Francúzsko

Základné údaje

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie:
- 22 okresov (región)
- 96 krajov (department)
- 4 zámorské departmány
- 2 zámorské pridružené územia
- 4 zámorské závislé územia

Rozloha: 543 965 km²
Poloha: 42 20´- 51 5´s.z.š, 5 55´z.z.d – 8 10´v.z.d
Počet obyvateľov (v roku 1999): 58 900 000
Hustota zaľudnenia: 108 obyvateľov/km²

Hlavné a najväčšie mesto: Paríž (2 152 400 obyvateľov)
Iné významné sídla:
- Lyon (1 262 000 obyvateľov)
- Marseille (1 231 000 obyvateľov)
- Lille (959 000 obyvateľov)

Dovoz: stroje, ropa, železo a oceľ, farebné kovy, textil
Vývoz: stroje, dopravné prostriedky, železo a oceľ, textil, pšenica, ropné produkty, chemikálie, farebné kovy, ovocie, víno

Najvyšší bod: Mont Blanc (4810 m)
Najvýznamnejšie rieky: Loire, Garonne, Rhône, Seine, Saône, Rýn

Úradný jazyk: francúzština
Mena: Euro (dakedy - francúzsky frank)

Rasové a národnostné zloženie: Francúzi (93,6 %), Alsasi a Lotrynci (2 %), Bretónci (1,5 %), Katalánci (0,5 %), Taliani (0,3 %), Flámi (0,3 %), Baskovia (0,2 %), iné (1,6 %)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (81 %), islamské (5,1 %), evanjelické (1,6 %), židovské (1,2 %), iné (11,1 %)

Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 81 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 6 ‰
Analfabeti: 1,2 %
Nezamestnanosť: 12,4 %

Podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu: poľnohospodárstvo 2%, priemysel 28%, služby 70%,
Hrubý domáci produkt: 26 270 USD/obyvateľ

Poloha:
Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej Európe, je z väčšej časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu hrebene Pyrenejí a dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu Korzika (8862 km²) zasahuje hlboko do jeho západnej časti. Východné hranice sledujú hrebene Álp a pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna.
Hranice:
Francúzsko je druhou najväčšou európskou krajinou. Francúzsko má dlhú východnú hranicu s Talianskom, Švajčiarskom, Nemeckom, Luxemburskom a Belgickom. Na juhu susedí so Španielskom a so Stredozemným morom. Atlantický oceán ho obmýva na západe

Povrch:
Na území Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Severnú a západnú časť Francúzka tvoria prevažne trávnaté roviny a pahorky. Hornatá časť s lesmi tvorí južnú a východnú hranicu Francúzka. Strednú časť zaberá Centrálny masív, rozľahlá planina s hlbokými riečnymi údoliami a ojedinelými vyhasnutými sopkami.
Massif Central je pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). Alpy sa rozprestierajú na juhovýchode krajiny a zasahujú na taliansku a švajčiarsku pôdu. V Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont Blanc. (4810 m). Severne od Álp sa nachádza pohorie Jura, juhozápadná časť vyplňuje Pyrenejské pohorie. Pohoria sú mladé a boli vytvorené za posledných 70 miliónov rokov. Oblasť Francúzskeho stredohoria je staršie. Vo Francúzsku je niekoľko horských celkov staršieho veku na severe a východe krajiny: Armorica, Vogézy a Ardeny. 60% francúzskeho povrchu zaberajú nížiny s riečnymi tokmi : Garonnou, Seinou, Loirou, Rynom a Saunou.

Podnebie:
Severozápadné Francúzsko má prímorskú klímu, ktorá je ovplyvnená teplým Severoatlantickým prúdom. Východné Francúzsko má chladnejšie zimy a teplejšie letá, ktoré sú chudobné na zrážky. Juh krajiny sa teší horúcim letám bez zrážok, zimy sú mierne a často daždivé. V blízkosti západného pobrežia sa ročná nameraná hodnota spadnutých zrážok pohybuje nad 80 cm. Vo východnej časti krajiny môže byť nižšie ako 60 cm. Klíma v horách je chladnejšia a vlhšia, úhrn zrážok presahuje 100 cm. V zime väčšina týchto zrážok spadne v podobe snehu.

Mestá:
Paríž je administratívne, finančné, priemyslové a kultúrne centrum Francúzskej republiky. Priťahuje turistov zo všetkých kútov sveta vďaka svojím presláveným pamiatkam. Lyon založili Rímania na sútoku rieky Rýn so Saunou. V Lyone sa sústreďuje výroba hodvábu. A zároveň je dôležitým dopravným uzlom. Marseille založili Grékovia v roku 600 pred n.l. Neskôr ho ovládli Rímania. Plní úlohu dôležitého prístavu a spojnice medzi severnou Afrikou a bývalými kolóniami v západnej a strednej Afrike. Lille je ďalším veľkým strediskom a priemyslovým gigantom na severe.

Obyvateľstvo:
Za posledných 50 rokov sa väčšina ľudí presťahovala z vidieka do mestských sídel. Najhustejšie zaľudnenými oblasťami, ktoré sú súčastne aj ekonomicky najrozvinutejšie, sú Paríž s predmestiami, veľké priemyselné centrá a Azúrové pobrežie na juhovýchode.

Nerastné bohatstvo a energetika:
Ťažba nerastných surovín je teraz relatívne nevýznamná. Na severovýchode sa ťaží uhlie a železná ruda. V ťažbe sa využívajú malé náleziská bauxitu, uránu a soli. Bauxit sa začal ťažiť v meste Les Baux, skôr než priniesla surovine meno. V blízkosti Pyrenejského pohoria sa ťaží nafta a nachádza sa tu malé nálezisko zemného plynu. Je chudobné aj na energetické suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden).
Hlavným zdrojom energie sú jadrové elektrárne, ktoré sa podieľajú 70% na celkovom výkone Francúzskej republiky. Francúzsko využíva jadrovú energiu viac než akákoľvek iná krajina.

Priemysel:
Francúzsko je významný priemyslový štát. Ťažký priemysel zahrňuje spracovanie ropy, výrobu železa, ocele, hliníka, cementu, papiera, chemikálii a strojárenstva. Vo výrobe automobilov sa Francúzsko zaraďuje na 4. miesto na svete (po Japonsku, USA a Nemecku). Automobilový priemysel sa koncentruje v blízkosti hlavného mesta Paríža, ďalší je v severovýchodnej časti blízko Lille a Dunkerque. Mnoho nových priemyselných odvetví sa začalo rozvíjať okolo prístavného mesta Marseille. Pneumatiky sa vyrábajú v Clermont Ferrrand v strednej časti Francúzska. V Lyone a severovýchodnej časti krajiny sa nachádza množstvo textiliek.
Poľnohospodárstvo:
Francúzsko je najväčší poľnohospodársky štát Európskej únie. Poľnohospodárske výrobky predstavujú 16% celkového vývozu. Na severe sa obrába vo veľkom množstve pšenica, zemiaky, jačmeň a cukrová repa. Na mnohých miestach sa nachádzajú vinice. Languedoc produkuje najväčšie množstvá vína, kvalitnejšie víno však pochádza z Bordeaux, z Côte d´Or blízko Dijonu a z oblasti Champagne. Rôzne klimatické pásma umožňujú pestovanie rôznych druhov ovocia. V hornatých oblastiach sa pasú ovce a dobytok. Na rôznych miestach Francúzska sa vyrába syr. 5% obyvateľstva nachádza pracovné uplatnenie v poľnohospodárstve. 32% pôdy sa využíva k pestovaniu poľnohospodárskych plodín, 25% je určené k pastierskym účelom, 27% pokrývajú lesy.

Doprava:
Paríž je ohniskom všetkých dopravných systémov diaľnic a železníc rozbiehajúcich sa do všetkých smerov. Paríž je riečnym prístavom a domovom troch letísk. Vo Francúzsku jazdia niektoré z najrýchlejších európskych vlakov napr. TGV ( train de grand vitesse ). Vnútrozemské vodné cesty sú dôležité pre prevoz ťažkých nákladov. 8 500 km vyplňujú splavné rieky a kanály, predovšetkým Seina, Rýn a Ron. Air France je národnou leteckou spoločnosťou pre medzinárodnú leteckú prepravu. Air Inter riadi vnútrozemné lety.

Cestovný ruch:
Francúzsko zaznamenalo vysoký nárast v cestovnom ruchu, najmä však na pobreží, v hornatých oblastiach a v hlavnom meste. V letných mesiacoch sú najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská.

Kolónie a závislé územia

Francúzska Guyana
Štatút: zámorský departmán (Južná Amerika)
Hlavné mesto: Cayenne (41 700 obyvateľov)
Rozloha: 83 534 km²
Počet obyvateľov v roku 1999: 170 000
Hustota zaľudnenia: 2 obyvatelia/km²
Úradný jazyk: francúzština

Leží na severnom pobreží Južnej Ameriky. Až 82% plochy jej územia pokrýva tropický dažďový prales. Takmer 90% obyvateľstva žije na pobreží. Z močaristej roviny, popretkávanej riečnymi tokmi, sa na juhu dvíha nízke pohorie, s najvyšším vrchom Massif Tabulaire (830 m). V meste Kourou sídli Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru. Odtiaľto štartujú rakety s družicami Ariane.

Guadeloupe
Štatút: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: Basse-Terre (14 100 obyvateľov)
Rozloha: 1705 km² z toho: Basse-Terre 848 km², Grande-Terre 590 km², Iles des Saintes 13 km², La Désirade 30 km², Marie-Galante 158 km², St. Barthélemy 21 km²,
severná časť ostrova St. Martin 54 km²
Počet obyvateľov v roku 1999: 500 000
Hustota zaľudnenia: 293 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština

Od roku 1635 je francúzskou kolóniou. Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali cukrovú trstinu. V roku 1946 sa stalo zámorským depártmantom Francúzska.
Martinik
Štatút: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: Fort-de-France 100 100 obyvateľov
Rozloha: 1106 km²
Počet obyvateľov v roku 1999: 400 000 obyvateľov (1999)
Hustota zaľudnenia: 362 obyv./km²
Úradný jazyk: francúzština

Nad ostrovom sopečného pôvodu sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a banánov. Naň nadväzuje cukrovarnícky priemysel, výroba rumu a ovocných konzerv.

Reunion
Štatút: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
Hlavné mesto: Saint-Denis 122 000 obyvateľov
Rozloha: 2512 km²
Počet obyvateľov v roku 1999: 700 000 obyvateľov
Hustota zaľudnenia: 279 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština

Skupina ostrovov sopečného pôvodu, ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges, 3069 m. Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Významný je export cukru, rumu a vanilky.

Mayotte
Štatút: závislé územie (Juhovýchodná Afrika)
Hlavné mesto: Dzaoudzi 8300 obyvateľov
Rozloha: 374 km²
Počet obyvateľov v roku 1999: 131 300
Hustota zaľudnenia: 351 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština

Skupina ostrovov, ktorá zostala vo francúzskych rukách, súčasť Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Pre poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra. Významným exportným artiklom je aj olej zo stromu ylang-ylang (základná surovina využívaná pri výrobe parfumov).

Aint-Pierre a Miquelon
Štatút: závislé územie (Severná Amerika)
Hlavné mesto: Saint-Pierre 5700 obyvateľov
Rozloha: 242 km² z toho: Saint-Pierre 26 km², Miquelon 110 km², Langlade 91 km², menšie ostrovy 15 km²
Počet obyvateľov v roku 1996: 6600
Hustota zaľudnenia: 27,3 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština

Skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od južného pobrežia Newfoundlandu. Hlavným hospodárskym odvetvím je rybolov.
Francúzska Polynézia
Štatút: zámorské územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Papeete 23 600 obyvateľov
Rozloha: 4167 km² (obashuje 5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km², Marquises 1274 km²)
Počet obyvateľov v roku 1999: 224 000
Hustota zaľudnenia: 54 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština, tahitština

Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881 Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu. Poľnohospodárstvo je zamerané na pokrytie vlastných potrieb, na vývoz smeruje len kopra a vanilka.

Nová Kaledónia
Štatút: zámorské územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Nouméa 65 100 obyvateľov
Rozloha: 19 103 km ² z toho: Nová Kaledónia 16 750 km ², ostrovy Loyauté 1981 km ², menšie ostrovy 372 km ²
Počet obyvateľov v roku 1999: 202 000
Hustota zaľudnenia: 11 obyvateľov/km ²
Úradný jazyk: francúzština

Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. jej hospodársky význam je daný ťažbou niklových a kobaltových rúd a ich spracovaním.

Wallis a Futuna
Štatút: zámorské územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Matâ ’Utu 800 obyvateľov
Rozloha: 274 km² z toho: Uvéa 60 km², Wallis 99 km², Futuna 64 km², Alofi 51 km²
Počet obyvateľov v roku 1998: 15 000
Hustota zaľudnenia: 54,7 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: francúzština

Dve skupiny ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozkladajú medzi Samoou a Fidži. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov. Značná je migrácia obyvateľstva najmä na Novú Kaledóniu a územie Vanuatu.

Francúzske južné územia
Štatút: zámorské územie (Južný Indický oceán)
Hlavné mesto: Port-aux-Francais (210 obyvateľov) výskumná stanica
Rozloha: 7822 km ² z toho: Amsterdam 85 km², St. Paul 7 km ², Crozetove ostrovy 515 km ², Kergueleny 7215 km ²
Počet obyvateľov v roku 1996: 210
Hustota zaľudnenia: 0,02 obyvateľov/km ²
Úradný jazyk: francúzština

Pracujú tu viaceré výskumné stanice.
Monako (Monacké kniežactvo)
Štátne zriadenie: kniežatstvo
Hlavné mesto: Monaco-Ville 1200 obyvateľov
Administratívne usporiadanie: 4 štvrte
Rozloha: 1,95 km ²
Počet obyvateľov v roku 1996: 32 000
Hustota zaľudnenia: 16 410 obyvateľov/km ²
Iné významné sídla: Monte Carlo 13 200 obyvateľov
La Condamine 12 700 obyvateľov
Najvyšší bod: 140 m
Úradný jazyk: francúzština
Štátny sviatok: 19. november
Rasové a národnostné zloženie: Francúzi (15 %), Taliani (17 %), Monačania (17 %), iné (51 %)
Náboženstvo: katolícke (87 %), iné (13 %)
Priemerná dĺžka života: muži 72 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 6 ‰
Analfabeti: menej ako 1 %
Nezamestnanosť: 0%
Podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu: priemysel 13%, služby 87%
Hrubý domáci produkt: 9635 USD/obyv.

Monako, ktoré leží na brehu Stredozemného mora vzniklo spojením troch miest (Monaco, La Condamine, Monte Carlo). Nezávislosť tohto kniežatstva, ktoré má colnú úniu s Francúzskom je medzinárodne uznávaná už od roku 1861. Hlavným zdrojom príjmov je cestovný ruch (hotely a pláže na Riviére) a množstvo kasín v Monte Carlo. Natrvalo sa tu usadilo aj mnoho cudzincov, ktorým vyhovujú tunajšie priaznivé daňové zákony.