Slovenská republika vznikla 1. 1. 1993.
Rozlohou patrí menšie štáty Európy. Ak prechádzame Slovenskom, nemôžeme si nevšimnúť pestrú krajinu a jej rôznorodý povrch. Na západe a východe krajiny sú veľké úrodné nížiny.
Podunajská nížina, rovná takmer ako stôl, je najväčšia a poskytuje najlepšie podmienky pre poľnohospodárov. Pôda je úrodná, je tu veľa slnečného svitu a aj keď tu nespadne priveľa zrážok, podzemné vody a rieky poskytujú dostatok vody na zavlažovanie. Druhou nížinou na západe je Záhorská nížina. Je piesočnatá a polohou za Malými Karpatami je chladnejšia, no výborná na pestovanie zeleniny. Na východe Slovenska sa nachádza Východoslovenská nížina. Stred územia a sever to sú najmä pohoria, medzi ktorými vynikajú Vysoké Tatry, naše jediné veľhory. Má vysoké ostré štíty.
V Tatrách sa nachádza aj najvyšší vrch Slovenska : Gerlachovský štít (2655m), Lomnický štít (2632 m), Kriváň (2492 m), Rysy (2499 m). Ako dedičstvo po ľadovcoch zostalo v Tatrách množstvo malebných jazier s pomenovaním – Plesá. Najväčšie je Štrbské Pleso, najhlbšie je Veľké Hincovo Pleso. Nízke Tatry, Slovenské Rudohorie, Veľká a Malá Fatra sú ďalšie pohoria. Na Slovensku sú aj pohoria s vulkanickou činnosťou: Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Poľana , Kremnické vrchy, Vihorlat a Slanské vrchy.
V minulosti sa veľa zlata vyťažilo v Kremnických vrchoch, striebro v Štiavnických vrchoch. Počúvalské jazero pod legendárnym Sitnom vybudoval otec Konrád Matej Hell. Dnes sa v Kremnici razia mince, aj keď len výnimočné zlaté a strieborné. V Bánskej Štiavnici bola 1. Bánska akadémia na svete, založená v roku 1763, ktorá sa v r. 1824 rozšírila na Bánsku a lesnícku akadémiu.
V Slovenskom Rudohorí sa stále v malom množstve ťaží železná a medená ruda. Najbohatší sme na rôzne druhy stavebných materiálov.
