Vrbové

Vrbové

Vrbové je maličké mestečko, ktoré leží pri úpätí Malých Karpát na Trnavskej pahorkatine, 10 km západne od kúpeľov Piešťany. Štatút mesta získalo v roku 1967 a tým sa stalo druhým mestom v Piešťanskom okrese. Z pôvodného chotára malo už však len 2/3, pretože sa v roku 1958 odpojila obec Prašník s okolitými kopanicami. Územie Vrbového bolo obývané už od mladého paleolitu, kedy sa v jaskyni Veľká pec našli kosti mamuta. V neolite bolo osídlenie už intenzívnejšie hlavne pre pravekých roľníkov. V roku 1696 cisár Leopold I. rozšíril Vrbovému jarmočné privilégium. Odvtedy sa konávalo šesť výročných jarmokov a od roku 1829 dokonca osem.

Vrbové sa rozkladá na ploche 1400 hektárov. Patrí do Piešťanského okresu a Trnavského kraja. Jeho priemerná nadmorská výška je 186 metrov nad morom. Nachádza sa v 48 stupňoch, 37 minút severnej šírky a 17 stupňov 44 minút východnej dĺžky. V blízkosti mesta sa nachádza chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, do ktorej patrí prírodná rezervácia Čerenec a jaskyňa Veľká pec.

V okolí Vrbového sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí. Na povrchu, ale aj pod povrchom sa vyskytujú krasové javy.

Vrbové patrí do teplej podnebnej oblasti s priemernou ročnou teplotou okolo 9,4°C. Územie Vrbového patrí do povodia rieky Dudváh a Čierneho mora. Holeška je náš najväčší potok, ktorý pramení na úpätí Vysokej hory v Malých Karpatoch a má dĺžku 16,5 km. Mestom pretekajú aj potoky Šípkovec a Cintorínsky potok, ktoré sú ľavobežným a pravobežným prítokom Holešky. Vodná nádrž Čerenec je vybudovaná na potoku Holeška. Jej rozloha je približne 46 hektárov. Stredom vedie katastrálna hranica medzi Vrbovým a Prašníkom.

V obci sa nachádzajú prevažne úrodné černozeme. Popretkávané sú v menšom množstve hlinitými hnedozemami prechádzajúc do nížinných ílovitých pôd. Pôda sa využíva na pestovanie kukurice, repky, obilia a hrozna.

Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským, lipou, dubom a jelšou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov, astra kopijovitá, zanoväť nízka, jagavka konáristá. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.

Z bohato zastúpeného vtáctva možno spomenúť skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. Vodné spoločenstvo je zastúpené najmä vo vodnej nádrži Čerenec, kde žije labuť obyčajná, kačka divá. Rybolov je tu povolený celú sezónu a rybári lovia najmä kaprovité ryby.
Vrbové má podľa sčítania v r. 2001 6249 obyvateľov, z toho 2955 mužov a 3294 žien. Vysoko prevláda slovenská národnosť – 98,8 % čo je 6171 obyvateľov, ďalej sa tu vyskytuje 41 osôb českej a moravskej národnosti, 7 obyvateľov maďarskej národnosti, 5 občanov rómskej národnosti a po jednom občanovi z poľskej a ukrajinskej národnosti. Prevládajúce vierovyznanie je rímsko-katolícke - 75,5%, evanjelické vierovyznanie – 10,6% a ďalšie maličké menšiny. Bez vyznania je 13% obyvateľov. Vo Vrbovom sa nachádzajú 2 katolícke kostoly, 1 evanjelický kostol, židovská synagóga a kláštor.

Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je kostol sv. Martina situovaný v centrálnej časti mesta za vežou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál sakrálny objekt najneskôr v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o kostole je z rokov 1332-1337. Pravdepodobne na sklonku 14. storočia bol vo Vrbovom postavený nový kamenný jednoloďový gotický kostol. Staré schematizmy uvádzajú rok 1397 ako rok vzniku stavby. V roku 1452 ho poškodil požiar a pravdepodobne utrpel aj pri turkotatárskom vpáde v roku 1599. V 15. storočí došlo k rozšíreniu stavby. Bola pristavená severná loď a v 18. storočí južná loď. Jeho strop tvorí lunetová valená klenba štukovou ornamentálnou výzdobou. Na rozhraní presbytéria a hlavnej lode je umiestnená baroková kazateľnica z konca 17. storočia s plastikami evanjelistov. Na klenbe hlavnej lode je staršia nástenná maľba svätej trojice. V zadnej časti severnej lode má svoje miesto mechanický pohyblivý betlehem.
Kostol sv. Gorazda je druhým najväčším chrámom zasväteným svätému Gorazdovi, Metodovmu učeníkovi. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II pri svojej prvej návšteve Slovenska. Výstavba sa uskutočnila v rokoch 1992-1997. Kostol svätého Gorazda je situovaný na voľnom priestranstve asi 50 metrov od Jantaushovej ulice. V interiéri na čelnej stene sa nachádza bronzový reliéf patróna chrámu sv. Gorazda. Výzdobu svätyne dopĺňajú sochy sv. Cyrila a Metoda v nadživotnej veľkosti. V ľavo od svätyne sa nachádza plastika sv. Panny Márie.

Ďalej sa vo Vrbovom nachádza evanjelický kostol. Stojí na okraji mestečka v blízkosti cesty v smere na Prašník. Na jeho mieste stál najskôr kostol vybudovaný v roku 1784. K nemu pristavili vežu v roku 1835. Nakoľko bol tamojší terén barinatý, veža sa začala nakláňať. Bolo potrebné vybudovať novú vežu. Tak sa udialo v roku 1896 a táto veža slúži až dodnes ako súčasť evanjelického kostola, ktorý bol vybudovaný v roku 1928. Vo vnútri sa nachádza veľký obraz modliaceho sa Krista, menšie sochy Luthera a Melanchtona.

Jednou z najpozoruhodnejších stavieb je židovská synagóga. Z historických záznamov je doložená informácia o početnej židovskej komunite, ktorá sa v meste vyskytovala od 17. storočia. V roku 1683 sem z Moravy prišlo vyše 200 židov. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. V tom čase mali už židia vo Vrbovom synagógu. Za pôsobenia rabína Frojdmana si postavili novú, ktorá sa nachádzala na terajšom Námestí slobody vo dvore patriacemu Vrbovským zemanom Nezbudovcom a Pronajovcom. Terajšia synagóga je situovaná v centre mesta v hornej časti ulice M. A. Beňovského. Reprezentuje orientálnymi prvkami obohatenú architektúru kultových stavieb židovských náboženských obcí poslednej štvrtiny 19. storočia. Bola postavená v rokoch 1882-1883 v maurskom slohu. V tom čase tvorili židia 1/3 obyvateľstva. Od roku 1942 neslúži na náboženské účely.

Veľkou pýchou mesta je Kláštor Pia XI.. Vrbovský rodák Dr. Pavol Jantausch sa rozhodol vybudovať vo Vrbovom kláštor pre sestry premoštrátky. Kláštornú kaplnku požehnal v roku 1932 a susediacu školu v r. 1939. V strede kaplnky bola umiestnená socha Madony, keďže kaplnka je zasvätená Panne Márii. Steny apsidy po ľavej i pravej strane zdobila dvojica stojacich anjelov s dymiacou kadidelnicou obrátených smerom k oltáru. Po úpravách interiéru v roku 1997 boli nástenné dekorácie i klasický oltár odstránené a po stranách nového bohostánku umiestnili sochy sv. Jozefa a Madony.

V meste sa nachádza viac podnikov, kde pracujú muži i ženy. Ženy pracujú najmä v troch textilných podnikoch na výrobu plaviek, spodného prádla a silónových pančúch, ktoré vyrábajú najmä pre zahraničný trh. Tieto podniky sídlia v budove bývalej Trikoty. Ďalej sa v meste nachádza podnik Semikron, kde sa vyrábajú polovodičové súčiastky. Podnik Hadice - Servis vyrába a opravuje hadice. Vo Vrbovom bolo za socializmu vybudované poľnohospodárske družstvo, ktoré sa zameriava na rastlinnú výrobu (repka olejná, slnečnica, pšenica, jačmeň), ale aj chov hovädziny a ošípaných. Obyvatelia, ktorí si vo Vrbovom nenašli prácu, dochádzajú za prácou do okolitých miest a obcí. Hlavne do Piešťan, Trnavy, Brezovej, Myjavy, Ostrova, Nového Mesta a Chtelnice.

Pri dochádzke ľudia používajú prevažne autobusovú dopravu, ktorú zabezpečuje SAD Trnava, alebo sa do práce odvezú na vlastných autách. Najmenej častou, ale využívanou dopravou do práce na krátke vzdialenosti je bicykel.

Jediná zaznamenaná povodeň vo Vrbovom bola 1.7.1954. Búrka spojená s prietržou mračien a krupobitím spôsobila veľké škody najmä na Sukenníckej ulici a v areáli Trikoty. Voda zobrala 40 vagónov uhlia.

Pitnú vodu v meste zabezpečuje Trnavské vodárne a kanalizácie z blízkeho zdroja na Prašníku. V meste je funkčný vodovod aj kanalizácia.
Naším mestom vedie jedine autobusová doprava, ktorú zabezpečuje SAD Trnava. V minulosti tadeto viedla aj železnica, ktorá mal slúžiť hlavne na prepravu tovaru z Trikoty a látok, prípade iných surovín do Trikoty. Chceli ju pretiahnuť až na Brezovú, ale pre veľké kopce, z čoho vyplývali aj veľké náklady tento nápad padol a vlaková doprava sa skončila. V nedávnej dobe sa hovorilo a prestavaní koľajníc a znovuspustení vlakovej trate, ale táto téma zostala neuzatvorená. Dopravné ťahy smerujú na Chtelnicu, Piešťany, Veľké Kostoľany, Jaslovské Bohunice, Trnavu a Prašník odkiaľ idú buď na Brezovú a Senicu alebo na Myjavu.
Vo Vrbovom sú 3 kaderníctva. Jedno je učňovské, kde sa zaúčajú mladí študenti SOU. Sídli tu Slovenská sporiteľňa a VUB banka, Slovenská pošta a samozrejme Mestská i štátna polícia. Z mobilných operátorov tu majú pobočky Orange a T– Mobile. Má tu pobočku aj bytové družstvo Trnava, ktoré prenajíma a predáva byty vo Vrbovom, ale aj v okolí.

Aj keď je Vrbové pomerne malé mestečko je v ňom dosť veľa obchodov. Štyri supermarkety predávajúce najmä potraviny: CBA, BALA, PT Univerzál, COOP Jednota. Dve mäsiarne, jedna z nich patrí poľnohospodárskemu družstvu. Tri drogérie, dve papiernictvá, zlatníctvo, tri obchody predávajúce najmä elektrické spotrebiče, vinotéka, kníhkupectvo, a dvadsať obchodom predávajúcich oblečenie a obuv.

Aj keď vo Vrbovom nesídli poliklinika ani nemocnica je tu malé zdravotné stredisko. Občania tu môžu nájsť súkromné ordinácie rôznych odborníkov. Sídlia tu traja pediatri, traja obvodní lekári, dvaja stomatológovia, rehabilitačné centrum, gynekológ, zubný laborant, internista.
V meste sa nachádza materská škola, dve základné školy, gymnázium, špeciálna základná škola Mórica Beňovského, cirkevná základná umelecká škola sv. Gorazda, SOU Odevné. V ďalej od centra je futbalový štadión, v meste je aj basketbalový klub, šachový klub a stolnotenisový klub. Aj nešportovci majú možnosť zacvičiť si v dvoch fitnescentrách v meste, ktoré sú veľmi vyťažené. Každoročne sa vo Vrbovom na futbalovom štadióne konajú majstrovstvá sveta vo výkone psov.

11. septembra 1955 bol otvorený v bývalej Megovej tehelni amfiteáter s kapacitou 2000 miest na sedenie a 2000 miest na státie. Okrem pódia mal dve betónové plochy určené na tanec. Budoval sa svojpomocne z iniciatívy Jozefa Mockovjaka. V súvislosti s rozširovaním Trikoty musel byť zrušený. V minulosti bolo vo Vrbovom kino, ktoré malo obrovskú kinosálu s dvomi balkónmi. Pre zlý technický stav však zaniklo už pred viac ako desiatimi rokmi. V dnešnej dobe sa v meste nenachádza žiadna kultúrna inštitúcia. Medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia v okolí patria folklórne slávnosti na Myjave a v Krakovanoch. Trikrát do roka sa vo Vrbovom uskutočňuje jarmok.
Mesto má viac pamiatok, ktoré turisti môžu obdivovať. Medzi najvzácnejšiu patrí šikmá veža, ktorá sa pre mesto stala povestnou. Nachádza sa v blízkosti kostola svätého Martina v nadmorskej výške 187,68 m n. m. Ide o štvorbokú budovu postavenú v klasicistickom slohu, ktorá má pôdorys s rozmermi 6,5 x 6,5 m. Výška od päty veže činí 38,16 m vrátane kríža. Základný kameň veže - zvonice postavili 7. mája 1832. Projektu sa ujal murársky majster Jozef Verner z Čachtíc a dielo dokončil v roku 1835. Náklady na výstavbu hradila cirkev, ktorej objekt patrí. 28. októbra 1930 sa veža po dlhotrvajúcich dažďoch náhle naklonila. Príčina bola v podmoknutí pôdy a v pomerne úzkych základoch stavby. Zistilo sa, že veža je odklonená od zvislej osi o 98 cm smerom na juhozápad, čo potvrdilo aj nasledujúce meranie v roku 2000, ktoré vykázalo 99-centimetrovú odchýlku (resp. 85 cm bez kríža). Hendikep veže sa premenil na istú prednosť – stala sa z nej turistická atrakcia, pre ktorú býva Vrbové nazývané i slovenská Pisa.

Ďalšie významná pamiatka je Kúria Mórica Beňovského. Od sklonku 19. storočia sa šľachtická kúria situovaná v radovej uličnej zástavbe začala označovať ako rodný dom Mórica Beňovského. Z tohto dôvodu v roku 1908 na jej priečelie osadili pamätnú tabuľu. Od roku 1873 bola sídlom Prvej slovenskej banky neskôr učňovskej školy . Po druhej svetovej vojne prešla do majetku obce resp. Mesta Vrbové. Do roku 1995 tu boli umiestnené mestské nájomné byty. V rokoch 1995-1998 prešla budova rekonštrukciou. Budovu mesto odovzdalo do užívania na kultúrne účely - mestská knižnica, historická expozícia. Priestranná povala bola upravená na podkrovnú spoločenskú sálu. Architektonicky bolo dotvorené i nádvorie v súčasnosti slúžiace na usporadúvanie kultúrno-spoločenských podujatí.
Kúsok za mestom sa nachádza Róchova kaplnka, ktorá bola vysvätená v roku 1832 ako pamiatka na cholerovú epidémiu v roku 1831, pri ktorej zomrelo okolo 500 obyvateľov.

Vo Vrbovom nie je veľa možností na ubytovanie. Asi jediná možnosť pre turistov je chatová osada Čerenec pri vodnej nádrži Čerenec. Je schopná obsiahnuť kapacitu 28 osôb. Možností na stravovanie tiež nie je veľa. Fungujú tu tri reštaurácie : Pyramída, Čerenec, Reštaurácia Mórica Beňovského. Ďalej vo Vrbovom nájdete 3 krčmy a 2 bary a 2 kaviarne.
Vo Vrbovom ako aj v iných mestách sa narodilo viacero významných osobností.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti patrí Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, ktorý sa narodil 20. septembra vo Vrbovom. Bol slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne. Autor Pamätí. Zomrel 23. mája v roku 1786 ako 40 ročný na Madagaskare.

Ján Baltazár Magin sa narodil 6. januára 1681 vo Vrbovom. Bol slovenský básnik a historik. Vzdelanie získal vo Viedni a pôsobil ako farár v Košeci, Trenčíne a Dubnici nad Váhom. Od roku 1731 bol nitrianskym kanonikom. Mal široký dejepisný a kultúrny rozhľad a objavovala sa u neho slovanská orientácia so zárodkami národného povedomia. Zomrel 29. marca 1735 v Dubnici nad Váhom.

Mons. ThDr. Pavol Jantausch sa narodil 21. júna 1870 vo Vrbovom. Bol slovenský biskup. Za kňaza bol vysvätený 21. septembra 1893. 22. mája 1922 bol vymenovaný za apoštolského administrátora do Trnavy, kde bol 14. júna 1925 vysvätený za biskupa ako titulárny biskup prienenský. Trnavskú apoštolskú administratúru viedol až do svojej smrti 29. mája 1947. Pochovaný je vo svojom rodisku - vo Vrbovom.

Samuel Roth, sa narodil 18. decembra 1851 vo Vrbovom. Bol slovenský prírodovedec a pedagóg, zakladateľ slovenskej speleoarcheológie. Zaoberal sa geológiou, glaciológiou, limnológiou a speleológiou. Robil geologické výskumy v okolí Dobšinej. Roku 1874 v jaskyni Aksamitka spolu s Matyasom Badanyim našiel prvé paleolitické nálezy (kostený hrot a 2 kamenné čepele) na Spiši a v Karpatskej kotline vôbec. Zomrel 17. novembra 1889 v Levoči.

Elo Šándor sa narodil 8. marca 1896 vo Vrbovom, v rodine tesára a vzdelanie získal na meštianskej škole vo svojom rodisku a na Obchodnej akadémii v Kolíne . Aktívne sa zúčastnil bojov v 1. svetovej vojne pracoval ako bankový úradník v Bratislave a Košiciach, a od roku 1945 až do svojej smrti bol riaditeľom Investičnej banky v Bratislave. V roku 1939 bol ako odporca režimu uväznený v Ilave, aktívne sa zúčastnil aj SNP a na rekonštrukcii povojnového života. Bol slovenský spisovateľ a publicista. Zomrel 9. januára 1952 v Bratislave.