Prírodné prostredie

Farmy a lesy pokrývajú 48 mil. hektárov územia, t.j. 82% celkového povrchu centrálneho Francúzska. Lesy zaberajú 26% povrchu tejto krajiny, čo ju zaraďuje za Švédsko a Fínsko na tretie miesto medzi štátmi Európskej Únie v množstve zalesnenej plochy.
Francúzsko sa pýši 136-imi druhmi stromov, čo je na európsku krajinu výnimočné. Počet zvieracej populácie narastá, za 20 rokov sa zvýšil počet vysokej zveri na dvojnásobok, počet srncov sa dokonca strojnásobil. Na zachovanie a rozvoj francúzskeho prírodného bohatstva vláda zriadila 7 národných parkov, 132 prírodných rezervácií, 463 vyhradených oblastí pre chránené druhy fauny a flóry, 389 chránených pobrežných oblastí. Francúzsko má aj 35 regionálnych prírodných parkov, pokrývajúcich viac ako 7% povrchu krajiny. Na ochranu životného prostredia je vyčlenených 22 miliárd €, čo predstavuje 385 € na obyvateľa.

Administratívne členenie

Francúzska republika pozostáva z Centrálneho Francúzska, rozdeleného na 22 regiónov, ktoré sú rozdelené na 96 departmentov, 4 zámorských departmentov - Guadeloupe, Martinique, Guyana (Francúzska Guyana) a Réunion, 4 zámorských teritorií - Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna, a z francúzskych južných a antarktických teritórií a teritoriálnych jednotiek so špeciálnym statusom - Mayotte, St Pierre a Miquelon.

Inštitúcie

Ústava zo 4. októbra 1958 poskytuje inštitucionálny základ pre piatu republiku. Táto bola niekoľkokrát upravovaná a dopĺňaná o ustanovenie voľby prezidenta republiky priamym všeobecným hlasovaním (1962), včlenenie definície kriminálnej zodpovednosti členov vlády (1993), ustanovenie jedného parlamentného zhromaždenia, rozšírenie oblastí aplikácie referenda (1995), prechodné opatrenia týkajúce sa Novej Kaledónie (1998), založenie Európskej hospodárskej a menovej únie, zrovnoprávnenie prístupu mužov a žien do volebných úradov a pozícií, uznanie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu (1999) a skrátenie prezidentského volebného obdobia (2000).
Ústavná rada sa skladá z 9 členov a je zodpovedná za dozor nad právoplatným priebehom volieb a za rozhodnutia o ústavnosti v súvislosti s právom a legislatívou.

Elyzejský palác

Prezident republiky je volený na 5-ročné volebné obdobie v priamych a všeobecných voľbách. Prezident vymenúva premiéra a na jeho odporúčanie aj jednotlivých členov vlády. Predsedá Výboru ministrov, vyhlasuje zákony parlamentu a je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Má právo rozpustiť Národné zhromaždenie a v prípade krajného stavu vykonávať určité nadštandardné právomoci.

Doterajší prezidenti

1848 - 1852: Bonaparte
1871 - 1873: Thiers
1873 - 1879: Mac-Mahon
1879 - 1887: Grévy
1887 - 1894: Carnot
1894 - 1895: Casimir-Périer
1895 - 1899: Faure
1899 - 1906: Loubet
1906 - 1913: Fallieres
1913 - 1920: Poincaré
1920 - 1920: Deschanel
1920 - 1924: Millerand
1924 - 1931: Doumergue
1931 - 1932: Doumer
1932 - 1940: Lebrun
1947 - 1953: Auriol
1953 - 1959: Coty
1959 - 1969: de Gaulle
1969 - 1974: Pompidou
1974 - 1981: Giscard d ´Estaing
1981 - 1995: Mitterrand
1995 - Chirac

Premiér a vláda pod jeho vedením stanovujú program, ktorý následne vykonáva. Za svoju politiku sa zodpovedajú parlamentu. Predseda vlády koordinuje jej činnosť a zabezpečuje implementáciu legislatívy. Súčasným francúzskym premiérom je Lionel Jospin, ktorý bol vymenovaný 2. júna 1997.