referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Streda, 8. decembra 2021
Ludrová
Dátum pridania: 29.01.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Macak
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 995
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 

Rozloha

Ludrová má kataster veľký iba 5,347km².

Poloha a podnebie

Obec Ludrová sa nachádza v ústí 7,5km dlhej ludrovskej doliny, v Liptovskej kotline. Stred dediny sa nachádza vo výške 567m.n.m., najnižší bod má 520m.n.m., a najvyšší 1630m.n.m.

Obec leží na 49°2´47,72“severnej dĺžky a 19°19´52,05“východnej šírky.

Obec sa nachádza v mierne teplej klimatickej oblasti na ktoré vplýva nadmorská výška. Priemerná ročná teplota je v rozmedzí 3-7°C. Maximálne teploty v lete sú aj nad 31°C a v zime klesajú až do -30°C. Obec je vo vlhkom klimatickom okrsku (700-1200 mm zrážok za rok)

Reliéf

Zväčša hornatý, tvorený celkom Nízkych Tatier a zníženinou Liptovská kotlina. Ludrovská dolina má charakter hornatý. Reliéf v NPR Salatín má charakter dolomitno-vápenatý. Najvyššie položené časti NPR sú tvorené dolomitom, masívy Magury sú tvorené vápencom, s typickými krasovými útvarmi( škrapy, závrty, priepasti, jaskyne, kaňon ,,Hučiaky“, ktorý vyhĺbila riečka Mraznica. Dno kotliny v okolí obce pahorkaté.

Vodstvo

Celá oblasť Ludrovej je odvodňovaná potokom Ludrovianka, ktorý pramení v lokalite ,, Pod Magurou“ v Ludrovskej doline a vlieva sa pri Štiavničke do Váhu. Vyviera tu aj minerálna voda ,,Medokýš“ (sadrovitá kyselka) v lokalite ,,Močilá“. Vody tohto minerálneho prameňa pochádzajú pravdepodobne z potoka ,,Mraznica“ ktorý sa v oblasti ,,Hučiaky“ stráca pod zem a viac sa nevynára.

Pôdy

Prevažne redziny, ktoré sú málo úrodné a tvorené na vápencoch, v lesoch hnedé lesné pôdy a v najvyšších polohách prevažujú rankre (veľmi tenká vrstva pôdy nad materskou horninou).

Rastlinstvo

Rovinaté okolie obce je využívané k pestovaniu poľnohospodárskych plodín (pšenica, jačmeň, repka, kukurica, zemiaky). Úbočia hôr sú zarastené zmiešaným, vyššie ihličnatým lesom. Holé hrebene hôr tvoria lúky.

Vyskytujú sa tu mnohé chránené a na Slovensku ojedinelé rastliny ako napríklad lomikameň biely, ktorý rastie už iba v talianskych dolomitoch a transylvánskych alpách. Ďalej sú to: klinček lesklý, stračonôžka tatranská, šabrina, poniklec slovenský a iné.

Živočíšstvo

Skutočnosť, že Ludrovská dolina stále predstavuje oázu pokoja v prirodzene ťažko dostupnej časti nízkych tatier (z hlavného hrebeňa), dali základ dobrým podmienkam pre život divého zverstva, hlavne kopytníky ako: jelene, srny, diviaky, dokonca v posledných rokoch sa vo vyšších polohách vyskytli aj kamzíky; dobre sa tu darí aj veľkým šelmám ako: Medveď, vlk, rys; malým šelmám ako: líška, kuna, lasica, hranostaj, plch, jazvec; z vtákov tu žijú: bocian biely aj čierny, hlucháň, jariabik, v minulosti aj tetrov, z drozdov: drozd plavý, drozd trkotavý aj typický horský druh – drozd kolohrivý. Zo sov tu nájdeme sovu obyčajnú, myšiarku ušatú, ako aj dva vzácnejšie druhy – pôtika kapcového a kuvička vrabcového a výr skalný. Z dravcov jastraby, krahulce, sokoly.

Ochrana prírody

Celá Ludrovská dolina je v NP Nízke Tatry a okolie vrchu salatín je v NPR Salatín kvôli svojmu krasovému reliéfu. Ochrana prírody sa zameriava aj na ochranu chránených živočíchov a rastlín.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov obce k 31.12.2006 bol 993 obyvateľov z toho 499 mužov a 494 žien. 194 (19,54%) obyvateľov obce bolo vtedy v predproduktívnom veku, 593 (59,72%) v produktívnom veku a 206 (20,75%) v poproduktívnom veku. Priemerný vek v obci bol 38,67 rokov. Údaje o náboženskej štruktúre chýbajú, ale z pozorovaní sa dá uzavrieť, že väčšina obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckej viere.

Sídla

V obci je 380 domov, ktoré sa nachádzajú na piatich neoficiálne pomenovaných uliciach: Zemianska, Hlavná, Riadok, Slivková.

Poľnohospodárstvo

V obci má, podľa dvojtýždenníka Spoločník sídlo jedno z najúspešnejších družstiev v Liptove. PD Ludrová sa zameriava na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice, zemiakov a repky. Avšak väčšinu týchto produktov používajú pre vlastnú potrebu – krmivá pre hovädzí dobytok a ošípané. Hovädzí dobytok sa tu chová na mlieko, v maštaliach. Jalovice sa pasú na lúkach.

Samozrejme ako asi v každej obci, má aj naša obec drobnochovateľov.

V dedine donedávna pôsobil menší salaš s asi sto ovcami, ale v lete tu má stanovište salaš, ktorý má až 500 oviec, ktoré sa pasú na trávnatých stráňach v okolí obce, prípadne v doline.

Lesné hospodárstvo

V lesoch v Ludrovskej doliny pôsobia viaceré firmy zaoberajúce sa ťažbou dreva. Najväčšie sú: Mestské lesy Ružomberok, Urbár Lipt. Štiavnica, Urbár Lipt. Lúžna.

Nerastné suroviny

V blízkosti obce sa ťažia kvalitné dolomitické štrky, a travertín, ktoré sa využívajú v stavebníctve. V Ludrovskej doline sa našli aj mineráli: kalcit,

Doprava

Priamo do dediny ústi kvalitná dvojprúdová cesta, ktorá pokračuje až za dedinu, kde sa na ňu napája cesta s charakterom poľnej cesty smerom do Ludrovskej doliny. Do dediny chodí približne každú hodinu autobusová linka z Ružomberka, ktorá má v obci 5 zastávok:

- PD,

- č.d. 345,

- Jednota,

- Sova,

- č.d. 155

Služby

V Obci fungujú 3 obchody so zmiešaným tovarom: Potraviny mix, Jednota a U Likavcov. Sú tu pohostinstvá: U bociana a Sova.

Sídlia tu dva úrady: farský a obecný. Pod obecným úradom funguje obecná základná škola a škôlka.

Pri poľnohospodárskom družstve fungujú oddiele, ktoré sa zaoberajú kovo – spracovaním (zváranie, atď.) a murárskymi prácami. Ďalej v obci fungujú autoservis a pneuservis.

Cestovný ruch

Cestovný ruch tu má výborné predpoklady, ktoré sa však využívajú len čiastočne alebo vôbec. Ako príklad môže slúžiť kostol všetkých svätých z 13.storočia. ktorý je jedným z najstarších kostolov na Liptove vôbec. Dobré predpoklady pre cestovný ruch má celá Ludrovská dolina, ktorá nielen vábi svojim členitým povrchom (NPR Salatín) ale aj veľkým jaskynným systémom Hučiaky. Do budúcnosti sú pripravené projekty na vybudovanie skanzenu, podobného Havránku pri Lipt. Mare, situovaný na kopčeku Páncova, kde bolo v minulosti hradisko púchovskej kultúry a stredoveké hradisko.

Kultúra

Kultúrny život v obci je chudobnejší ako to bolo v minulosti i keď v posledných rokoch ju oživuje miestny farár, ZŠ, MŠ, klub dôchodcov, OZ Ludrovská iniciatíva, fanúšikovia skupiny ploštín punk, a v neposlednej miere aj sama obec, či už organizujú divadlá, zájazdy, zábavy, koncerty alebo hokejbalové, futbalové, volejbalové, stolnotenisové turnaje detí a mládeže, ale aj dospelých, a iné.

Kultúrne pamiatky

Pri obci sa nachádza jeden z najstarších kostolov v Liptove; kostol všetkých svätých z 13. storočia, známi svojimi freskami z 15. stor. Ďalší tunajší kostol z 19. stor. sa tiež zaraďuje medzi kultúrne pamiatky. Medzi kultúrne pamiatky možno zaradiť aj kaplnku Jána Nepomuckého z 19. stor.

História

Prvá písomná správa o Ludrovej je z roku 1461, aj keď archeologické nálezy nám dokumentujú že okolie obce bolo osídlené už v dobe železnej (hradisko na Stráni). Kráľ Ľudovít I. v tejto listine po sťažnosti mešťanov z Ružomberka nariadil richtárom a obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok aby platili mestu daň a aby sa so svojimi spormi obracali na ružomberského richtára. Táto listina je prvým písomným dokumentom vyjadrujúcim závislosť spomínaných obcí na Ružomberku a dokazuje zároveň aj prvý pokus o ich osamostatnenie sa od mesta.

Aj napriek úsiliu Ružomberčanov získať územie celej Ludrovej, sa vlastnícke vzťahy na tomto území nakoniec v roku 1376 vyvinuli tak, že západná časť územia pôvodnej Ludrovej bola pričlenená k Ružomberku v písomnostiach označovaná ako Villa Ludrová (Villaludrová) jedna zo štyroch "ulíc" mesta a východná časť patrila tunajším zemanom Rakovským z Liptovskej Štiavnice a potomkom Rudolfa – Tholtovcom, ku ktorým neskôr pribudli aj Mojšovci. V roku 1805 darovali členovia rodiny Tholtovcov v Liptovskej Štiavnici pozemok pri dnešnej zvonici (neskôr tu bola postavená štátna škola) na stavbu kostola a fary. Cisár František daroval na stavbu 8 tisíc zlatých. Podľa zachovaných písomností mesta Ružomberka budovu fary na tomto pozemku postavili, ale ku stavbe kostola pre údajnú ľahostajnosť a prieťahy vo vybavovaní nedošlo. Keďže sa zamýšľaná stavba kostola v Liptovskej Štiavnici neuskutočnila, s veľkým prispením protestov obyvateľov Ludrovej a magistrátu mesta Ružomberka príspevok od cisára bol podľa všetkého použitý na stavbu kostola v Ludrovej.

V roku 1812 sa začalo s prípravami stavby nového rímskokatolíckeho kostola priamo v Ludrovej na vŕšku Stráňa. Tento kostol (postavený v rokoch 1812 - 1826) je klasicistickom štýle a stojí na mieste staršej drevenej zvonice. Pri stavbe kostola bola zvonica zbúraná. Prvá polovica 19. storočia v dejinách obce Ludrová je význačná veľkým požiarom, ktorý vypukol 8. apríla 1832 v zemianskej Ludrovej a v priebehu niekoľkých hodín sa rozšíril aj na Villa Ludrovú. Za obeť mu padlo 42 domov, 35 hospodárskych budov a 70 maštalí. Na konci 19. storočia postihli Ludrovú 3 požiare a celkovo zmenili ráz obce. Pamätným dňom Villa Ludrovej aj Zemianskej Ludrovej sa stal august 1953, keď sa obidve obce (stáročia po smrti ich zakladateľa Rudolfa rozdelené) spojili do jednej obce s názvom Ludrová.

Vývin názvu obce

Zemianska Ludrová:

1445 Rwdelhaza

1461 ville Rudlow

1469 Rwdlowa wies

1626 Rudlowa

1860 – 1918 Nemesludrová

1927 Zemianska Ludrová

Villa Ludrová:

1461 Villa Ludrová

1873 Paraszludrová

1920 Villa Ludrová

Piesne a balady

Ludrovskou dolinou

Ludrovskou dolinou vodička preteká,

tá moja sloboda dole ňou uteká.

Uteká, uteká dole bystrou vodou

A ja len banujem za svojou slobodou.


Oliva, oliva, olivový koreň,

za toho nepôjdem, čo ma neni hoden.

Po kameni chodia furmani s vozami,

po švárnom dievčati baby s kletbami.


Roztrhlo sa mračno nad naším dvorčekom,

a ja len banujem za svojím miláčkom.

Radšej sa rozlúčim s týmto svetom márnym,

ako sa rozlúčim so šuhajom švárnym.

Bobolec


Bobolec, bobolec, zelený bobolec.

Nepôjdem ja viacej, nepôjdem ja viacej na ten vyšný koniec.


Bo na vyšnom konci rastie rozmaria.

A na nižnom konci, a na nižnom konci býva moja milá.


Milá moja milá, len jednu chybu máš,

Pri potôčku bývaš, pri potôčku bývaš, nôžky neumývaš.

Príbehy

Moj hora, moja malina

Barón Rakovský bol Maďar a sídlil v Pešti. Do svojho kaštieľa v Štiavnici chodil cez leto. Hostiny a poľovačky v jeho horách boli vtedy hlavným programom. Materiál na hostiny mu boli povinný dodávať zemani. V tom čase chodili ženy a dievčatá z dediny na maliny. Zbierali ich pre seba i na predaj. Vravelo sa že šikovná žena dokázala cez deň toľko malín, že ich predajom v Ružomberku zarobila viac ako chlap v robote za 10 dní. Zberačky najradšej chodili do Kriváňa, ale to bola Rakovského hora. Ľudská vrava po hore rušila baróna pri poľovačke. Keď ho to omrzelo, vystrelil z pušky do vzduchu a kričal: ,,Moj hora, moj malina!!“. No ani to ženy neodradilo, aby prestali chodiť na maliny.

 
Zdroje: Obecny urad Ludrova
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.