Francúzska Polynézia
Štatút: zámorské územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Papeete 23 600 obyvateľov
Rozloha: 4167 km² (obashuje 5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km², Marquises 1274 km²)
Počet obyvateľov v roku 1999: 224 000
Hustota zaľudnenia: 54 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština, tahitština

Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881 Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu. Poľnohospodárstvo je zamerané na pokrytie vlastných potrieb, na vývoz smeruje len kopra a vanilka.

Nová Kaledónia
Štatút: zámorské územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Nouméa 65 100 obyvateľov
Rozloha: 19 103 km ² z toho: Nová Kaledónia 16 750 km ², ostrovy Loyauté 1981 km ², menšie ostrovy 372 km ²
Počet obyvateľov v roku 1999: 202 000
Hustota zaľudnenia: 11 obyvateľov/km ²
Úradný jazyk: francúzština

Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. jej hospodársky význam je daný ťažbou niklových a kobaltových rúd a ich spracovaním.

Wallis a Futuna
Štatút: zámorské územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Matâ ’Utu 800 obyvateľov
Rozloha: 274 km² z toho: Uvéa 60 km², Wallis 99 km², Futuna 64 km², Alofi 51 km²
Počet obyvateľov v roku 1998: 15 000
Hustota zaľudnenia: 54,7 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština

Dve skupiny ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozkladajú medzi Samoou a Fidži. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov. Značná je migrácia obyvateľstva najmä na Novú Kaledóniu a územie Vanuatu.

Francúzske južné územia
Štatút: zámorské územie (Južný Indický oceán)
Hlavné mesto: Port-aux-Francais (210 obyvateľov) výskumná stanica
Rozloha: 7822 km ² z toho: Amsterdam 85 km², St. Paul 7 km ², Crozetove ostrovy 515 km ², Kergueleny 7215 km ²
Počet obyvateľov v roku 1996: 210
Hustota zaľudnenia: 0,02 obyvateľov/km ²
Úradný jazyk: francúzština

Pracujú tu viaceré výskumné stanice.