Spory:
- s Litvou a Estónskom o hranicu v Baltskom mori
- s Ruskom o asi 1400 km2 pri meste Pytalovo (Pskovská oblasť), toto územie do roku 1944 patrilo Lotyšsku a po pripojení Lotyšska k ZSSR sa stalo súčasťou ZSSR (dnes Ruskej federácie)
- 800-tisíc Rusov žijúcich v Lotyšsku majú problém získať lotyšské štátne občianstvo, dnes ho má len asi
250-tisíc Rusov (musia vykonať štátnu jazykovú skúšku), postupná snaha o liberalizáciu zákona o lotyšskom štátnom občianstve

Estónska republika:
- parlamentná republika
- obyvateľstvo – 65% Estónci, 28% Rusi
- jazyk – estónsky
- náboženstvo – 75% protestanti
- mena – koruna
- hlavné mesto – Tallin
- iné mestá – Tartu, Narva
- hlava štátu – Toomas Hendrik Ilves
- parlament je jednokomorový – Štátna rada (RIGIKOU) 101/4
- prezident je volený na 5 rokov priamo
- krajina má veľa spoločných znakov s Fínskom

Spory:
- s Litvou a Lotyšskom o námornú hranicu v Baltskom mori
- s Ruskom o 2300 km2 pohraničného územia východne od rieky Narva a južne od Pskovského jazera
- obmedzené právomoci neestonského obyvateľstva – hlavne Rusov (ide hlavne o právo voliť)
- v roku 1994 pri brehoch Estónska havaroval trajekt Estónia – 900 obetí (bol na ceste do Štokholmu)

Bieloruská republika:
- prezidentská republika
- obyvateľstvo – 80% Bielorusi, 13% Rusi
- jazyky – bieloruský, ruský
- náboženstvo – 60% ruská pravoslávna cirkev
- mena – rubeľ
- hlavné mesto – Minsk
- iné mestá – Gomeľ, Mogilev
- hlava štátu – Alexander Lukašenko
- parlament je dvojkomorový – Poslanecká snemovňa 113/4 a Rada republiky 53/4 (8 z nich je menovaných prezidentom)
- hlavou krajiny je prezident volený na 9 rokov priamo

- v roku 1994 do platnosti nová ústava, ktorá zavádza prezidentský systém
- 1995 referendum o zrovnoprávnení ruského a bieloruského jazyka
- od roku 1996 protesty proti autoritatívnemu režimu prezidenta
- na podnet prezidenta zmeny v ústave – zmena volebného obdobia z 5 na 7 a dnes na 9 rokov, zmena parlamentu na dvojkomorový, posilnenie právomoci prezidenta (vydáva všetky zákony on sám)
- 8. decembra 1999 bola podpísaná Zmluva o únii (Lukašenko a Jeľcin) mala byť realizovaná postupne v oblasti meny, obrany, spoločného zriadenia... dnes sa to týka iba úzkej spolupráce vo vojenskej oblasti
- je tu najviac znečistené životné prostredie v Európe – havária v roku 1986

Moldavská republika:
- parlamentná republika
- 64% Moldavčania, 14% Ukrajinci, 13% Rusi
- náboženstvo – 98% pravoslávny
- jazyk – moldavský
- mena – lei
- hlavné mesto – Kisinev
- iné mestá – Tiraspol, Belcy
- hlava štátu – Vladimír Voronin
- parlament je jednokomorový – Parlament Moldavskej republiky 101/5
- hlavou krajiny je prezident volený na 5 rokov parlamentom
- v roku 1994 nová ústava, ktorá sa hlási k neutralite bez ozbrojených síl
- posledná zmena ústavy sa týkala zmeny voľby prezidenta

Spory:
- s Rumunskom o časť územia Moldavska, ktoré Rumunsko považuje za svoje historické územie. V roku 1994 v krajine prebehlo referendum o nezávislosti a územnej celistvosti, v ktorom sa 90% účastníkov vyslovilo proti spojeniu s Rumunskom, zároveň bol stanovený moldavský jazyk veľmi podobný rumunskému za hlavný, úradný jazyk.