Podľa moci panovníka:
- absolutistické – panovník má neobmedzenú moc v štáte, vykonáva všetky najdôležitejšie posty v krajine, dnes už len 5 krajín – Saudská Arábia, Omán, Spojené arabské emiráty, Brunej a Bhután
- konštitučné – 39 krajín, panovník má len reprezentatívnu funkciu
- ak má moc parlament, konštitučno-parlamentná monarchia – Japonsko, Nórsko, Dánsko,...
- ak má premiér a vláda moc, konštitučná monarchia – VB, Luxembursko

Podľa titulu panovníka:
Kráľ (17) – Belgicko, Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Holandsko, Španielsko, Thajsko, Barma, Tonga, Kambodža, Lesotho, Maroko, Svazijsko, Saudská Arábia, Jordánsko, Bhután, Bahrajn
Knieža (3) – Andorra, Monako, Lichtenštajnsko
Veľkovojvoda (1) – Luxembursko
Sultán (3) – Brunej, Omán, Malajzia
Cisár (1) – Japonsko
Emir (4) – Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn
Domíniá (15) – Austrália, Kanada, Nový Zéland, Papua - Nová Guinea, Tuvalu, Svätá Lucia, Belize, Šalamúnove ostrovy, Jamajka, Svätý Vincent, Barbados, Grenada, Antigua a Barbuda, Bahamy, Svätý Krištof a Nevis
Pápež – Vatikán (teokratická monarchia)

3. Podľa štátoprávneho usporiadania:
- 3 skupiny štátov:

A: Federácie:
- rozdeľujú sa na rôzne územné celky, s rôznou rozlohou a počtom obyvateľov
- môžu mať rôzne označenia: kantóny – Švajčiarsko; spolkové republiky – Nemecko, Rakúsko; teritória – Austrália, Kanada; autonómne republiky – Rusko; kraje – Rakúsko, Nemecko; provincie – Kanada; štáty únie – USA
- na čele stojí predseda vlády, guvernér, vláda parlament, môžu mať aj vlastné ústavy
- neexistujú samostatne, ale úplne podliehajú federálnej vláde, parlamentu

Federácie vo svete:
- Európa – Belgicko, Rusko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Bosna a Hercegovina
- Ázia – Spojené arabské emiráty, India, Malajzia, Pakistan, Irak
- Afrika – Juhoafrická republika, Komory, Etiópia, Nigéria, Tanzánia
- Austrália a Oceánia – Austrália, Mikronézia
- Amerika – Kanada, USA, Mexiko, Svätý Krištof a Nevis, Brazília, Argentína, Venezuela

B: Unitárne štáty:
- 171 štátov
- majú jednu sústavu najvyšších orgánov – parlament, ústava
- sú riadené z jedného centra
- aj menšie územné celky môžu mať veľmi malé právomoci (kraje, okresy)

C: Konfederácie:
- dnes typický príklad neexistuje
- okrajovo len EÚ
- v minulosti – Rakúsko-Uhorsko, Senegambia
- vzťahy medzi celkami sú veľmi voľné a každý z nich má vysoký stupeň autonómie

2. Závislé územia sveta:

- zvláštna kategória na politickej mape sveta
- môžu mať štyri formy:

A: Pridružený štát:
- má veľmi vysoký stupeň autonómie
- spravujúci štát má kontrolu nad zahraničnou politikou a armádou

B: Kolónie:
- existuje tu tzv. prenesená štátnosť (majú svoju vládu a parlament)
- nie sú veľmi samostatné

C: Zámorské územia:
- majú prenesenú štátnosť (majú svoju vládu a parlament)
- ľudia z týchto území sú povolaný aj do parlamentu spravujúcej krajiny

D: Zvláštne teritória:
- v blízkosti S a J pólu
- riedko osídlené
- plne podliehajú spravujúcemu štátu