Poľská republika

Poľská republika

Hlavné mesto: Warszawa (Varšava)

Rozloha: 312 683 km²

Počet obyvateľov: 38 600 600

Hustota zaľudnenia: 122 obyv./km²

Úradný jazyk: Poľština

Štátne zriadenie: republika

Poloha: Poľsko sa nachádza vo východnej časti strednej Európy. Je rozmiestnené na južnom Pobreží Baltského mora. Na západe hraničí s Nemeckom na juhu s Českou republikou a Slovenskom, jeho východnými susedmi je Bielorusko a Ukrajina. Na severovýchode susedí s Litvou a Kailindradskou oblasťou Ruska.

Povrch: Poľsko je nížinatá krajina. Stredná nadmorská výška územia je len 169 m.n.m. Iba necelé 3% ležia vyššie ako 500 m.n.m. 91,5% plochy štátu má nadmorskú výšku menej ako 300 m.n.m.
Význačným rysom povrchu je rozčlenenie územia na geomorfologické pásma rovnobežkového smeru.

Podnebie: Klíma Poľska je na prechode medzi miernym zaoceánskym na západe a kontinentálnym na východe krajiny. Na severozápade sa uplatňuje zmierňujúci vplyv mora, čo spolu zo západnými vetrami znamená, že letá sú chladnejšie a zimy miernejšie a daždivejšie. Na juhu a na východe je vnútrozemské podnebie s teplými a daždivými letami a mrazivými suchými zimami. Väčšina území má vyrovnané zrážky 500 – 700 mm, smerom na juh počet zrážok vzrastá a v Tatrách presahuje 1500 mm. V horách sneží od septembra a sneh tam vydrží až do mája.

Vodstvo: Poľsko má dobre rozvinutú riečnu sieť v prevažne nížinatom území. Jej hustota je najväčšia v jazerných plošinách (0,8 –1 km / 1 km²) a najmenšia v stredopoľských vrchovinách kde miestami klesá až pod 0,2 km na ploche 1 km². 99,8 % územia Poľska patrí k pomoriu Baltského mora. Nepatrný zbytok k pomoriu Čierneho a Severného mora. Z pomoria Baltského mora patrí 89,9% povodiu dvoch najväčších poľských riek Odry a Visly. Zbytok pripadá na rieky Rega, Parseta, Lyna a Czarna Hańcza.

Poľnohospodárstvo: zamestnáva asi 29% ekonomicky činného obyvateľstva a vytvára približne 16% HDP. Hospodárska kríza (1980-1990) zasiahla poľnohospodárstvo menšou mierou ako priemysel. Poľnohospodárska výroba je intenzívna v najúrodnejších častiach Mazovskej, Sliezskej a Veľkopoľskej nížiny. Produkuje raž, zemiaky, ľan, bravčové mäso.
Rastlinná aj živočíšna výroba sa na celkovej hodnote podieľajú rovnako. Poľnohospodárska pôda zaberá asi 60% celkovej rozlohy štátu a z nej má 48% zastúpenie orná pôda.

Obyvateľstvo: Poľsko je národnostne jednotný štát 98% Poliakov, zvyšok tvoria národnostné menšiny Ukrajincov, Bielorusov, Slovákov a Litovcov. Prirodzený prírastok je vzhľadom na ostatnú Európu veľmi vysoký 8%. Hospodárstvo Poľska prežilo podobný ekonomicko - politický vývoj ako Maďarsko. Lenže koncepcia výstavby poľskej ekonomiky založená na ťažkom priemysle, ktorá bola vnútená komunistickým spoločenstvom, bola veľmi nákladná. Poľsko je priemyselno - poľnohospodárska krajina. Podiel priemyslu na tvorbe HDP je 61%. Dominantou priemyslu je ťažobný a hutnícky priemysel a ťažké strojárstvo. Elektrickú energiu produkujú prevažne tepelné elektrárne, ktoré majú aj najväčší podiel na jej výrobe. Ropa a zemný plyn sa dováža z Ruska a spracúva v Plocku a Gdaňsku. Strojárstvom vyniká Varšava. Chemický priemysel produkuje kyselinu sírovú, čpavok, plasty, syntetické vlákna, liečivá a umelé hnojivá. Z ľahkého priemyslu prevláda textilný a potravinársky. Výroba lodí na baltskom pobreží.
Hospodárske oblasti:

Južná oblasť: je najpriemyselnejšou časťou Poľska. Komunistický systém z nej urobil jedno z najproblematickejších území v Európe vzhľadom na kvalitu životného prostredia. Ťažba a spracovanie nerastných surovín, ťažký priemysel a výroba energie najmä v tepelných elektrárňach sú dominantné odvetvia tejto oblasti.

Stredná alebo centrálna oblasť: Poľska má poľnohospodársky charakter. Vzhľadom na dobré podmienky pre poľnohospodársku výrobu je intenzita výroby pomerne slabá v porovnaní so západnou oblasťou. Tradičný prístup k pôde (málo strojových mechanizmov) v tejto oblasti je brzdou prosperity poľnohospodárstva. Priemyselná výroba sa sústreďuje do štyroch hlavných centier, a to Varšavy, Łódže, Pozname a Bydgoszcza.

Severná oblasť: patrí hospodársky k najslabším oblastiam Poľska. Pôdy sú neúrodné, väčšinu územia zaberajú lesy a jazerá. Rekreačné využitie nezodpovedá prírodným danostiam oblasti. Hospodársky život sa sústreďuje do úzkej pobrežnej oblasti, do prístavov. Aglomerácia sídiel Gdaňska, Sopotu a Gdynie patrí medzi najvýznamnejšie na severe.

Západná oblasť: má intenzívne poľnohospodárstvo. Dosahuje dobré výnosy a pestuje hlavne pšenicu a jačmeň. Táto oblasť bola osídlená nemeckým obyvateľstvom, ktoré bolo známe tradične dobrým prístupom k pôde. Priemysel sa sústreďuje do dvoch priemyselných oblastí Wroclaw a Štetín.

Juhovýchodná oblasť: má poľnohospodársky charakter, priemysel vyniká v Rzeszówe a Lubline.

Zaujímavosti:
Historické centrum Krakow: Symbolom starého Krakowa je hrad Wawel, kde v 13. storočí existoval jeden z najväčších trhov v Európe. Stoja tu aj početné historické stavby, paláce, kostoly, ale aj Jagellonská univerzita a gotická katedrála, kde boli v minulosti s pompou pochovávaní poľskí králi.
Pieninský národný park sa nachádza na území Poľska a Slovenska. Tento park je druhým najstarším na svete, ktorý bol v Poľsku založený v 20. rokoch minulého storočia. Reliéf krajiny tvoria najmä vápenec, ktorý tu tvaruje bizarné skalné útvary.
Chelm je poľské mesto s nádhernými pamätihodnosťami ako je Bazilika narodenia Panny Márie alebo Katedrála no kopci Chelm. O meste sa prvá zmienka objavuje už v 9. storočií. Chelm bol pôvodne opevnené slovanskú tvrz.