Guatemala, Tikal

Guatemala vyhlásila nezávislosť od Španielska r. 1812 r. 1839 sa stala samostatnou republikou. V krajine, ktorá je posľa platnej ústavy prezidentskou republikou, sa od začiatku 20. stor. striedali vojenské diktatúry.

PRED PRÍCHODOM EURÓPANOV
Dávno predztým než prišli do Guatemaly Európania, bola krajina centrom kultúry Mayov. Už od roku 1500 pred Kristom jestvovali na pobreží osady, ktorých obyvatelia sa živili roľníctvom.
Okolo roku 1000 pred Kristom vzniklo dôležité politické a hospodárske centrum krajiny Kaminaljuyú, ktoré sa dostalo v roku 400 – 700 pod nadvládu mocenského strediska Teotihuacán. Po jeho úpadku a po rozpade ríše Toltékov prenikli na guatemalské územie zo severu koncom 12. stor. mayskí osadníci a založili tu nové mestá. V roku 1200 – 1524 vládla na guatemalskej vysočine šľachta kmeňov Quiché a Cakchiquel, ktorá prevzala mexickú kultúru.

ŠPANIELSKA KOLONIÁLNA VLÁDA
Začiatkom februára 1524 vtrhli do krajiny pod vedením Pedra de Alvarada Španieli, ktorí hľadali zlato. Do roku 1537 sa im podarilo dostať pod španielsky vplyv severnú časť Guatemaly. V 16. stor. a 17. stor. Španieli za pomoci misionárov rozšírili svoj vplyv ďalej na sever. Roku 1570 bola založená Audienca de Guatemala, ktorá jestvovala do roku 1821 a zahŕňala Chiapas, Guatemalu, Honduras, Salvádor, Nikaraguu a Kostariku. Stredisko tohto štátneho zväzku bolo v meste Guatemala. Až roku 1821 sa Guatemale podarilo osamostatniť a pridať sa k Mexiku.

NEZÁVISLOSŤ GUATEMALY
Po rozpade Mexickej ríše vstúpila Guatemala r. 1823 najskôr do federácie Spojených stredoamerických republík a až po vystúpení z tejto únie r. 1839 získala definitívne nezávislosť. Nasledovala občianska vojna, z ktorej vyšla ako víťaz liberálna vláda na čele s Justom Rufinom Barriosom. Barrios presadzoval antiklerikálnu politiku a na vidieku výrazne obmedzil vplyv cirkvi, čo mu vynieslo množstvo protivníkov. Za jeho vlády nastal v Guatemale výrazný hospodársky rozmach. Barrios otvoril krajinu zahraničným investíciám. Rozbehla sa rozsiahla produkcia kávy, stavali sa cesty a vznikla prvá železničná trať. Justo Rufino Barrios padol r. 1885 v boji za jednotu Strednej Ameriky ( usiloval sa obnoviť stredoamerickú federáciu )
Boj, ktorý vypukol medzi konzervatívcami a liberálmi, otriasol krajinou až do 20. stor. a priviedol k moci viaceré vojenské diktatúry.

Za vlády diktátora Manuela Estradu Cabreru (1898 – 1920) zosilnel v krajine vplyv USA a veľkých obchodných spoločností, predovšetkým United Fruit Company, ktoré spolu s vládou USA čoraz väčšmi zasahovali do vnútropolitických vecí Guatemaly. V sporoch medzi jednotlivými stranami vojsko postupne prevzalo úlohu rozhodcu a čoskoro aj skuročnú vládu v krajine. V r. 1931 – 1944 bol prezidentom generál Jorge Ubico, ktorého zosadila organizácia Sociálnorevolučná akcia. R. 1945 vstúpila do platnosti nová ústva a uskutočnili sa politické reformy. V novembri 1950 bol zvolený za prezidenta plukovník Jacobo Arbenz Guzmán. Za jeho vlády sa r. 1952 zaviedla radikálna pozemková reforma, v rámci ktorej boli v priebehu r. 1953 vyvlastnené rozsiahlé majetky United Fruit Company. V júni 1954 vnikli do Gatemaly z Hondurasu ozbrojenci, za ktorými stála americká tajná služba CIA. Guzmán bol zvrhnutý za otvorenej pomoci USA. Funkciu prezidenta prevzal 8. júla 1954 Carlos Castillo Armas, ktorý zrušil agrárnu reformu. O dva roky neskôr bol zavraždený. Nasledovalo obdobie prevratov a rozšírilo sa partizánske hnutie rozličných ozbrojených skupín. Až 15. septembra 1965 vstúpila do platnosti nová ústava, ktorá umožnila prechod k civilnej vláde prezidenta Méndeza Montenegra (1966 – 1970). Skutočnú moc však naďalej malo v rukách vojsko. Od r. 1961 bojovali proti vojenskej vláde partizánske jednotky rozličných ľavicovo orientovaných skupín. Úlohou kresťanskodemokratickej vlády na čele s Viniciom Cerezom Arévalom bolo uskutočniť rozsiahlu pozemkovú reformu a odhaliť zločiny spáchané v období vojenskej diktatúry. Vo voľbách v januári 1991 zvíťazil nad kandidátom Jorge Serrano Elías, ktorý sa stal prvým protestantským prezidentom v katolíckej Latinskej Amerike. V júli 1991 vláda a Guatemalská národná revolučná jednota podpísali dohodu o demokratizáciíikrajiny. V prvých prezidentských mierových voľbách za posledných 40 rokov 26 decembra 1999zvíťazil Alfonso Portillo, kandidát opozičného pravicového Guatemalského republikánskeho frontu. Voliči volili prezidenta prvý raz po podpise dohody z decembra 1996, ktorá ukončila 36-ročnú občiansku vojnu.
Ku historickým pamiatkám patrí aj mayské,,mesto“ TIKAL.
Hlavné mesto: Guatemala (1,1 mil. obyvateľov)
Úradný jazyk: španielčina
Náboženstvo: katolícke (96%), protestantské (1.4 %)
Forma štátu: prezidentská republika
Hlava štátu a šéf vlády: Alfonso PortilloCabrera (od 14.1. 2000)
Mena: quetzal = 100 centáv








T I K A L
Majestátne mayské rozvaliny v džungli

Mayovia, predchodcovia dnešných mayských Indiánov, patrili k civilizácii, ktorá sa rozprestierala cez šíre oblasti sredoamerických hôr a nížin.

Ich kultúru určovalo náboženstvop a v krajine vládli kňazi. Dôkladne vypracovaný mayský kalendár obsahoval cyklys rôznou dĺžkou od260dní až po 52 rokov. Pokusy spojiť ho so systémomeurópskeho kalendára priniesli rozporné výsledky. Bádatelia predpokladajú, že mayská kultúra vrcholila v období medzi 4. a 10. storočím po Kristovi.
Najväčším strediskom klasickej mayskej kultúry v severnej nížinatej časti mayského územi bol Tikal. V centre Tikalu bolo veľké námestie, ktoré na západnej a východnej strane ohraničovali chrámy pyramídového tvaru a na severe akropola. Okolo tohoto miesta stálo na ploche 16 štvorcových kilometrov asi 3000 budov. Počet obyvateľov sa odhadujena desťtisíc až štyridsťpäťtisíc. Akropola zrejme bola obývaná nepretržite jedenásť storočí. Dnes sa dá poprezerať ešte 16 chrámov. Stoja na zvyškoch početných starších budov, pod ktorými sa nachádzajú aj zvyšky podivuhodne pomaľovaných hrobov. Veľké námestie v Tikale obklopujú chrámy a akropola. Mesto je dielom klasickej mayskej kultúry a jeho pozostatky reprezentujú päťstoročnú históriu výstavby.

Obradné centrum zaberalo plochu s rozlohou 2,5 km2. Námestie a budovy boli pospájané cestami pre peších. Tzv. paláce – jednoposchodové domy s omietnutými a vyzdobenými miestnosťami – boli ako skoro všetky mayské budovy postavené na plošine. Centrálne náboženské budovy stáli na vyvýšenom mieste. To umocňovalo posvätnú úctu a plnilo i praktický účel – obrady, ktoré sa tam konali, mohol sledovať veľký počet ľudí. Ale dokonca aj relatívne jednoduché domy mimo centra boli postavené na hlinených plošinách, možno v záujme ochrany před povodňami v období dažďov.
Kamenné skulptúry a drevené rezby zobrazujú mayských panovníkov a náboženské obrady. Drevorezby vidieť v niektorých palácochna ozdobných trámoch a nad vchodmi do pyramídových chrámov. V Tikale je šesť stupňovitých pyramíd. Na ich vrcholoch, zakončených strešnými hrebeňmi, sa nachádzali komnaty, kuktorým viedli schody. Najväčšia pyramída, označená číslicou IV, čnie do výšky 70m. Pyramídy boli vlastne hrobky bohatých a vážených ľudí, ktorých tam pochovávali s početnými predmetmi. Medzi nimi boli aj potraviny, ktoré mali zomrelí požiť cestou na iný svet. Před chrámami a palácmi stoja kamenné stély ( vzpriamene postavené kamenné dosky ), na ktorých sú často vyobrazený panovníci alebo bojovníci, ako kladú nohu na porazeného nepriateľa.
Tikal bol dôležitým náboženským centrom , na ktorého periférii sa usídlil veľký počet ľudí.

Väčšina Mayov síce nežila v nadbytku, no napriek tomu bohato zdobili svoje hrobky a chrámy. Z úcty k bohom, svojim urodzeným a mŕtvym vytvorili monumenty, ktoré sú aj dnes uchvátené a vzbudzujú posvätnú úctu. Pyramída I v Tikale. Pyramídy tohoto druhu mali dvojakú funkciu: boli chrámami bohov a hrobkami panovníkov.