Afrika je najhorúcejším kontinentom na svete. Má tropické dažďové pralesy, trávnaté oblasti s rozptýlenými stromami (známe ako savany), ktoré sú domovom ohromného množstva rozličných druhov divej zveri. Tretinu Afriky pokrýva Sahara, najväčšia púšť sveta.

Väčšinu územia tvoria plošiny - ploché územia s vysokou nadmorskou výškou. Súvislosť plošiny vo východnej Afrike narušujú dve mohutné sopky - Keňa a Uhuru (Kilimandžáro) - a Veľká riftová dolina. Veľká riftová dolina je obrovskou puklinou v zemskej kôre, ktorá sa ťahá od Mozambiku naprieč východnou Afrikou k Červenému moru a ďalej do juhozápadnej Ázie. V doline sa vytvorili jazerá pretiahnuého tvaru. Afrikou preteká Níl, jedna z najväčších riek sveta, a rozprestiera sa tu jazero Tanganika, ktoré je najdlhšie na svete (620 km).

Afriku pretína rovník, a preto sa vyznačuje extrémne horúcim podnebím. Najvyššiu teplotu na svete - 58°C v tieni - namerali v Líbyi v r. 1932. Krajina okolo oboch obratníkov trpí nedostatkom dažďov a na vyše ½ územia Afriky je ročný úhrn zrážok nižší jako 500 mm.

V niektorých oblastiach, zvlášť  v západnej a strednej Afrike, veľa prší a krajinu pokrývajú husté dažďové pralesy. Monrovia, hlavné mesto Libérie, má ročný úhrn zrážok  5140 mm. Medzi dažďovými pralesmi a púšťami sa rozprestierajú rozľahlé tropické savany. Savana je takmer vyprahnutá krajina so striedajúcimi sa obdobiami dažďov a sucha.

V afrických dažďových lesoch žijú gorily, šimpanzy, opice, leopardy, chameleóny a mnoho tropických vtákov. Zatiaľ čo krokodýly a hrochy sa váľajú v bahne savanových jazier a riek, slony, antilopy, žirafy, pakone a zebry sa pasú na savanách vedľa dravcov, ako sú levy a gepardy. Divá zver je ohrozovaná ničením prírodného prostredia Afriky. Mnohé územia sú v súčasnosti chránené ako národné parky.

Čaj, kakao, bvlna, arašidy, kaučuk a cukor sú najbežnejšie plodiny pestované v Afrike. Mohagónové a orechové drevo sa získava z dažďových lesov. Nerastné suroviny, ako diamanty, zlato, bauxit, železná ruda a meď, sa ťažia na vývoz. Ropa sa exportuje z Gabonu, Líbye a Nigérie.

Mnoho Afričanov býva v kmeňových dedinách s osobitou kulturou. Južne od Sahary sa hovorí viac ako tisíckou samostatných jazykov. Hranice štátov nezohľadňujú kmeňové rozdiely, a preto v jednej krajine môže jestvovať mnoho kmeňových zoskúpení.

Ľudia žijúci v severnej Afrike sú zväčša Arabi a Berberi hovoriaci po arabsky a vyznávajúci islamské náboženstvo. Krajiny južnej časti Afriky sú obývané čiernymi Afričanmi. Aj keď zväčša z nich sú moslimovia a kresťania, podľa starobylích, dodnes udržiavaných tradícií sa viac ako ¼ obyvateľov Afriky riadi podľa miestneho vierovyznania.

Dve tretiny najchudobnejších krajín sveta ležia v Afrike. Väčšina Afričanov žije v dedinách a na farmách. Chudoba, choroby a vojny v rozličných častiach kontinentu sú príčinou toho že sa ľudia zvyčajne nedožívajú vysokého veku. V polovici 90. rokov sa priemerný obyvateľ Sierra Leony, Ugandy a Malawi dožil približne 45 rokov.

Napriek tomu, že väčšina Afričanov žije na vidieku, má kontinent niekoľko rušných veľkomiest. Káhira, hlavné mesto Egypta, má s predmestiami 15 miliónov obyvateľov. Ďalšie významné mestá sú pri pobreží, napr. Kapské mesto, v Juhoafrickej republike, Casablanca v Maroku a Alžírsku.

Mnoho vedcov sa domnieva, že vývoj ľudstva sa začal na africkom kontinente pred  2 - 4 miliónmi rokov. O tomto ranom období vývoja ľudských dejín však vieme veľmi málo. Asi pred 10 000 rokmi bolo na Sahare vlhšie podnebie a mnoho obyvateľov sa živilo lovom zveri, zberom plodín a neskôr aj roľníctvom a chovom dobytka.