O sústredenie všetkých ústredných orgánov usiluje aj Bloemfontein, ktorý leží približne v geografickom strede štátu.
§ K doterajším jedenástim úradným jazykom, s ktorými sa počíta v novom ústavnom usporiadaní JAR, môžu pribudnúť ďalšie štyri. Panafrický kongres (PAC) navrhol tamilčinu, hindčinu a gudžarátštinu, ktorými hovoria Juhoafričania indického pôvodu. Africká moslimská agentúra Juhoafrickej republiky (AMASA) potom navrhla arabčinu.



II. Prírodné podmienky


Poloha, hranice

Juhoafrická republika leží v najjužnejšej časti pevniny medzi 22º a 35º južnej šírky a 17º východnej dĺžky. Až na malú časť Severného Transvaalu sa JAR rozkladá na juh od obratníka Kozorožca. Na severe susedí so Zimbabwe a Botswanou, na východe so Svazijskom a Mozambikom. Na severozápade hraničí s Namíbiou (bývalé mandátne územie JAR).
Východné a južné brehy JAR obmýva Indický oceán a západné brehy Atlantický oceán. Oba tieto oceány od seba oddeľuje pásmo menších hĺbok juhovýchodne od Cape Agulhas, ktorý je najjužnejším výbežkom Afriky. Pobrežie je dlhé takmer 3000 km, avšak chýbajú jej dlhšie polostrovy a hlbšie zálivy, a tým aj dostatok miest pre prirodzené prístavy.
Suchozemská hranica meria cez 5000 km. na severe j tvorí tok Oranje a Limpopo a vádí Molopo. K JAR patrí ostrov princa Eduarda (962 km²) a Marionov ostrov (255 km²), ktoré ležia v južnej oblasti Indického oceánu.
Vo vnútrozemí leží kráľovstvo Lesotho, obklopené zo všetkých strán územím JAR.


Geologická stavba, povrch a nerastné bohatstvo

Geologický základ Juhoafrickej republiky tvoria prahorné horniny, zvrásnené ešte v období pred prvohorami. V období prvohôr bola zem pomerne dlho zaplavená morom, takže zvrásnený podklad bol do značnej miery pokrytý usadeninami. Tým vznikla formácia karru (z anglického Karroo), ktorý tvorí vodorovne uložené vrstvy pieskovcov, zlepencov a bridlíc. V období druhohôr bolo územie JAR pokryté prevažne púšťami.
Väčšinu povrchu JAR tvorí náhorná plošina s nadmorskou výškou 600 – 2000 m n.m., miestami zvlnená, väčšinou však plochá, prerušovaná horskými chrbátmi, klesajúcimi v oddelených stupňoch k moru. Delí sa na tri oblasti. Tzv. Vysoký Veld (High Veld) tvorí trojuholník s výškou 1200 - 1800 m a zaberá južný Transvaal a väčšinu Oranžska. k jeho najznámejším chrbátom patrí Witwatersrand, bohatý na prírodné suroviny, hlavne zlato. Pozdĺž rieky Limpopo sa rozkladá vo výške 600 - 900 m n.m. Nízky Veld (Low Veld), ktorý prechádza do vyššieho Krovinatého Veldu, nazvaného tiež Stredný Veld (Bush Veld, Middle Veld), prestúpený je niekoľkými horskými hrebeňmi, ktoré dosahujú výšku až 2000 m n.m.