referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivan
Streda, 8. júla 2020
Vrbové
Dátum pridania: 12.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: simu19
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 923
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 14m 10s
Pomalé čítanie: 21m 15s
 
Vrbové

Vrbové je maličké mestečko, ktoré leží pri úpätí Malých Karpát na Trnavskej pahorkatine, 10 km západne od kúpeľov Piešťany. Štatút mesta získalo v roku 1967 a tým sa stalo druhým mestom v Piešťanskom okrese. Z pôvodného chotára malo už však len 2/3, pretože sa v roku 1958 odpojila obec Prašník s okolitými kopanicami. Územie Vrbového bolo obývané už od mladého paleolitu, kedy sa v jaskyni Veľká pec našli kosti mamuta. V neolite bolo osídlenie už intenzívnejšie hlavne pre pravekých roľníkov. V roku 1696 cisár Leopold I. rozšíril Vrbovému jarmočné privilégium. Odvtedy sa konávalo šesť výročných jarmokov a od roku 1829 dokonca osem.

Vrbové sa rozkladá na ploche 1400 hektárov. Patrí do Piešťanského okresu a Trnavského kraja. Jeho priemerná nadmorská výška je 186 metrov nad morom. Nachádza sa v 48 stupňoch, 37 minút severnej šírky a 17 stupňov 44 minút východnej dĺžky. V blízkosti mesta sa nachádza chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, do ktorej patrí prírodná rezervácia Čerenec a jaskyňa Veľká pec.

V okolí Vrbového sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí. Na povrchu, ale aj pod povrchom sa vyskytujú krasové javy.

Vrbové patrí do teplej podnebnej oblasti s priemernou ročnou teplotou okolo 9,4°C. Územie Vrbového patrí do povodia rieky Dudváh a Čierneho mora. Holeška je náš najväčší potok, ktorý pramení na úpätí Vysokej hory v Malých Karpatoch a má dĺžku 16,5 km. Mestom pretekajú aj potoky Šípkovec a Cintorínsky potok, ktoré sú ľavobežným a pravobežným prítokom Holešky. Vodná nádrž Čerenec je vybudovaná na potoku Holeška. Jej rozloha je približne 46 hektárov. Stredom vedie katastrálna hranica medzi Vrbovým a Prašníkom.

V obci sa nachádzajú prevažne úrodné černozeme. Popretkávané sú v menšom množstve hlinitými hnedozemami prechádzajúc do nížinných ílovitých pôd. Pôda sa využíva na pestovanie kukurice, repky, obilia a hrozna.

Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským, lipou, dubom a jelšou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov, astra kopijovitá, zanoväť nízka, jagavka konáristá. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.

Z bohato zastúpeného vtáctva možno spomenúť skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. Vodné spoločenstvo je zastúpené najmä vo vodnej nádrži Čerenec, kde žije labuť obyčajná, kačka divá. Rybolov je tu povolený celú sezónu a rybári lovia najmä kaprovité ryby.
Vrbové má podľa sčítania v r. 2001 6249 obyvateľov, z toho 2955 mužov a 3294 žien. Vysoko prevláda slovenská národnosť – 98,8 % čo je 6171 obyvateľov, ďalej sa tu vyskytuje 41 osôb českej a moravskej národnosti, 7 obyvateľov maďarskej národnosti, 5 občanov rómskej národnosti a po jednom občanovi z poľskej a ukrajinskej národnosti. Prevládajúce vierovyznanie je rímsko-katolícke - 75,5%, evanjelické vierovyznanie – 10,6% a ďalšie maličké menšiny. Bez vyznania je 13% obyvateľov. Vo Vrbovom sa nachádzajú 2 katolícke kostoly, 1 evanjelický kostol, židovská synagóga a kláštor.

Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je kostol sv. Martina situovaný v centrálnej časti mesta za vežou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál sakrálny objekt najneskôr v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o kostole je z rokov 1332-1337. Pravdepodobne na sklonku 14. storočia bol vo Vrbovom postavený nový kamenný jednoloďový gotický kostol. Staré schematizmy uvádzajú rok 1397 ako rok vzniku stavby. V roku 1452 ho poškodil požiar a pravdepodobne utrpel aj pri turkotatárskom vpáde v roku 1599. V 15. storočí došlo k rozšíreniu stavby. Bola pristavená severná loď a v 18. storočí južná loď. Jeho strop tvorí lunetová valená klenba štukovou ornamentálnou výzdobou. Na rozhraní presbytéria a hlavnej lode je umiestnená baroková kazateľnica z konca 17. storočia s plastikami evanjelistov. Na klenbe hlavnej lode je staršia nástenná maľba svätej trojice. V zadnej časti severnej lode má svoje miesto mechanický pohyblivý betlehem.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.