Stepi sú veľké oblasti rovinatej a mierne zvlnenej krajiny, porastenej trávou a často aj stromami a krami, roztrúsenými v skupinách alebo popri brehoch riek.

Medzi suchými púšťami bez dažďa a vlhkými lesmi sa zvyčajne nachádzajú oblasti nazývané stepi. V týchto oblastiach sa strieda obdobie sucha s obdobím dažďov. Počas vlhkého obdobia tráva rýchlo vyrastie, vytvorí semená a potom uschne, v období sucha nerastie. Väčšia časť tela tráv je pod zemou. To znamená, že tieto trávy prežijú sucho aj požiare lepšie než iné druhy rastlín.

Na celom svete rastú rozmanité druhy tráv a stepi majú v jednotlivých častiach sveta rôzne názvy. V Severnej Amerike sa volajú prérie, alebo planiny, v Afrike sú to známe savany. Chladnejšie stepi Argentíny sú pampy a v Rusku sú to práve stepi.

Čriedy kopytníkov v Afrike, kengúr v Austrálii a bizónov v Amerike sa pasú na stepiach. Svište, králiky a sysle hrabú kvôli potrave a úkrytu. Tieto bylinožravce lovia levy, vlky, hieny a dravé vtáky, jako sú myšiaky a orly. Bezstavovce (živočíchy bez chrtice), napr. Rôzne chrobáky a iný hmyz, sú najpočetnejšou skupinou obyvateľov stepí. Tie sa stávajú potravou hlodavcov a malých vtákov.

Pôvodné stepy kedysi pokrývali takmer 1/3 povrchu suchej zeme, dnes sú však zväčša zmenené činnosťou človeka. Chovatelia oviec v Austrálii, americkí a Európski dobytkári a kočovní pastieri kôz v severnej Afrike, tí všetci závisia od pôvodných, alebo od obrábaných stepí, ktoré živia ich zviertatá.
Stepi boli aj rozorané, a to pre pestovanie obilnín, ako je pšenica, kukurica a jačmeň.