Nemecko
Národné motto: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a právo a sloboda)
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR, (po nemecky: Bundesrepublik Deutschland, BRD) je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe. Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a Pravidiel slovenského jazyka (SAV).
Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú aj v Bonne. Politický systém je federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanou ako Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8.
Krátka história
Najstaršie pamiatky sú z doby kamennej. V 5. storočí sa na území dnešného Nemecka usadili Kelti. Počas trvania Rímskej ríše boli dve germánske provincie jej súčasťou. Zaujímavým dátumom je rok 962, v ktorom sa Oto I. Veľký nechal korunovať za cisára a založil Svätú ríšu národa nemeckého. Významným cisárom bol Karol V. Za jeho vlády sa v Nemecku šírilo reformačné hnutie. Náboženské spory viedli k mnohým bojom. Najhorší dopad mala tridsaťročná vojna. Nemecko odolávalo tlakom Napoleóna a samo viedlo viaceré vojny. Po troch víťazných vojnách, proti Dánsku, Rakúsku a Francúzsku bola vyhlásená v r. 1871 nemecká ríša. Po abdikácii cisára Viliama II. sa Nemecko stalo republikou. Sociálne nepokoje viedli k hospodárskej kríze. V r. 1933 sa A. Hitler stal ríšskym kancelárom. Demokratické princípy boli potlačené a v r. 1939 Nemecko rozpútalo II. svetovú vojnu, najhoršiu v dejinách ľudstva. Po jej skončení v r. 1945 sa Nemecko v r. 1949 rozdelilo na dva štáty, ktoré oddeľoval od r. 1961 známy Berlínsky múr. K opätovnému spojeniu Nemecka došlo až v r. 1990.
Vysoké Alpy
Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (Erzgebirge), Smrčiny (Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší.
Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Mecklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí aj s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží úplne na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.
Ostrovy
Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tieto sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zbytky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na severofrízske a východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko - Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori.
Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rügen, nasledovaný Usedomom, ktorého východný cíp patrí Poľsku.
Podobne ako severomorské ostrovy, sú aj ostrovy Baltického mora obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj ostrovy vnútrozemského vodstva, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemsee (nazývané aj Bavorským morom).
Kultúra Nemecka
V celom Nemecku je okolo 5000 galérií a výstavných sál. Medzi najznámejšie patrí Galéria súčasného umenia v Hamburger Kunsthalle Najslávnejšími múzeami sú Shloss Moyland, Pinathotek v Mníchove, Städel vo Frankfurte a Kurhaus Kleve Vzácne expozície sú aj na stovkách nemeckých hradov a zámkov, tisíckach kostolov. V mnohých hradoch sa počas letnej sezóny inscenujú rytierske súboje alebo koncerty starej hudby či divadelné predstavenia. V krajine sa nachádza okolo 160 divadiel (jednou z najkrajších scén je Národné divadlo v Mníchove), 120 opier a 150 orchestrov (k najznámejším patria Berlínsky a Mníchovský filharmonický orchester). Koncertná sála je v každom dôležitejšom meste.
Šport, oddych, turistika
Futbal je jednoznačne diváckym športom číslo 1. V Bundeslige sú najobľúbenejšie tímy Bayern Mníchov, FC Schalke 04, Bayern Leverkusen, Borusia Dortmund či Hertha BSC. Nemecko bolo futbalovým majstrom sveta v r. 1954, 1974 a 1990.
Obrovský záujem je o Veľkú cenu Nemecka automobilov F1 na najrýchlejšom okruhu na svete (Hockenheimring). Michael Schumacher je viacnásobným majstrom sveta. Preteká aj jeho brat Ralf. Veľký záujem je aj o tenis, pretože nemeckí tenisti patria k svetovej špičke. V Nemeckej tenisovej asociácii a vo vyše 10 000 kluboch je združených milión členov. Hrajú v 5000 halách a na 50 000 otvorených kurtoch. Za touto popularitou tenisu stoja mená Boris Becker a Steffi Grafová.
Nemci sú veľkí športovci a milovníci pobytov v prírode. Sieť značených turistických chodníkov pre pešie túry má 132 000 km. Najkrajšie sú v pohoriach Harz, Čierny les a Bavorský les. Nemecký alpský klub (Deutscher Alpenverein) udržiava aj niekoľko chát v Alpách a v iných horských oblastiach a organizuje túry a kurzy horolezectva.
V horských oblastiach i na rovinách je veľmi populárna cykloturistika. Bicykle si možno prenajať na niektorých železničných staniciach a vo väčších mestách. Bicykluje sa aj okolo Vianoc, pokiaľ nenapadne veľa snehu. Veľmi populárny druh dovolenky je pobyt na sedliackych dvoroch, kde si mestský človek môže okúsiť aj staré remeslá a prácu na farme. Na mnohých dvoroch si možno požičať aj jazdeckého koňa. Väčšie farmy poskytujú aj jazdecké kurzy. Uprostred prírody je niekoľko stoviek golfových ihrísk.
Pobrežie, rieky a jazerá využívajú jachtári a rybári (povolenie na rybačku stojí okolo 10 eur/deň). Na nie veľmi teplom baltickom pobreží je veľa pláží, kde sa Nemci nielen slnia, ale aj bežne kúpu. Tam sa zrodil naturizmus (nudizmus). Pláže sú označené ako FKK (slobodná kultúra tela). Každé väčšie nemecké mesto má vodné parky.
Slnečnými vinorodými údoliami Rýna, Mozely, Neckaru, Saale, Unstrut a Labe vedú Weinstrassen (vínne cesty). Možno zájsť do pivničiek, ochutnať výborné rizlingy alebo silvány či ďalšie odrody.
V Nemecku je vyše 300 kúpeľných zariadení so širokým výberom tradičných i moderných liečebných postupov. Veľa ich je pri Severnom a Baltskom mori. Liečia najmä reumatizmus, ťažkosti s dýchaním, nervové poruchy alebo stres. Kúpele sú obľúbené a patria k národnému životnému štýlu, poskytujú liečbu pod lekárskym dozorom spolu s relaxom.
Zimné strediská sú v Bavorsku (Garmisch-Partenkirchen, Artenkirchen, Berchtesgaden, Obersdorf, Inzell, Reit im Winkl). Výborná lyžovačka je v oblasti Suhl (najvýznamnejším strediskom je Oberhof, ktorý má vynikajúce podmienky pre skokanov a sánkárov). Ďalšie zimné strediská sú v pohorí Harz, v Schwarzwalde a Bavorskom lese. Obľúbený je aj hokej a krasokorčuľovanie. Curling má prívržencov v hornom Bavorsku.
