Afrika má jednu z najstarších ľudských civilizácií – egyptskú, dávno pred príchodom Európanov existovali Africké ríše, v 16. storočí začali Afriku obsadzovať Portugalci a neskôr najjužnejšie časti Afriky kolonizovali Holanďania. Záujem o tento kontinent narastal na začiatku pre obchod s otrokmi, neskôr po jeho zrušení v 19. storočí kvôli bohatým surovinovým zdrojom. Koncom 19. storočia bolo 90% územia Afriky rozdelené medzi Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko.
Samostatné šťáty začali vznikať v 60. rokoch 20. storočia, nazývaným aj rok oslobodenia Afriky.
Do súčasného zlého stavu priviedli ekonomiku väčšiny Afrických štátov časté štátne prevraty, občianske vojny, kmeňová a náboženská neznášanlivosť. Koloniálne dedičstvo zanechalo v jednotlivých štátoch málo rozvinutú infraštruktúru a monokultúrne /viac rokov sa pestuje tá ístá plodina na rovnakom pozemku/ poľnohospodárstvo. Ťažkosti spôsobujú prírodné pohromy /sucho, choroby, nebezpečný hmyz/ ako aj nekvalifikovaná pracovná sila, nedostatok elektrickej energie, koloniálna minulosť.
Afrika je pomerne vzdialená od svetových centier hopspodárskeho rozvoja. K európskej ekonomike majú najbližšie štáty severnej Afriky. Druhá oblasť hospodárskeho rozvoja je južná Afrika – JAR. Bývalý rasistický režim JAR spôsobil výrazné oslabenie jej vplyvu. Štáty, ktoré boli hospodársky najviac prepojené JAR /Namíbia, Botswana, Zimbabve/, patria medzi hospodársky rozvinuté v južnej Afrike. Z Afrických štátov patrí k hospodársky vyspelím krajinám len JAR, ostatné štáty sa zaraďujú medzi rozvojové krajiny. Súčasť hospodársky najzaostalejších krajín sveta tvorí 14 afrických štátov. HDP v nich nedosahuje ročne ani 250 USD na 1 obyvateľa.
Africké krajiny majú veľký zahraničný dlh. V minulosti jej poskytovali vyspelé krajiny sveta pomoc. Prejavovalo sa to formou finnančných pôžičiek, nenávratných úverov, prítomnosťou rôznych odborníkov a pod. V súčastnosti táto pomoc klesá. Príčiny sú rozličné, ale najmä pre neefektívne využívanie finančnej pomoci.
Ekonomika afrických krajín z veľkej časti závisí od vývozu jednej alebo dvoch hospodárskych plodín a z vývozu nerastných surovýn, ich ceny sú nízke a určujú ich vonkajšie vplyvy /počasie, pohyb cien na svetových trhoch/. V súčastnosti Afrika vyváža asi 90% vyťažených surovín a dováža hotové výrobky.
Prírodné podmienky
Podnebie: Afrika je vzhľadom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnine a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma:
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celoročne horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky, má horúce vlhké leto a teplú suchú zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má extrémnu suchosť
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou zimou.
Poloha: Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne. Málo členité pobrežie, zväčša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach veľkých riek, meria asi 30500 km. Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú močiare, ktoré sťažujú prístup.
