Hranice:
Francúzsko je druhou najväčšou európskou krajinou. Francúzsko má dlhú východnú hranicu s Talianskom, Švajčiarskom, Nemeckom, Luxemburskom a Belgickom. Na juhu susedí so Španielskom a so Stredozemným morom. Atlantický oceán ho obmýva na západe

Povrch:
Na území Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Severnú a západnú časť Francúzka tvoria prevažne trávnaté roviny a pahorky. Hornatá časť s lesmi tvorí južnú a východnú hranicu Francúzka. Strednú časť zaberá Centrálny masív, rozľahlá planina s hlbokými riečnymi údoliami a ojedinelými vyhasnutými sopkami.
Massif Central je pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). Alpy sa rozprestierajú na juhovýchode krajiny a zasahujú na taliansku a švajčiarsku pôdu. V Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont Blanc. (4810 m). Severne od Álp sa nachádza pohorie Jura, juhozápadná časť vyplňuje Pyrenejské pohorie. Pohoria sú mladé a boli vytvorené za posledných 70 miliónov rokov. Oblasť Francúzskeho stredohoria je staršie. Vo Francúzsku je niekoľko horských celkov staršieho veku na severe a východe krajiny: Armorica, Vogézy a Ardeny. 60% francúzskeho povrchu zaberajú nížiny s riečnymi tokmi : Garonnou, Seinou, Loirou, Rynom a Saunou.

Podnebie:
Severozápadné Francúzsko má prímorskú klímu, ktorá je ovplyvnená teplým Severoatlantickým prúdom. Východné Francúzsko má chladnejšie zimy a teplejšie letá, ktoré sú chudobné na zrážky. Juh krajiny sa teší horúcim letám bez zrážok, zimy sú mierne a často daždivé. V blízkosti západného pobrežia sa ročná nameraná hodnota spadnutých zrážok pohybuje nad 80 cm. Vo východnej časti krajiny môže byť nižšie ako 60 cm. Klíma v horách je chladnejšia a vlhšia, úhrn zrážok presahuje 100 cm. V zime väčšina týchto zrážok spadne v podobe snehu.

Mestá:
Paríž je administratívne, finančné, priemyslové a kultúrne centrum Francúzskej republiky. Priťahuje turistov zo všetkých kútov sveta vďaka svojím presláveným pamiatkam. Lyon založili Rímania na sútoku rieky Rýn so Saunou. V Lyone sa sústreďuje výroba hodvábu. A zároveň je dôležitým dopravným uzlom. Marseille založili Grékovia v roku 600 pred n.l. Neskôr ho ovládli Rímania. Plní úlohu dôležitého prístavu a spojnice medzi severnou Afrikou a bývalými kolóniami v západnej a strednej Afrike. Lille je ďalším veľkým strediskom a priemyslovým gigantom na severe.

Obyvateľstvo:
Za posledných 50 rokov sa väčšina ľudí presťahovala z vidieka do mestských sídel. Najhustejšie zaľudnenými oblasťami, ktoré sú súčastne aj ekonomicky najrozvinutejšie, sú Paríž s predmestiami, veľké priemyselné centrá a Azúrové pobrežie na juhovýchode.

Nerastné bohatstvo a energetika:
Ťažba nerastných surovín je teraz relatívne nevýznamná. Na severovýchode sa ťaží uhlie a železná ruda. V ťažbe sa využívajú malé náleziská bauxitu, uránu a soli. Bauxit sa začal ťažiť v meste Les Baux, skôr než priniesla surovine meno. V blízkosti Pyrenejského pohoria sa ťaží nafta a nachádza sa tu malé nálezisko zemného plynu. Je chudobné aj na energetické suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden).
Hlavným zdrojom energie sú jadrové elektrárne, ktoré sa podieľajú 70% na celkovom výkone Francúzskej republiky. Francúzsko využíva jadrovú energiu viac než akákoľvek iná krajina.

Priemysel:
Francúzsko je významný priemyslový štát. Ťažký priemysel zahrňuje spracovanie ropy, výrobu železa, ocele, hliníka, cementu, papiera, chemikálii a strojárenstva. Vo výrobe automobilov sa Francúzsko zaraďuje na 4. miesto na svete (po Japonsku, USA a Nemecku). Automobilový priemysel sa koncentruje v blízkosti hlavného mesta Paríža, ďalší je v severovýchodnej časti blízko Lille a Dunkerque. Mnoho nových priemyselných odvetví sa začalo rozvíjať okolo prístavného mesta Marseille. Pneumatiky sa vyrábajú v Clermont Ferrrand v strednej časti Francúzska. V Lyone a severovýchodnej časti krajiny sa nachádza množstvo textiliek.