Povrch Afriky možno rozdeliť:
1. „Nízka Afrika“ – na severozápade ju lemuje sústava Atlaských pohorí v dĺžke 2 000km (najvyšší je Dž. Tubkal 4 165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vypĺňajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko - sudánskej roviny a plošiny. Tu je najvačšia púšť sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada), štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesočným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar, Tibesti, Air (Azbine) a Dárfúr. V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu (3mil. km2). Južne od plošiny Luanda - Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom a na západe pozdĺž pobrežia 1 500 km dlhá púšť Namib. V Afarskej panve neďaleko Červeného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliačina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky.
2. „Vysoká Afrika“ - Etiópska vysočina je východným pokračovaním Saharsko - arabskej tabule. Tvarovo najpestrejšou časťou afriky je Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami, horskými hrásťami, sopečnými masívmi, krátermi a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopečný masív Kilimandžáro s tromi kužeľami - najvyšší Uluru (5895m). Na západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina. Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysočina a Adamauská vysočina. Južnú Afriku vypĺňajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dračie vrchy (3482m).
Vodstvo: Charakteristickým rysom riečnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riečnej siete a odtokový režim sú značne nepravidelné. Objem priemerného ročného prietoku je 4 657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým Sahara. Do atlantického oceánu je odvodňovaná viac ako 1/3 Afriky. Vačšina veľkých afrických jazier je tektonického pôvodu.
V Afrike môžeme rieky rozdeliť:
- rovníkové – s vysokou vodnatosťou, pravidelný prietok /rovníková Afrika/
- sudánske – vodnatosť riek je tu značne kolísavá
- saharské – prevažnú časť roka je sucho, iba niektoré úseky sú napájané podzemnou vodou /Sahara, Južná Afrika/
- stredomorské – rieky sú napájané prevažne dažďovou vodou /svahy Atlasu, Kapské hory/
Najvodnatejšou riekou Kongo /Zaire/ - 4835km, odvodňuje Konžskú panvu, prerezáva reliéf Dolnoguineskej vrchoviny vodopádmi, vlieva sa do Atlantického oceánu; Do Giunejského zálivu ústi Niger 4160 km; Najdlhšia rieka Níl - 6671 km odvodňuje časť jazernej oblasti Východoafrickej náhornej plošiny, pri Chartume prijíma Modrý Níl prameniaci v Etiópskej vysočine, ústi do Stredozemného mora. Najväčšou riekou južnej Afriky, ktorá ústi do Indického oceánu je Zambezi známa radom vodopádov; Rieka Oranje sa vliva do Atlantického oceánu.
Obyvateľstvo
V Afrike žije desatina svetovej populácie, ale podieľa na produkcii a obchode sa podieľa iba 1%. Počet obyvateľov rastie ročne o 3%, ale HDP na jedného obyvateľa klesá. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné, k čomu prispieva nielen prírodné podmienky, ale aj historické faktory. Osídlenie kontinentu je v priemere 23 obyvateľov na 1 km2. Sú na veľmi nízkom stupni spoločenského vývoja. Hovorí sa tu asi 700 rôznymi jazykmi. Významnú úlohu zohráva náboženstvo – animizmus /viera v existenciu nadprirodzených síl oživujúcich neživé predmety a prírodu. Sahara rozdeľuje kontinent na 2 časti:
1. Severnú – prevažne obyvatelia bielej pleti /Arabi, Berberi, Tuaregovia/, zvačša hovoria po arabsky a vyznávajú islam
2. Južná – južne od Sahary je rad etnických skupín /Bantuovia, Sudánci, Niloti, Krováci, Pygmejovia, Hotentoti
I keď Afrika má veľké nerastné bohatstvo nemožno tento kontinent považovať za bohatý, z ekonomického hľadiska patrí k najchudobnejším oblastiam sveta. Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva: primitívne naturálne hospodárstvo (vo vačšine štátov) a vyspelé trhovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR)
Rozličný spôsob života obyvateľstva a hospodárstva v jednotlivých častiach Afriky, spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné účinky na životné prostredie. V oblastiach ťažby nerastných surovín a ich prvotného spracovania je značne zdevastované prostredie, najma v JAR, Zaire a Zambii. Ťažba dreva spôsobuje úbytok tropických lesov v strednej a západnej časti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a kočovný chov dobytka vyvoláva rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy.
Veľký význam má poľnohospodárstvo. Rast výroby potravín sa oneskoruje za rastom počtu obyvateľov. V mnohých štátoch je dlhotrvajúca stagnácia /viaznutie vývinu/ v poľnohospodárstve. Poľnohospodárske plodiny sa stali exportným artiklom. Namiesto bežných potravín sa začali pestovať plodiny, ktoré boli na zahraničnom trhu žiadané.
