referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivan
Streda, 8. júla 2020
Nemecko
Dátum pridania: 26.03.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Livusqa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 547
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 

Nemecko

Národné motto: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a právo a sloboda)

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR, (po nemecky: Bundesrepublik Deutschland, BRD) je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe. Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a Pravidiel slovenského jazyka (SAV).

Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú aj v Bonne. Politický systém je federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanou ako Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8.

Krátka história
Najstaršie pamiatky sú z doby kamennej. V 5. storočí sa na území dnešného Nemecka usadili Kelti. Počas trvania Rímskej ríše boli dve germánske provincie jej súčasťou. Zaujímavým dátumom je rok 962, v ktorom sa Oto I. Veľký nechal korunovať za cisára a založil Svätú ríšu národa nemeckého. Významným cisárom bol Karol V. Za jeho vlády sa v Nemecku šírilo reformačné hnutie. Náboženské spory viedli k mnohým bojom. Najhorší dopad mala tridsaťročná vojna. Nemecko odolávalo tlakom Napoleóna a samo viedlo viaceré vojny. Po troch víťazných vojnách, proti Dánsku, Rakúsku a Francúzsku bola vyhlásená v r. 1871 nemecká ríša. Po abdikácii cisára Viliama II. sa Nemecko stalo republikou. Sociálne nepokoje viedli k hospodárskej kríze. V r. 1933 sa A. Hitler stal ríšskym kancelárom. Demokratické princípy boli potlačené a v r. 1939 Nemecko rozpútalo II. svetovú vojnu, najhoršiu v dejinách ľudstva. Po jej skončení v r. 1945 sa Nemecko v r. 1949 rozdelilo na dva štáty, ktoré oddeľoval od r. 1961 známy Berlínsky múr. K opätovnému spojeniu Nemecka došlo až v r. 1990.

Vysoké Alpy
Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (Erzgebirge), Smrčiny (Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší.
Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Mecklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí aj s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží úplne na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.

Ostrovy
Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tieto sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zbytky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na severofrízske a východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko - Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori.
Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rügen, nasledovaný Usedomom, ktorého východný cíp patrí Poľsku.

Podobne ako severomorské ostrovy, sú aj ostrovy Baltického mora obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj ostrovy vnútrozemského vodstva, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemsee (nazývané aj Bavorským morom).

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Nemecko SOŠ 2.9226 2759 slov
Nemecko SOŠ 3.0059 529 slov
Nemecko SOŠ 2.9884 270 slov
Nemecko SOŠ 2.9770 482 slov
Nemecko SOŠ 2.9965 232 slov
Nemecko SOŠ 2.9070 3293 slov
Nemecko SOŠ 2.9734 393 slov
Nemecko SOŠ 2.9307 1283 slov
Nemecko GYM 2.9585 708 slov
Nemecko GYM 2.9445 316 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.