Španielsko

Hlavné mesto: Madrid

Rozloha: 504 782 km2

Najvyššie položené miesto: Pico del Teide na ostrove Tenerife - Kanárske ostrovy

Najnižšie položené miesto: pobrežie krajiny

Najdlhšia rieka: Tajo - 1120 km

Poloha: juhozápadná Európa, zaberá väčšinu Pyrenejského polostrova

Územia mimo Európskeho kontinentu patriace Španielsku:
- v Stredozemnom mori: súostrovie Baleáry
- v Atlantickom oceáne: Kanárske ostrovy
- mestá Ceuta, Melilla na severomarockom pobreží v Afrike

Hranice: na severovýchode s Francúzskom a Andorrou, na západe s Portugalskom

Španielsko je konštitučná monarchia Kortesy (parlament) tvorí Senát (horná komora) a poslanecká snemovňa (dolná komora).

Poloha: Španielsko, rozlohou tretí najväčší štát Európy, zaberá väčšinu Pyrenejského polostrova. Málo členité pobrežie obmýva na juhu a východe Stredozemné more, na S Atlantický oceán (Biskajský záliv). Na Z hraničí s Portugalskom, na SV s Francúzskom a Andorrou, od Afriky ho oddeľuje Gibraltársky prieliv. K Španielsku patrí súostrovie Baleáry v Stredozemnom mori, mestá Ceuta a Mellila na severomarockom pobreží a Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, ktoré zemepisne patria Afrike.

Povrch: Vnútrozemie vypĺňa suchá náhorná plošina Meseta, ktorú Kastílske vrchy rozdeľujú na dve časti, z nich najmä južná časť, La Mancha, je veľmi suchá, takmer ako polopúšť. Na juhu ohraničuje Mesetu pohorie Sierra Morena, při severnom pobreží sa nachádzajú Kantábrijské vrchy. Celkom na J leží pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhacén je najvyšší vrch v štáte. Od Francúzska a Andorry, a tým aj od ostatnej Európy, oddeľujú krajinu ťažko prístupné Pyreneje. Nížin je tu veľmi málo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou Morenou sa rozprestiera najúrodnejšia časť krajiny Andalúzska nížina, ktorou preteká rieka Guadalquivir.

Podnebie: Na severe majú pobrežné a nižšie položené oblasti väčšinu roka veľmi príjemné počasie, s vlhkým vzduchom, aj keď s častými dažďami najmä na jar a v jeseni a s menej častými letnými dažďami a búrkami. Sneh a mierny mráz tu netrvajú dlho. V údolných pobrežných oblastiach je skoro večná jar. Naproti tomu vo vrchoch bývajú na jar husté a studené hmly, v lete suché horúčavy, už v jeseni sneh a silné mrazy a časté búrky po celý rok.