Vzhľadom k rastúcemu dopytu a zvyšujúcim sa cenám surovín na svetových trhoch zvyšujú ťažobné firmy investície aj do tohto odvetvia, čo výrazne ovplyvňuje vývoj celej ekonomiky.


Vodstvo

Prevažnú časť náhornej plošiny odvodňuje najväčšia juhoafrická rieka Oranje, ktorá (podobne ako jej prítoky Vaal a Caledon) pramení vysoko v horách a vlieva sa do Atlantického oceánu. V dolnej časti jej toku, dlhého takmer 1850 km, stráca rieka vyparovaním a presakovaním do priepustného podložia viac vody, než aký je objem vody jej prítokov. Často sa stávalo, že rieka vo svojom ústi vyschla. Obrovský hydroenergetický komplex (Orange River Project), skladajúci sa z priehrad, z elektrární a zo sietí zavodňovacích kanálov, má za cieľ zadržať vodu v období vysokých zrážok a využiť ju k energetickým a zavodňovacím účelom.
Druhom najväčšou riekou je Limpopo, dlhá 1600 km, pričom na JAR pripadá 1000 km. Pramení v pohorí Witwatersrand, preteká Krovinatým Veldom a vlieva sa do Indického oceánu. Väčšina menších menších riek stráca v dobe sucha všetku vodu; žiadna z juhoafrických riek nie je splavná. Ako zdroje elektrickej energie sú dôležité krátke toky bohaté na vodu, prameniace v Dračích horách.
Vzhľadom na celkový nedostatok vody sa hospodári snažia pomocou priehrad a hrádzí zadržať vodu z prudkých lejakov a prietrží mračien, ktoré spôsobujú veľké záplavy, ale skoro sa vyparujú a vsiaknu do vyschnutej pôdy. Iným zdrojom vody sú artézske studne, čerpajúce vodu z bohatých zdrojov podzemných vôd, a privádzanie vody z Lesotha pomocou hrádzí a kanálov, budovaných po dohode s lesothskou vládou. Ani tieto zdroje však nestačia pokryť rastúce požiadavky priemyslu a poľnohospodárstva. Nedostatok vody sa začína prejavovať v niektorých oblastiach ako limitujúci prvok rozvoja priemyslu, a to tým skôr, že v nedávnej dobe prebehli v JAR dlhé obdobie sucha. Vláda štedro dotuje výskum zaoberajúci sa možnosťami využitia odpadových vôd, čerpaných z baní, a hlavne odsoľovanie morskej vody.


Podnebie

S výnimkou severného Transvaalu, kde je tropické podnebie, leží JAR v subtropickom podnebnom pásme. Vzhľadom k vysokým náhorným planinám, ktoré stúpajú smerom k rovníku, a juhovýchodným vetrom z juhopolárnych oblastí je rozdiel teplôt jednotlivých vnútrozemských oblastí pomerne malý. Napríklad priemerná ročná teplota v Kapskom Meste je 16,7ºC, v Pretorii 17,2ºC. Omnoho väčšie sú rozdiely v priemerných teplotách medzi východným pobrežím, ovplyvňovaným teplým Mozambickým prúdom, a západným pobrežím, ktoré je ochladzované studeným Benguelským prúdom. Rozdiely medzi priemernou dennou a nočnou teplotou a medzi letnou a zimnou sú omnoho vyššie vo vnútrozemí ako na pobreží.
Podnebie na východnom pobreží a v juhozápadnom Kapsku ma výrazne stredomorský charakter.