Guatemale výrazný hospodársky rozmach. Barrios otvoril krajinu zahraničným investíciám. Rozbehla sa rozsiahla produkcia kávy, stavali sa cesty a vznikla prvá železničná trať. Justo Rufino Barrios padol r. 1885 v boji za jednotu Strednej Ameriky ( usiloval sa obnoviť stredoamerickú federáciu )
Boj, ktorý vypukol medzi konzervatívcami a liberálmi, otriasol krajinou až do 20. stor. a priviedol k moci viaceré vojenské diktatúry.