Kostol sv. Gorazda je druhým najväčším chrámom zasväteným svätému Gorazdovi, Metodovmu učeníkovi. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II pri svojej prvej návšteve Slovenska. Výstavba sa uskutočnila v rokoch 1992-1997. Kostol svätého Gorazda je situovaný na voľnom priestranstve asi 50 metrov od Jantaushovej ulice. V interiéri na čelnej stene sa nachádza bronzový reliéf patróna chrámu sv. Gorazda. Výzdobu svätyne dopĺňajú sochy sv. Cyrila a Metoda v nadživotnej veľkosti. V ľavo od svätyne sa nachádza plastika sv. Panny Márie.

Ďalej sa vo Vrbovom nachádza evanjelický kostol. Stojí na okraji mestečka v blízkosti cesty v smere na Prašník. Na jeho mieste stál najskôr kostol vybudovaný v roku 1784. K nemu pristavili vežu v roku 1835. Nakoľko bol tamojší terén barinatý, veža sa začala nakláňať. Bolo potrebné vybudovať novú vežu. Tak sa udialo v roku 1896 a táto veža slúži až dodnes ako súčasť evanjelického kostola, ktorý bol vybudovaný v roku 1928. Vo vnútri sa nachádza veľký obraz modliaceho sa Krista, menšie sochy Luthera a Melanchtona.

Jednou z najpozoruhodnejších stavieb je židovská synagóga. Z historických záznamov je doložená informácia o početnej židovskej komunite, ktorá sa v meste vyskytovala od 17. storočia. V roku 1683 sem z Moravy prišlo vyše 200 židov. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. V tom čase mali už židia vo Vrbovom synagógu. Za pôsobenia rabína Frojdmana si postavili novú, ktorá sa nachádzala na terajšom Námestí slobody vo dvore patriacemu Vrbovským zemanom Nezbudovcom a Pronajovcom. Terajšia synagóga je situovaná v centre mesta v hornej časti ulice M. A. Beňovského. Reprezentuje orientálnymi prvkami obohatenú architektúru kultových stavieb židovských náboženských obcí poslednej štvrtiny 19. storočia. Bola postavená v rokoch 1882-1883 v maurskom slohu. V tom čase tvorili židia 1/3 obyvateľstva. Od roku 1942 neslúži na náboženské účely.

Veľkou pýchou mesta je Kláštor Pia XI.. Vrbovský rodák Dr. Pavol Jantausch sa rozhodol vybudovať vo Vrbovom kláštor pre sestry premoštrátky. Kláštornú kaplnku požehnal v roku 1932 a susediacu školu v r. 1939. V strede kaplnky bola umiestnená socha Madony, keďže kaplnka je zasvätená Panne Márii. Steny apsidy po ľavej i pravej strane zdobila dvojica stojacich anjelov s dymiacou kadidelnicou obrátených smerom k oltáru. Po úpravách interiéru v roku 1997 boli nástenné dekorácie i klasický oltár odstránené a po stranách nového bohostánku umiestnili sochy sv. Jozefa a Madony.

V meste sa nachádza viac podnikov, kde pracujú muži i ženy. Ženy pracujú najmä v troch textilných podnikoch na výrobu plaviek, spodného prádla a silónových pančúch, ktoré vyrábajú najmä pre zahraničný trh. Tieto podniky sídlia v budove bývalej Trikoty. Ďalej sa v meste nachádza podnik Semikron, kde sa vyrábajú polovodičové súčiastky. Podnik Hadice - Servis vyrába a opravuje hadice. Vo Vrbovom bolo za socializmu vybudované poľnohospodárske družstvo, ktoré sa zameriava na rastlinnú výrobu (repka olejná, slnečnica, pšenica, jačmeň), ale aj chov hovädziny a ošípaných. Obyvatelia, ktorí si vo Vrbovom nenašli prácu, dochádzajú za prácou do okolitých miest a obcí. Hlavne do Piešťan, Trnavy, Brezovej, Myjavy, Ostrova, Nového Mesta a Chtelnice.

Pri dochádzke ľudia používajú prevažne autobusovú dopravu, ktorú zabezpečuje SAD Trnava, alebo sa do práce odvezú na vlastných autách. Najmenej častou, ale využívanou dopravou do práce na krátke vzdialenosti je bicykel.

Jediná zaznamenaná povodeň vo Vrbovom bola 1.7.1954. Búrka spojená s prietržou mračien a krupobitím spôsobila veľké škody najmä na Sukenníckej ulici a v areáli Trikoty. Voda zobrala 40 vagónov uhlia.

Pitnú vodu v meste zabezpečuje Trnavské vodárne a kanalizácie z blízkeho zdroja na Prašníku. V meste je funkčný vodovod aj kanalizácia.
Naším mestom vedie jedine autobusová doprava, ktorú zabezpečuje SAD Trnava. V minulosti tadeto viedla aj železnica, ktorá mal slúžiť hlavne na prepravu tovaru z Trikoty a látok, prípade iných surovín do Trikoty. Chceli ju pretiahnuť až na Brezovú, ale pre veľké kopce, z čoho vyplývali aj veľké náklady tento nápad padol a vlaková doprava sa skončila. V nedávnej dobe sa hovorilo a prestavaní koľajníc a znovuspustení vlakovej trate, ale táto téma zostala neuzatvorená. Dopravné ťahy smerujú na Chtelnicu, Piešťany, Veľké Kostoľany, Jaslovské Bohunice, Trnavu a Prašník odkiaľ idú buď na Brezovú a Senicu alebo na Myjavu.