Afrika

Afrika je najhorúcejším kontinentom na svete. Má tropické dažďové pralesy, trávnaté oblasti s rozptýlenými stromami (známe ako savany), ktoré sú domovom ohromného množstva rozličných druhov divej zveri. Tretinu Afriky pokrýva Sahara, najväčšia púšť sveta.

Väčšinu územia tvoria plošiny - ploché územia s vysokou nadmorskou výškou. Súvislosť plošiny vo východnej Afrike narušujú dve mohutné sopky - Keňa a Uhuru (Kilimandžáro) - a Veľká riftová dolina. Veľká riftová dolina je obrovskou puklinou v zemskej kôre, ktorá sa ťahá od Mozambiku naprieč východnou Afrikou k Červenému moru a ďalej do juhozápadnej Ázie. V doline sa vytvorili jazerá pretiahnuého tvaru. Afrikou preteká Níl, jedna z najväčších riek sveta, a rozprestiera sa tu jazero Tanganika, ktoré je najdlhšie na svete (620 km).

Afriku pretína rovník, a preto sa vyznačuje extrémne horúcim podnebím. Najvyššiu teplotu na svete - 58°C v tieni - namerali v Líbyi v r. 1932. Krajina okolo oboch obratníkov trpí nedostatkom dažďov a na vyše ½ územia Afriky je ročný úhrn zrážok nižší jako 500 mm.

V niektorých oblastiach, zvlášť  v západnej a strednej Afrike, veľa prší a krajinu pokrývajú husté dažďové pralesy. Monrovia, hlavné mesto Libérie, má ročný úhrn zrážok  5140 mm. Medzi dažďovými pralesmi a púšťami sa rozprestierajú rozľahlé tropické savany. Savana je takmer vyprahnutá krajina so striedajúcimi sa obdobiami dažďov a sucha.

V afrických dažďových lesoch žijú gorily, šimpanzy, opice, leopardy, chameleóny a mnoho tropických vtákov. Zatiaľ čo krokodýly a hrochy sa váľajú v bahne savanových jazier a riek, slony, antilopy, žirafy, pakone a zebry sa pasú na savanách vedľa dravcov, ako sú levy a gepardy. Divá zver je ohrozovaná ničením prírodného prostredia Afriky. Mnohé územia sú v súčasnosti chránené ako národné parky.

Čaj, kakao, bvlna, arašidy, kaučuk a cukor sú najbežnejšie plodiny pestované v Afrike. Mohagónové a orechové drevo sa získava z dažďových lesov. Nerastné suroviny, ako diamanty, zlato, bauxit, železná ruda a meď, sa ťažia na vývoz. Ropa sa exportuje z Gabonu, Líbye a Nigérie.

Mnoho Afričanov býva v kmeňových dedinách s osobitou kulturou. Južne od Sahary sa hovorí viac ako tisíckou samostatných jazykov. Hranice štátov nezohľadňujú kmeňové rozdiely, a preto v jednej krajine môže jestvovať mnoho kmeňových zoskúpení.

Ľudia žijúci v severnej Afrike sú zväčša Arabi a Berberi hovoriaci po arabsky a vyznávajúci islamské náboženstvo. Krajiny južnej časti Afriky sú obývané čiernymi Afričanmi. Aj keď zväčša z nich sú moslimovia a kresťania, podľa starobylích, dodnes udržiavaných tradícií sa viac ako ¼ obyvateľov Afriky riadi podľa miestneho vierovyznania.

Dve tretiny najchudobnejších krajín sveta ležia v Afrike. Väčšina Afričanov žije v dedinách a na farmách. Chudoba, choroby a vojny v rozličných častiach kontinentu sú príčinou toho že sa ľudia zvyčajne nedožívajú vysokého veku. V polovici 90. rokov sa priemerný obyvateľ Sierra Leony, Ugandy a Malawi dožil približne 45 rokov.

Napriek tomu, že väčšina Afričanov žije na vidieku, má kontinent niekoľko rušných veľkomiest. Káhira, hlavné mesto Egypta, má s predmestiami 15 miliónov obyvateľov. Ďalšie významné mestá sú pri pobreží, napr. Kapské mesto, v Juhoafrickej republike, Casablanca v Maroku a Alžírsku.

Mnoho vedcov sa domnieva, že vývoj ľudstva sa začal na africkom kontinente pred  2 - 4 miliónmi rokov. O tomto ranom období vývoja ľudských dejín však vieme veľmi málo. Asi pred 10 000 rokmi bolo na Sahare vlhšie podnebie a mnoho obyvateľov sa živilo lovom zveri, zberom plodín a neskôr aj roľníctvom a chovom dobytka.
Okolo r. 3 100 pred Kr. sa v Hornom a Dolnom Egypte sformovala najväčšia zo starobylých civilizácií. Staroveký Egypt rozkvital na úrodných brehoch Nílu až do r. 30 pred Kr., keď sa stal súčasťou Rímskej ríše. V 7 stor. po Kr. takmer dobyli severnú Afriku Arabi a obyvatelia Egypta a susedných krajín sa museli preorientovať na islamskú vieru.

Po stáročia vedeli ľudia žijúci mimo územia Afriky len veľmi málo o kontinente na juh od Sahary. V 12. - 15. stor. Arabi obchodovali so zlatom, slonovinou a otrokmi, zo svojich obchodných ciest prinášali zvesti o veľkých rýšach, ako boli Ghana, Mali, Benin, Songhai a Kanem. V kráľovstvách ako Ife a Benin vyrábali nádherné bronzové sošky, ktoré sú dodnes veľmi vzácne. Aj na juhu vyrástli královstvá s obrovským kamemmým mestom s názvom Zimbabwe. Zvesti o bohatstve Afriky vzbudzovali zvedavosť Európanov.

Portugalskí moreplavci sa stali prvými Európanmi, čo zmapovali pobrežie Afriky. V r. 1498 Vasco da Gama oboplával južný cíp Afriky a pokračujúc v bádaní doplával do Indie. Jeho nasledovníci sa plavili do východnej časti Afriky. Portugalci boli prví Európania vyvážajúci otrokov zo západnej Afriky. Obchodovali s nimi až do 19. stor.

V 17. stor. vytlačili Holanďania z mnohých trhov Portugalcov. V r.1652 založili Kapské mesto, ktoré sa stalo súčasťou Juhoafrickej republiky. Na sklonku 19. stor. väčšina Afriky už bola v rukách Európanov.

Afrika bola pod koloniálnou nadvládou až do 50. rokov 20. storočia, keď sa kolónie začali osamostatňovať. Začiatkom 70. rokov už bola väčšina krajín nezávislá, ale hospodárske problémy spôsobené chudobou a náboženskými spormi viedli k nestabilite mnohých regiónov. V r. 1963 vznikla Organizácia africkej jednoty (OAU), ktorej cieľom bola hospodárska, politická a kultúrna spolupráca v rámci celého kontinentu.

V r. 1994 sa Juhoafrická republika stala demokratickou krajinou na čele s Nelsonom Mandelom. Tým sa skončilo obdobie apartheidu (segregácia belochov a černochov), ktorý od r. 1948 dal moc do rúk bielym, popierajúc pritom mnoho práv čiernych obyvateľov krajiny.