Francúzsko

Rozloha

Francúzsko je s rozlohou 550 000 km2 najväčším štátom západnej Európy, zaberá takmer 1/5 celkovej rozlohy Európskej Únie

Susedné krajiny

Zo severu: Belgicko, Luxemburgsko
Z východu: Nemecko, Švajčiarsko
Z juhovýchodu: Taliansko
Z juhozápadu: Španielsko

Topografia

Francúzsko je relatívne nízko položená krajina. Najvyššie vrchy sa nachádzajú v centrálnych Alpách. Najvyšším z nich je Mont Blanc, týčiaci sa do výšky 4807 m.n.m, ktorý je zároveň najvyšším vrchom západnej Európy. Pohorím s vysokými vrcholmi sú aj Pyreneje, Jura, Ardény, Francúzske Stredohorie a Vogézy. Nížiny pokrývajú 2/3 celého povrchu Francúzska. Štyri hlavné rieky, ktoré sú dôležité pre priemyselný a mestský rozvoj, sú Loire (dĺžka 1012 km), Garonne (dĺžka 575 km), Seine (dĺžka 776 km) a Rhône (dĺžka 552 km). Francúzske pobrežie s rôznorodou prírodnou scenériou je dlhé 5500 km. Obmývajú ho štyri moria, Severné more, Kanál La Manche, Atlantický oceán a Stredozemné more.

Podnebie

Vo Francúzsku sa vyskytujú 3 typy podnebia: oceánske, stredomorské a kontinentálne.

Oceánske podnebie
Oceánske podnebie na západe sa vyznačuje vysokou mierou zrážok prinášaných atlantickou tlakovou nížou, bývajú tu mierne zimy a chladnejšie letá a počasie sa často mení.
Stredomorské podnebie
Stredomorské podnebie na juhozápade je charakteristické teplejšími letami a poskytuje aj viac jesenného slnka. Na juhovýchode stredozemská klíma garantuje horúce a suché letá a mierne zimy. Slnko tu svieti viac ako 2500 hodín ročne, daždivé obdobie prichádza väčšinou na jar a na jeseň. Mráz a sneh sú tu veľmi neobvyklé.
Kontinentálne podnebie
Alsace a Lorraine v strednom a východnom Francúzsku majú podnebie kontinentálneho charakteru s horúcimi a búrkovými letami, chladnejšími zimami s menšou mierou zrážok.

Obyvateľstvo

V roku 2001 malo Francúzsko 60,7 mil. obyvateľov. Je to tretia najľudnatejšia krajina v EU. Hustota zaľudnenia je 107 obyvateľov/km2. Francúzsko má 52 miest nad 150000 obyvateľov. Etnické zloženie populácie je pozostáva z Francúzov (93,6 %), Alžírčanov (1,1%), Portugalcov (1,1%), Maročanov (1,0%), Talianov (0,4%) a ostatných národností (2,8%).
Prírodné prostredie

Farmy a lesy pokrývajú 48 mil. hektárov územia, t.j. 82% celkového povrchu centrálneho Francúzska. Lesy zaberajú 26% povrchu tejto krajiny, čo ju zaraďuje za Švédsko a Fínsko na tretie miesto medzi štátmi Európskej Únie v množstve zalesnenej plochy.
Francúzsko sa pýši 136-imi druhmi stromov, čo je na európsku krajinu výnimočné. Počet zvieracej populácie narastá, za 20 rokov sa zvýšil počet vysokej zveri na dvojnásobok, počet srncov sa dokonca strojnásobil. Na zachovanie a rozvoj francúzskeho prírodného bohatstva vláda zriadila 7 národných parkov, 132 prírodných rezervácií, 463 vyhradených oblastí pre chránené druhy fauny a flóry, 389 chránených pobrežných oblastí. Francúzsko má aj 35 regionálnych prírodných parkov, pokrývajúcich viac ako 7% povrchu krajiny. Na ochranu životného prostredia je vyčlenených 22 miliárd €, čo predstavuje 385 € na obyvateľa.

Administratívne členenie

Francúzska republika pozostáva z Centrálneho Francúzska, rozdeleného na 22 regiónov, ktoré sú rozdelené na 96 departmentov, 4 zámorských departmentov - Guadeloupe, Martinique, Guyana (Francúzska Guyana) a Réunion, 4 zámorských teritorií - Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna, a z francúzskych južných a antarktických teritórií a teritoriálnych jednotiek so špeciálnym statusom - Mayotte, St Pierre a Miquelon.

Inštitúcie

Ústava zo 4. októbra 1958 poskytuje inštitucionálny základ pre piatu republiku. Táto bola niekoľkokrát upravovaná a dopĺňaná o ustanovenie voľby prezidenta republiky priamym všeobecným hlasovaním (1962), včlenenie definície kriminálnej zodpovednosti členov vlády (1993), ustanovenie jedného parlamentného zhromaždenia, rozšírenie oblastí aplikácie referenda (1995), prechodné opatrenia týkajúce sa Novej Kaledónie (1998), založenie Európskej hospodárskej a menovej únie, zrovnoprávnenie prístupu mužov a žien do volebných úradov a pozícií, uznanie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu (1999) a skrátenie prezidentského volebného obdobia (2000).
Ústavná rada sa skladá z 9 členov a je zodpovedná za dozor nad právoplatným priebehom volieb a za rozhodnutia o ústavnosti v súvislosti s právom a legislatívou.

Elyzejský palác

Prezident republiky je volený na 5-ročné volebné obdobie v priamych a všeobecných voľbách. Prezident vymenúva premiéra a na jeho odporúčanie aj jednotlivých členov vlády. Predsedá Výboru ministrov, vyhlasuje zákony parlamentu a je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Má právo rozpustiť Národné zhromaždenie a v prípade krajného stavu vykonávať určité nadštandardné právomoci.

Doterajší prezidenti

1848 - 1852: Bonaparte
1871 - 1873: Thiers
1873 - 1879: Mac-Mahon
1879 - 1887: Grévy
1887 - 1894: Carnot
1894 - 1895: Casimir-Périer
1895 - 1899: Faure
1899 - 1906: Loubet
1906 - 1913: Fallieres
1913 - 1920: Poincaré
1920 - 1920: Deschanel
1920 - 1924: Millerand
1924 - 1931: Doumergue
1931 - 1932: Doumer
1932 - 1940: Lebrun
1947 - 1953: Auriol
1953 - 1959: Coty
1959 - 1969: de Gaulle
1969 - 1974: Pompidou
1974 - 1981: Giscard d ´Estaing
1981 - 1995: Mitterrand
1995 - Chirac

Premiér a vláda pod jeho vedením stanovujú program, ktorý následne vykonáva. Za svoju politiku sa zodpovedajú parlamentu. Predseda vlády koordinuje jej činnosť a zabezpečuje implementáciu legislatívy. Súčasným francúzskym premiérom je Lionel Jospin, ktorý bol vymenovaný 2. júna 1997.
Senát

Parlament sa skladá z dvoch komôr, 557-členného Národného zhromaždenia, ktorého poslanci sú volení v priamych všeobecných voľbách na päťročné obdobie a 321-členného Senátu, ktorý je volený na 9 rokov v nepriamom všeobecnom hlasovaní, pričom 1/3 senátorov sa obmieňa každé 3 roky. Na zabezpečenie kontroly vlády, parlament vyberá a schvaľuje legislatívu. V prípade nezhody, vynesie podľa zákona konečné rozhodnutie parlament.

Súdny systém, "Strážca individuálnej slobody", je postavený na základe fundamentálneho rozdielu medzi riadnymi súdmi konajúcimi v sporoch medzi jednotlivcami alebo inštitúciami a administratívnymi súdmi s jurisdikciou, ktoré konajú vo všetkých prípadoch vrátane určitých sporov medzi občanmi a verejnými úradmi.
Občianske súdy sa delia na štandardné (miestne súdy) alebo špecializované (okresné súdy, obchodné súdy, sociálne súdy a Conseils des prud´hommes pre spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi). Trestné súdy sa podľa závažnosti prejednávaných deliktov rozdeľujú na policajné súdy (drobné priestupky), trestné súdy (priestupky) a porotné súdy s laickými prísediacimi (zločiny, vážne žalovateľné priestupky). Existuje aj špeciálny súd pre mladistvých, ktorý prejednáva občiansko-právne spory aj trestné prípady. Cour de Cassation je najvyšším súdnym orgánom zodpovedným za posudzovanie práv pri odvolaní sa proti rozsudku súdov nižšej inštancie. Conseil d´État je najvyšším administratívnym súdom a najvyššou inštanciou práva a administratívnych aktov. Vláda s týmto súdom konzultuje legislatívne návrhy zákonov a nariadení.

Národnou hymnou Francúzska je Marseillaise, ktorá bola zložená v roku 1792 v Štrasburgu a pôvodne bola vojnovou hymnou Rýnskej armády. Národnou hymnou sa stala 14. júla 1795. Hlavným mottom Francúzskej republiky je Sloboda, rovnosť, bratstvo.

Francúzska zástava má svoju dnešnú podobu od roku 1789, kedy La Fayette pridal bielu farbu symbolizujúcu kráľovstvo k červeno-modrej kokarde Parížskej národnej stráže. Trojfarebná zástava je oficiálnou štandardou Francúzskej republiky.

Národná obrana a vojsko sa riadia spoločnou politikou členských krajín NATO. Hlavným veliteľom ozbrojených síl je podľa ústavy prezident Francúzskej republiky.

Ministerstvo zahraničných vecí

Francúzska zahraničná politika
Francúzska zahraničná politika je založená na základných princípoch práva ľudí na sebaurčenie, rešpektovaní ľudských práv a demokratických princípov, rešpektovaní zvrchovanosti práva a na spolupráci medzi národmi. Cieľom Francúzska je zachovávať národnú nezávislosť a podporovať regionálnu a medzinárodnú solidaritu. Budovanie Európy je prioritou francúzskej zahraničnej politiky už od roku 1945. V tej dobe pre to existovalo niekoľko hlavných dôvodov, túžba nastoliť mier a garantovať bezpečnosť štátov, posilniť demokratickú vládu a vybudovať integrovanú hospodársku a menovú oblasť, schopnú zabezpečiť prosperitu pre ľudí žijúcich v Európe. Na presadzovaní týchto zámerov sa podieľali také osobnosti, ako de Gaulle, Pompidou, Giscard d´Estaing, Mitterand a Chirac, ktorí svojou mierou prispeli k tomu, aby sa Európa stala ekonomickou mocnosťou a rešpektovaným politickým fórom.

Z ekonomického hľadiska sa tieto snahy naplnili. Hospodárske výsledky pôvodne šiestich, neskôr dvanástich, potom pätnástich a v súčasnosti dvadsiatichpiatich členských krajín EU sa vyrovnali objemu HDP štátov Severnej Ameriky a predstiholi ázijské štáty. V súčasnosti je hlavným cieľom poskytnúť Európe politickú a monetárnu identitu a pripraviť európske inštitúcie na dôsledky rozšírenia o nové členské krajiny. Francúzsko sa snažilo o presadenie týchto cieľov od podpísania Amsterdamskej zmluvy na Medzivládnej konferencii 2. októbra 1997. Od 1. januára 1999 sa euro stalo plnohodnotnou menou finančnch trhov, bánk, obchodných spoločností a firiem. Od 1. januára 2002 došlo k zavŕšeniu štvrtého kroku európskej integrácie zavedením eura a vstupom do Hospodárskej a menovej únie (EMU).
Bezpečnosť vo svete
Roky studenej vojny a pretrvávajúceho obdobia nestability, položili veľkú zodpovednosť v oblasti bezpečnosti na plecia všetkých demokratických národov, vrátane Francúzska. Francúzsko je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), Západoeurópskej únie, OBSE a Európskych vojenských oddielov, v ktorých má takmer 13 000 vojakov.
Ako jedna z piatich nukleárnych veľmocí, spolu s Veľkou Britániou, USA, Ruskom a Čínou, si je Francúzsko vedomé svojej sily i postavenia vo svetovom aj európskom meradle, no usiluje sa o úplný zákaz jadrových testov a o jadrové odzbrojenie.

Účasť v OSN
Francúzska zahraničná politika je vykonávaná v súlade s cieľmi a princípmi OSN, ktoré sú zhodné s ideálmi francúzskej republikánskej tradície. Práve preto Francúzsko už od roku 1945 neustále podporovalo OSN a v súčasnosti je jeho štvrtým najväčším prispievateľom. V roku 2001 prispelo do regulárneho rozpočtu OSN celkovou čiastkou 68,85 mil. € a do špecializovanej agentúry OSN prispelo sumou 125,55 mil. €. Ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN sa Francúzsko priamo zúčastnilo na mnohých mierových operáciách na Strednom východe, v Kambodži, Juhoslávii, Kongu, Etiópii, Eritrei, Sierra Leone, a pod. Francúzske príspevky na mierové operácie dosiahli v roku 2001 hodnotu 261,75 mil. €. Francúzi tiež podporujú rozvojové programy pomoci v rámci OSN, najmä prostredníctvom príspevkov a technickej pomoci do hlavných programov UNDP, detského fondu UNICEF, boja proti drogám UNDCP alebo potravinovej pomoci (WFP).

Francúzska medzinárodná politika spolupráce sa spolieha na uplatnenie svojho vplyvu a solidarity. Riaditeľstvo pre rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (DGCID) implementuje túto politiku v štyroch hlavných líniách:

Rozvojová pomoc prostredníctvom spolupráce
Francúzsko má v úmysle pokračovať s úsilím o solidaritu s najchudobnejšími krajinami sveta, preto v roku 2001 venovalo 4,42 miliardy € na oficiálnu rozvojovú pomoc. Táto suma predstavuje 0,33 % HDP Francúzska, zatiaľ čo priemer členských krajín OECD je 0,22 %. Francúzsko sa angažuje v implementácii oslobodenia rozvojových kontraktov od záväzkov. Na toto úsilie ročne vynakladá približne 4,7 miliardy €.

Podpora kultúrnych výmen a použitie francúzštiny
Francúzsko má v zahraničí 224 kultúrnych inštitúcií, ktoré sa nachádzajú v 91 krajinách a sieť tzv. francúzskych aliancií, ktorých je 263. Politika zviditeľnenia francúzštiny sa týka 70 miliónov žiakov v 166 krajinách a podieľa sa na nej 680000 učiteľov. Agentúra francúzskych štúdií v zahraničí (AEFE) koordinuje aktivity 270 francúzskych škôl po celom svete.

Podpora vedeckej a akademickej spolupráce
Francúzsko podporuje internacionalizáciu francúzskeho výskumu a má záujem o šírenie informácií a výsledkov vedeckých výskumov partnerských krajín. Vedenie vedy a techniky a 26 francúzskych výskumných centier v zahraničí zodpovedajú za implementáciu týchto cieľov. S ohľadom na akademickú spoluprácu riadi Francúzsko 200 francúzskych jazykových kurzov po celom svete a osobitne posilňuje svoje vzťahy s partnermi ako Nemecko a USA. Narastajúci počet zahraničných študentov je vo Francúzsku vítaný, v súčasnosti je ich 172000.

Posilnenie pozície Francúzska na audiovizuálnej scéne
Pozícia Francúzska na audiovizuálnej scéne je stále silnejšia, rovnako ako podpora najväčších aktivistov v tejto oblasti, napríklad francúzsky vysielajúcho kanála TV5 a rozhlasovej stanice RFI.
Humanitárne akcie
Vo svojej zahraničnej politike pripisuje Francúzsko humanitárnym akciám špeciálny význam a vyjadruje lojalitu k týmto hodnotám. V rozvoji humanitárnych podujatí a v medzinárodnom humanitárnom práve zohralo Francúzsko dôležitú úlohu. Ministerstvo zahraničných vecí koordinuje činnosť francúzskych štátnych agentúr ako Sécurité civile (poskytuje okamžitú pomoc pri prírodných katastrofách, bombových útokoch, a pod.), Samu mondial (medzinárodná pobočka mobilnej zdravotníckej pomoci) a ozbrojených armádnych a zdravotníckych síl. V rokoch 2000 a 2001 predstavovali prostriedky pridelené na tieto akcie 9,3 miliárd €. Z týchto fondov dostávajú francúzske mimovládne organizácie v zahraničí 4,12 miliónov € vo forme grantov.

V tejto oblasti poskytuje Francúzsko podporu aj aktivitám multilaterálnych organizácií. V roku 2000 bolo 52 miliónov € alokovaných do programov medzinárodných organizácií alebo rozličných humanitárnych agentúr v rámci OSN, ako sú napríklad Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR), UNICEF, Svetový program výživy (WFP), UNRWA, Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC), a pod. Príspevky do programov implementovaných európskou ústavou presahuje 100 miliónov €. Prostredníctvom ECHO, Humanitárneho výboru Európskej Únie, pomáha krajinám alebo ľuďom v núdzi, znášajúcim dôsledky prírodných katastrof alebo politických kríz.

Frankofónnosť
Francúzsko rozvíja kultúrne, vedecké a technické výmeny a neustále sa snaží zvyšovať používanie francúzštiny vo svete. Mieni vytvoriť Frankofónnu úniu (131 miliónov ľudí, 2,5 % svetovej populácie) a začleniť ju do skutočného fóra pre spoluprácu. Od roku 1986 sa konalo 9 frankofónnych summitov. Summit hláv štátov a vlád krajín, ktorých oficiálnym jazykom je francúzština, konajúci sa vo vietnamskom Hanoi v novembri 1997, schválil politickú dimenziu Frankofónnej únie, vymenoval jej generálneho sekretára, politického hovorcu a koordinátora ekonomických, kultúrnych a jazykových programov. V súčasnosti zahŕňa 51 štátov. Ďalšie summity Frankofónnej únie sa konali v roku 1999 v Monctone (Kanada) a v októbri 2001 v Bejrúte.