USA (United States of America) (Spojené štáty americké)

USA
- Spojené Štáty Americké, United States of America. Federatívna republika s dvojkomorovým parlamentom (435 poslancov v dolnej a 100 v hornej komore parlamentu), väčšinový volebný systém. Na čele štátu je prezident George W. Bush. George Bush je 42. prezidentom USA a vládne od roku 2001. Štát sa delí na 50 spolkových štátov + federálny dištrikt hlavného mesta. Rozloha USA je 9 372 614 km2 , hustota zaľudnenia je 29,4 obyv./km2. Najväčší štát USA je Aljaška s rozlohou 1 500 000 km2. Hlavné mesto Washington s 3 975 000 obyvateľmi leží na východnom pobreží. Mestá nad 3 mil. obyvateľov: New York (aglomerácia New York má 16,6 mil. obyv.), Los Angeles (aglomerácia 13,1 mil. obyv.), Chicago, San Francisco, Philadelphia, Detroit, Dallas, Boston, Houston, Miami a Atlanta. Prírodné podmienky:

Usa zaberajú južnú časť severoamerického kontinentu. Povrch charakterizujú dva horské systémy tiahnuce sa popri okrajoch kontinentu severojužným smerom a Centrálne roviny v strede krajiny. Na východe sa tiahnú Apalače, dlhé vyše 2000 km a široké od 150 do 200 km. Popri východnom okraji Appaláč sa rozprestira náhorná plošina Piedmont, vysoká od 100 do 400 metrov, ktorá klesá do Atlantickej nížiny. Západne od Appaláč sa rozprestiera Mississipská nížina, ktorá sa na juhu spája s Atlantickou nížinou. Západnú časť územia medzi oboma horskými systémami, zaberá prérijná oblasť Plains. Pozvolna stúpa ku Skalnatým vrchom. Medzi Skalnatými vrchmi, východnou Kordilerou a Západnou Kordilerou, ktorú tvoria Kaskádové vrchy a Sierra Nevada, rozprestiera sa niekolko náhorných plošín a rovín. Na Západe pri Tichooceánskom pobreží, dosahujú pobrežné pohoria výšku nad 4000 metrov. Najvyšší bod v USA je Mount MC Kinley, je na Aljaške a meria 6200 m. Najnižší bod je Mrtve udolie /Death Valley/, púšť Sonora –85 metrov. USA má rozsiahlu riečnu sieť. Do Mississipi Missouri, 6212 km., druhej najdlhšej rieky na svete sa vlieva 54 splavných prítokov, napr. Aj rieka Ohio. Spomedzi velkých riek je tu ešte Columbia a Colorado. Na severe USA sa delia s Kanadou o velké Kanadské jazerá, ktoré sú najvačším sladkovodným rezervoárom vody na svete. Povrch,poloha

USA je prímorský štát v Severnej Amerike, ktorému patria mnohé ostrovy (Americká Samoa, Guam, Portoriko, Severné Mariany a i.). Štáty obklopujú tri oceány: Tichý, Severný ľadový a Atlantický. Pohoria v USA: Apalače, Kordillery, ktoré sa delia na Skalnaté a Pobrežné vrchy. Najvyšší vrch je Mount Mc Kinley - 6194 m.n.m, nachádza sa na Aljaške.

Povrch ďalej zaberajú nížiny (Atlantická), panvy (Veľká), náhorné plošiny a jazerné oblasti. Najväčšie jazero je Horné jazero (82 414 km2). Rieky: Mississippi-Missouri (6212 km, povodie 3250 tis. km2), Ohio, Colorado, Snake. Podnebie regionálne odlišné, od studeného po subtropické. Podnebie

Vzhľadom na veľkú rozlohu je podnebie Spojených štátov veľmi rozmanité. Možno povedať, že ide prevažne o podnebie kontinentálneho charakteru. Na západe pri tichomorskom pobreží je mierne oceánske podnebie s prevahou zimných zrážok ktorých je smerom na juh stále menej. Na východe sú teplé letá, studené zimy a celoročne dostatok zrážok. Na juhovýchodnom pobreží a v oblasti Mexického zálivu je podnebie subtropické, s teplou zimou a horúcim letom, s veľkým množstvom pravidelných zrážok a veľkým počtom slnečních dní v roku. Náhorné plošiny medzi horskými pasívmi majú podnebie stepí, s malím počtom zrážok. Vo vnútrozemských oblastiach medzi Kordilierami a Apalačskými vrchmi je podnebie kontinentálne. V oblasti prérií sú zrážky nepravidelné a striedajú sa tu daždivé a suché roky.Skalnaté prérie na západe trpia suchom. Púšť doliny smrti je s jedným z najteplejších miest na svete. V tieni tu bolo 58.

Flóra a fauna
.
je pri veľkej rozlohe rozdielna. Najviac lesov je na východe, sú tu lesy zmiešané. Z cicavcom žijú na Aliaške líška polárna, medveď biely, zajac belák sob polárny vlk obyčajný medveď hnedý a viaceré druhy kožušinovej zveri. Na územi Usa žije v prériach bizóny, mustangy, v horách kojot, medveď grizly puma. V pobrežných oblastiach Mekxického zálivu žije aligátor a kajman. Veľkú pozornosť venujú v Usa ochrane prírody, aby boli krásy prírody zachvalé v pôvodnej podobe zakladajú sa tu národné parky a prírodne rezervácie. Veľkých národných parkov je 30. Najväčší z nich je Yellowstonský národný park, ktorý leží na rozhraní troch štátov.Wyoming, Montana Idaho


Obyvateľstvo

Počet obyvateľov USA je 275 563 000 Americkí obyvatelia európskeho pôvodu tvoria 75,2 mil. Afroameričania 12,1 mil, Hispáni 9 mil, Aziati a obyvatelia z Tichomoria 2,9 mil, Indiáni a Inuiti 0,8 mil. Úradným jazykom je angličtina. Náboženstvá v USA: protestanti 56%, katolíci 28%, ďalej židia, pravoslávni, hinduisti a iné. Hospodárstvo

USA má obrovské bohatstvo nerastných surovín - čierne uhlie (okolo 83 mil.t./rok), striebro, zlato, meď, olovo, ropa + zemný plyn (Mexický záliv). Vysoko vyspelý energetický priemysel (105 jadrových blokov).

Spracovateľský priemysel sa sústreďuje na severovýchode krajiny v trojuholníku Washington, Boston, Chicago (americká automobilová firma General Motors patrí je najväčšou priemyselnou firmou sveta - ročný obrat 253,2 mld. DEM, druhý Ford - tiež americký - 221 mld. DEM). Intenzívne poľnohospodárstvo ( 1. miesto na svete v produkcii hovädzieho mäsa, hydiny, mlieka, kukurice). Najvýznamnejšie plodiny: obilie, bavlník, ovocie, zelenina (kukurica). Najväčší vývozca pšenice (21,9% z celk. svetového vývozu), kukurice (57,1%). Najväčší výrobca piva - 233 485 tis. hl ročne. Na centrálnych plošinách sú zriadené mnohé farmy. Cez 70% obyvateľov pracuje v službách, 18% v priemysle, menej ako 3% v poľnohospodárstve. USA je svetové obchodné a finančné (Burza na Wall Street v New Yorku) centrum. Mena: 1 americký dolár (USD) = 100 centov. . Ročný HDP (hrubý domáci produkt) na obyvateľa je 33 900 $ (druhý najvyšší na svete po Luxembursku). Vysoká priemyselna vyspelosť USA sa prejavuje najma v rozvetvenom hútnictve železných a neželezných kovov a vo vyspelom strojárstve, ktoré dodáva všetkým hospodárskym odvetiam moderné zariedenia, dalej v rýchlom rozmachu výroby hliníka, magnézia, berýlia, syntetických vlákien a kaučuku, vo výrobe plastických hmôt. Rozsiahla výroba dieslových a elektrických lokomotív, chladiarenských zariadení a áut. Priemysel v USA má kvalitné energetické vybavenie. Priemyselné odvetia by sa dali rozčleniť do 3 skupín. - potravinársky a textilný
- tabakový, výrobky zo skla, porcelánu a kovov
- chemický, elektrotechnický, automobilový

Hlavnými strediskami hútnického priemyslu sú: Pittsburg, Chicago, hútnická oblasť pri Erijskom jazere a Birmingkam. Pokial ide o zásoby vodnej energie, ložiská uhlia, ropy, zemného plynu, zaradujeme USA medzi popredné krajiny. Naftový priemysel patri medzi najmonopolnejšieodvetia hospodárstva. Najvačšie naftové koncerny sú: Texaco, California, Socony, Mobil Oil, Standard oil. v Texase.
Automobilovýpriemysel spotrebuje 1/4 výroby ocele. Popri výrobe lietadiel a stavby lodí, je značný rozmach aj priemyslu raketových striel. USA predstavuje najväčšieho vývozcu kapitálu(export) na svete. Vzhľadom na požiadavky priemyslu, ale aj zo strategických dôvodov však značnú časť surovín dováža napr bauxit, ropa železná ruda.

Dejiny

Indiánske kmene rôznych kultúr. Prví osadníci Španieli a Portugalci. Prvá anglická osada vo Virginii (Jamestown), prvá kolónia Plymouth r. 1620 (Pilgrim Fathers). Deklarácia nezávislosti r. 1776, vojna nezávislosti, britská kapitulácia r. 1781, Federálna ústava r. 1787 (najstaršia ústava na svete, stále platí). Prvým prezidentom USA bol George Washigton, ktorý vládol v rokoch 1789-1797.

V roku 1865 zrušenie otroctva. Nastáva hospodársky rozvoj, veľmocenské postavenie. Účasť v obidvoch svetových vojnách. Studená vojna proti socialistickým krajinám. Vojenské zásahy v rôznych štátoch (Vietnam, Perzský záliv, Juhoslávia). Nové problémy po rozpade komunistického systému v r. 1989. Vznik nového nebezpečenstva pre USA v tzv. treťom svete. Cestovný ruch

V roku 1996 navštívilo USA 46,5 mil. osôb. Atlanta - Hartsfield je najväčšie letisko na svete (77,9 mil. osôb cestujúcich za rok). Zaujímavé a pozoruhodné miesta v USA: New York (Socha Slobody, Manhattan, Empire State Building), Washington (Biely Dom, Capitol - sídlo Kongresu Spojených štátov), Lincolnov pomník, Mount Rushmore - pamätník prezidentov, Arizona, Veľký kaňon, Florida a veľa ďalších. Filmové centrum Hollywood, kultúrne centrum Los Angeles. Na území USA sa nachádza 10 prírodných pamiatok svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Obrie sekvoje sa nachádzajú v národnom parku Redwood Forrest. Ďalšie národné parky sú napr. Yossemitský, Yelowstonský (najstarší na svete, založený v roku 1872 v Skalnatých vrchoch), Death Valley (Údolie smrti). Zábavné centrum Las Vegas, Disney Land v Kalifornii, Disney World na Floride, Veľké jazerá (päť jazier na území USA a Kanady, tvoria najväčšiu sústavu jazier na svete - 245 tis. km2), Niagarské vodopády (ležia na hranici USA a Kanady, na rieke Niagara prekonávajú 50 m výškový rozdiel medzi jazerami Ontario a Erijským jazerom) a Golden Gate Bridge v San Franciscu.