Vo vlhkom páse južého a východného pobrežia sa striedajú subtropické lesy so stále zelenými subtropickmi krovinatými savanami; v údoliach sa vyskytujú galeriové lesy. Západnú polovicu krajiny pokrývajú púšte, polopúšte a suché stepi. Tráva je tu nízka, stromy sa vyskytujú len pozdĺž vodných tokov a na vlhších náveterných svahoch hôr. Suchomilnými druhmi sú pokryté väčšinou aj náhorné plošiny východnej a juhovýchodnej oblasti JAR. Vysoký Veld je pokrytý trávnatou stepou, Krovinatý Veld suchomilnými tŕnitými krovinami. Na juh od Limpopa sa rozkladá trávou pokrytá savana s krovinami a stromami, rastúcimi jednotlivo i v skupinách.
Celkom sa v JAR vyskytuje 140 z 200 na Zemi existujúcich rastlinných rodov, čo predstavuje asi 6000 druhov rastlín.
Veľké rozlohy poľnohospodársky nevyužiteľnej pôdy umožnily vytvorenie národných parokv a rezervácií, v ktorých žijú nerušene, bez väčších zásahov ľudí, pôvodné africké živočíšstvo, inde na kontinente už väčšinou vyhubené lovom, pytliactvom a ničením pôvodného prostredia. Mnoho zvere žije aj mimo tieto parky. na trávnatých stepiach a savanách možno vidieť mnohé druhy gazel a antilop: veľká antilopa losia, ďalej kudu, antilopa skákavá, oribi, impala… Zo šeliem sú v JAR zastúpené: leopard, gepard, rys a cibetka. Ďalej sa tu vyskytuje byvol, slon, nosorožec, v riekach žije hroch. Na savanách loví šakal, divoká mačka, hyena a kaferský pes; žije tu taktiež dikobraz, pásovec, mravenčiar, žirafy a početné druhy opíc. Hady sú zastúpené 200 druhmi: kobra, pytón, mamba, zmija piesočná… Vtáctvo je zastúpené asi 900 druhmi: pštros, divoká hus, kačka, holub a hadilov. Do JAR odlieta na zimu rad druhov európskych vtákov; napr. bociany až do Kapska.
Morské pobrežie, rieky a vodné nádrže sú bohaté na ryby, ktorých tu žije 1000 druhov. V moriach okolo JAR žijú delfíny, tulene a veľryby, ktoré mnohokrát priplávajú až k pobrežiu.
Hmyz je zastúpený asi 40 000 druhmi.



III. Politická charakteristika

Štátne zriadenie

Do 30. mája 1961 bola Južná Afrika na základe Westminsterského statusu z roku 1931 členom Commonwealthu ako domínium Juhoafrickej únie (JAU), založenej v roku 1910. Hlavou JAU bola formálne britská kráľovná, ktorú zastupoval generálny guvernér menovaný na základe návrhu vlády JAU z radov občanov JAU.
Diskriminačná rasistická politika vlády priviedla krajinu vo vnútri Spoločenstva národov do politickej izolácie, pretože viac ako dve tretiny jej členov boli vlády bývalých kolónií, ktoré požadovali odstránenie diskriminácie občanov JAU farebnej pleti.