Nórske kráľovstvo

Nórske kráľovstvo

Hlavné mesto: Oslo

Rozloha: 323 920 km²

Počet obyvateľov: 4 300 000

Hustota zaľudnenia: 13obyv./km²
 
Úradný jazyk: nórsky

Štátne zriadenie: kráľovstvo

Poloha: Územie Nórska sa rozprestiera v zadnej časti Škandinávskeho polostrova. Dĺžka územia od severu k juhu je 1 752 kilometrov, najväčšia šírka je 430 kilometrov a najmenšia 6,3 kilometrov. Tvar územia a značná členitosť pobrežia sa prejavujú v dĺžke a charaktere hraníc. Dĺžka morských hraníc v priamej línii je 3 650 kilometrov a celková dĺžka pobrežnej línie je približne 21 347 kilometrov.
Na juhozápade a severe ju tvoria okrajové moria Atlantického oceánu a Severného ľadového oceánu – Severné, Nórske a Barentosovo more. Medzi Nórskom a Dánskom leží prieliv Skagerrak. More preniká hlboko do pevniny početnými fjordami. Pobrežie je lemované menšími aj väčšími ostrovmi (asi 50 000), najvýznamnejšie sú dve skupiny ostrovov na severe – Lofoten a Vesteralen. Dĺžka pevninských hraníc je 2 531 kilometrov, z toho 1 619 kilometrov, pripadá na hranice so Švédskom, 716 kilometrov s Fínskom a 196 kilometrov s Ruskom.

Povrch: Hlavnú časť povrchu tvoria Škandinávske vrchy, ktoré sa ťahajú v smere poludníkov. Vplyv na reliéf severnej Európy malo zaľadnenie, vďaka ktorému tu zostalo veľké množstvo fjordov a tiež morény a jazerá, preto má Nórsko veľmi členité pobrežie. Najvyššie vrchy Nórska sú Galdhoppigen (2649 m.n.m.) a Glittertind (2464m.n.m.).

Podnebie: Podnebie Nórska ovplyvňujú dva základné faktory: poloha na severe Európy, z časti za polárnym kruhom, a poloha na západnom okraji Eurázie pri pobreží Atlantického Oceánu. Podnebie je vzhľadom na polohu mierne teplé, najmä na západnom, južnom pobreží Nórska, s chladnejším daždivým letom a miernou zimou. Na pobreží je oceánske podnebie, smerom do vnútrozemia sa prejavuje kontinentálne, ktoré je charakteristické výkyvmi teplôt, v zime je veľmi chladno a v lete veľmi teplo. Na podnebie výrazne pôsobí Severoatlantický (Golfký) prúd, ktorý ho zmierňuje. Jeho pôsobením si pobrežné oblasti Nórska udržujú prímorskú klímu po celý rok a oceán nezamŕza. Najteplejšie mesiace sú júl, august. Najchladnejšími mesiacmi sú január, február. V lete tu trvá niekoľko dní polárny deň a v zime pár dní polárna noc. Dážď sa tu vyskytuje počas celého roka, v zime často sneží.

Vodstvo: More a voda hrajú v Nórsku dôležitú úlohu. Rieky sú vodnaté a majú veľký spád, čím vytvárajú priaznivé podmienky na využitie v energetike (rieky: Otra, Nidelv, Lagen, Dramselv, Randsford, Glomma, Orkla, Altelv). Jazerá sú ľadovcového pôvodu (jazero Mjosa, jazero Rosvatn)

Obyvateľstvo: Počet obyvateľov je 4 300 000. Nórsko má malú hustotu zaľudnenia, len 14 obyvateľov na km². Zaľudnená je najmä oblasť okolo Oslofjordu. Asi 73 percent obyvateľov Nórska žije v mestách. Významné a veľké mestá sú Oslo (hlavné mesto, 459 000 obyvateľov) , prístav Bergen a ďalej Trondheim a Stavanger. Nóri si chránia svoju krajinu pred prisťahovalectvom, to vysvetľuje aj počet nórskej populácie. V Nórsku (96,6 percenta). Priemerná dĺžka života je u žien 80 rokov a u mužov 73 rokov. Náboženstvo prevláda evanjelické (88 percent), ateisti (8 percent) a iné náboženstvá len 4 percentá. 61 percent obyvateľov pracuje v službách, 36 percent v priemysle a 3 percentá v poľnohospodárstve.
Poľnohospodárstvo: Je pozoruhodné, že aj napriek nedostatku úrodných pôd roľníci dokážu vyprodukovať väčšinu domácich potravín. Prevláda živočíšna výroba zameraná na chov hovädzieho dobytka. Rastlinná výroba produkuje krmoviny a obilniny.

Priemysel: Mimoriadny význam má pre Nórsko rybolov. Krajina patrí medzi popredných svetových vývozcov rýb a výrobkov z rýb. Známa je však skutočnosť, že výlov rýb každoročne klesá a obchod s rybami by neuživil nórske hospodárstvo. Nórom 80. roky 20. st. priniesli ďalšiu možnosť využitia mora. Ťažba ropy a zemného plynu zo šelfových oblasti Severného mora úplne zmenila štruktúru národného hospodárstva. Povojnové hospodárstvo prekonalo prudký rozvoj, výraznú odvetvovú špecializáciu na základe lacnej vodnej energie. Ťažký priemysel, metalurgia, výroba lodí - všetko bolo založené na lacnom zdroji energie. Keď sa k tomu priradila aj výroba hliníka a chemický priemysel, vznikol tak úplný obraz povojnového hospodárstva Nórska.
Vo všetkých týchto priemyselných odvetviach nastala koncom 70. rokov stagnácia. Hospodárske oživenie a prosperitu priniesli však ťažba a spracovanie ropy a zemného plynu. Spracovateľský a ťažobný priemysel zamestnáva 19% ekonomicky činného obyvateľstva a vytvára 33% HDP. Výrobky strojárskeho, hutníckeho a drevárskeho priemyslu sú známe po celom svete. K týmto tradičným odvetviam pristúpila petrochémia, elektronika a elektrotechnika. Pod nórskou vlajkou sa registruje 10% svetovej tonáže nákladného loďstva. Služby a poplatky za námorne lode Nórska, ktoré využívajú ostatné krajiny sveta, sú trvalým zdrojom prímov pre námorné hospodárstvo.

Hospodárske oblasti:
Juhovýchod Nórska: má výbornú dopravnú polohu a priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. Dominantné postavenie má hlavné mesto a ďalšie sídla v okolí s rôznorodým priemyslom, v ktorom má prevahu strojárstvo, drevárstvo, chemický a potravinársky priemysel.

Západná oblasť: je typickou priemyselnou oblasťou Nórska. Jej význam vzrástol s ťažbou ropy a zemného plynu z morského dna. Veľké prístavy majú strojársku výrobu zameranú na stavbu lodí a ťažobných morských plošín. Sú to Stavanger (100 000obyv.) na juhu a Bergen (220 000 obyv.) najznámejší rybársky prístav v Nórsku. V zázemí týchto miest sú obrovské petrochemické kombináty. Metalurgické kombináty na pobreží využívajú energiu z hydroelektrární. Ich výrobky patria medzi svetovú špičku vo výrobe čistých kovov.

Severnú oblasť: charakterizuje množstvo malých prístavov, ktoré spracúvajú ryby, železnú rudu a farebné kovy. Spracovanie dreva a strojárstvo nadobúdajú čoraz väčší význam. Významné sídla sú Trondheim (135 000 obyv.), cez ktorý sa vyvážajú švédske suroviny, ďalej Troms (47 000 obyv.) na sevre.

Zaujímavosti:
Briksdalsbreen: Jeden z početných splavov najväčšieho škandinávskeho ľadovca Jestodalsbreen ležiaceho v Nórsku. Je dobre dostupný, leží na západnom okraji ľadovca 25km južne od mestečka Olden. Východiskom je Briksdal, odkiaľ je možné za 1 hodinu dosiahnuť cez krásny vodopád čelo ľadovca.
Kostol Urnes Stav: Starý drevený kostol je obklopený prírodnou scenériou na juhu Nórska. Bol postavený v 12. a 13. storočia. Predstavuje významný architektonický prvok stredovekej minulosti regiónu.