Politické delenie Európy

Politické delenie Európy

1. Severná Európa

Islandská republika:
- rozloha 103 - tisíc km2
- obyvateľstvo – 270-tisíc
- parlamentno-prezidentská republika
- obyvateľstvo – Islanďania (germánsky jazyk)
- náboženstvo – protestanti – 96%
- jazyk islandský
- mena – islandská koruna
- Rejkjavik – najsevernejšie položené hlavné mesto
- hlava štátu Olafúr Grimson, volený priamo na 4 roky

Charakteristika:
- sopka Hekla a ľadovec Vatnajokul (najväčší na svete)
- najmladšia časť Európy
- veľa gejzírov a minerálnych prameňov, geotermálne pramene (7000)
- stredom prechádza Atlantický chrbát
- Althing – najstarší jednokomorový parlament, má 63 členov volených na 4 roky, vznikol v roku 930 n.l.
- 1980 – 1. prezidentka na svete zvolená
- 1944 získal nezávislosť od Dánska
- tento štát nemá armádu – 1. v Európe
- od roku 1951 do roku 2006 pri námornom prístave Kefalík boli umiestnené americké vojská, ktoré plnili funkciu armády
- najmenšia hustota zaľudnenia v Európe, viac ako polovica obyvateľov žije v mestách
- zdravotná úroveň je veľmi vysoká, ale na naše pomery sa tu žije draho
- priemerná mzda je vysoká, ale platia vysoké dane
- v roku 1986 sa tu uskutočnilo stretnutie Gorbačova a Regana (začiatky rokovaní o skončení studenej vojny)
- v roku 2006 sa Island pripojil k štátom, ktoré povolili lov velerýb pre komerčné účely + Nórsko
- 2008 si Island zobral pôžičku z Medzinárodného peňažného medzinárodného fondu – 2 mld. dolárov od Ruska (prvá pôžička po 30 - tych rokoch)

Spory :
- Treščia vojna: spor o šelf medzi Dánskom, VB a Írskom

Nórske kráľovstvo:
- rozloha – 323 - tisíc km2
- počet obyvateľov – 4,5 mil., 96% Nóri
- podľa OSN je to krajina, kde sa žije najlepšie (do úvahy sa berie priemerná mzda, kvalita životného prostredia, úroveň ukončeného vzdelania)
- konštitučná monarchia s prvkami parlamentu
- náboženstvo – 96% protestanti
- jazyk – Nórsky
- mena – nórska koruna
- hlavné mesto – Oslo
- hlava štátu – Harald V. (má iba obmedzené právomoci)

Charakteristika:
- má najdlhší fjord na svete – Westfjorden (asi ako z PO do ZA)
- pevninský ľadovec – Jolstedalbore – 815 km2
- Nodkoap – najsevernejší výbežok Európy
- Storting – 1-komorový parlament, 185 členov na 4 roky
- väčšinu práv má predseda vlády
- kráľ iba reprezentuje
- 1949 – vstup do NATO, dovtedy bolo neutrálne
- má spor s Ruskom o námornú hranicu v Barentsovom mori (Rusi sú aj obvinení zo špionáže v ropnom a vojenskom priemysle)
- v rokoch 1972 a 1993 v referendách bol odmietnutý vstup do EÚ (príčinou je obava zo straty národnej identity, strata dotácii pre poľnohospodárstvo a rybolov, čo tvorí základ ich hospodárstva a konkurencia v zahraničí)
- nezamestnanosť – 3%
- 35% rozpočtu ide na zdravotníctvo, ktoré je bezplatné
- pri meste Bergen sa nachádza najväčšia ropná plošina na svete – TROLL, ktorá ťaží ropu v Nórskom mori, váži 11 ton
- na severe Nórska, Švédska, Fínska žijú Laponci
Švédske kráľovstvo:
- 450-tisíc km2
- 9 mil. obyvateľov, 90% Švédi
- neutrálny štát, armádu majú len na obranu
- konštitučná monarchia s parlamentnými prvkami
- jazyk – švédsky
- náboženstvo – protestanti
- mena – švédska koruna
- hlavné mesto je Štokholm (Benátky severu)
- hlava štátu – Karol XVI. Gustáv
- v rokoch 2000 a 2005 odmietli prijať euro
- od roku 1995 sú členom EÚ
- Riksdag – 1-komorový parlament
- od roku 1992 sú neutrálnym štátom, nie je v NATO
- chcú zvýšiť počet vodných elektrárni
- premostenie medzi Malmo a Kodaňou – Oresundský most dlhý 1092 m
- rodí sa tu najviac detí mimo manželstva – voľné zväzky medzi pármi
- nezamestnanosť – 3%
- ťažia kvalitnú železnú rudu – Kiruna a Galivare
- najvýznamnejšie elektronické závody – SAAB, ERICSON, VOLOVO, SCANIA, ELEKTROLUX

Fínska republika:
- 340-tisíc km2
- 5,3 mil. obyvateľov, 93% Fíni
- parlamentná republika
- hlavne protestanti
- úradné jazyky – fínsky a švédsky
- mena – euro
- hlavné mesto – Helsinky
- prezidentka – Tarja Halonenová (na 6 rokov)
- najviac jazier na svete – 100-tisíc
- najväčšia rozloha lesov v Európe
- Eduskunt – 1-komorový parlament
- na čele stojí štátna rada – prezident, premiér a vláda
- od roku 1945 je neutrálnym štátom
- vysoký podiel vidieckeho obyvateľstva – 35%
- nezamestnanosť – 8%
- jediný štát, ktorý zväčšuje svoju rozlohu o 7 km2 ročne
- získali nezávislosť od Ruska
- 1. miesto na svete v ťažbe kobaltu, rašeliny, papiera a celulózy

Alandy:
- majú svoj vlastný volebný systém, premiéra a parlament

Dánske kráľovstvo:
- 43-tisíc km2
- 5,3 mil. obyvateľov, 96% Dánov
- monarchia s prvkami parlamentu
- protestanti
- jazyk – dánsky, ale vytláčaný angličtinou
- mena – dánska koruna
- hlavné mesto – Kodaň
- hlava štátu Margaréta II.
- Folketing – jednokomorový parlament
- na čele stojí vláda a premiér, menovaný parlamentom
- vysokoaktívne poľnohospodárstvo – obrába sa až 60% pôdy
Problémy :
- vysoké percento cudzincov – zákony skracujú ich pobyt a štátne dávky
- nemajú euro, v referende v roku 2000 ho odmietli
- úvahy o výstupe z EÚ
- nie sú súčasťou armády EÚ

Spory :
- Treščia vojna – vojna o námornú hranicu medzi Grónskom a ostrovom Jan Mayen s Nórskom

Faerské ostrovy:
- v roku 1948 získali vysoký stupeň samostatnosti
- nie sú súčasťou EÚ
- sú tvorené 18 ostrovmi
- parlament – Logting – 2. najstarší na svete
- v dánskom parlamente majú dvoch poslancov
- súčasť Dánska od roku 1848
Grónsko:
- 1979 – získalo zastúpenie v parlamente Dánska

2. Západná Európa

Monacké kniežatstvo:
- rozloha – 2 km2
- obyvateľstvo – 38 tisíc, 50% Francúzi, 17-20% Monegaskovia (pôvodný obyvatelia)
- konštitučná monarchia, kniežatstvo, nemajú parlament, dôležitá je vláda a predseda vlády
- náboženstvo – 90% katolíci
- úradný jazyk – francúzsky
- mena – euro, colná a menová únia s Francúzskom
- hlavné mesto – Monako
- iné mestá – Monte Carlo, La Condamine
- hlava štátu – Albert II.
- majú euro – ale nie sú v EÚ
- nemá parlament, je nahradený Národnou a Obecnou radou
- panovník – reprezentatívna funkcia, vláda – výkonná moc
- Monačania – neplatia dane, tí ktorí platia dane – cudzinci (aj tak len nízke dane)
- Monačan je ten, ktorý sa narodil v Monaku, alebo sa narodil v zahraničí monackému otcovi
- má colnú a menovú úniu s Francúzskom, ktoré ho zastupuje v zahraničí a zabezpečuje jeho obranu, lebo nemá armádu
- neexistujú tu politické strany
- v čase volieb sa vydávajú tzv. volebné listiny
- nezamestnanosť – 2%
- HDP na 1 obyvateľa je 25 000 USD
- zdrojom prímov sú kasína, veľká cena F1, tlač známok, turisti
- nachádza sa tu futbalový štadión, botanická záhrada, oceánografické múzeum
- v roku 2002 sa Monako zväčšilo o hrádzu – 352 m dlhú a 28 m širokú a 19 m vysokú a 160 000 t vážiacu (sú tam len obchody, parkoviská a reštaurácie)

Andorrské kniežatstvo:
- rozloha – 468 km2
- obyvateľstvo – 75 000, 46% Španieli – Katalánci, 28% Andorrčania
- náboženstvo – 90% katolíci
- jazyk – katalánsky
- parlamentné kniežatstvo
- mena – euro – colná a menová únia so Španielskom a Francúzskom
- hlavné mesto – Andorra la Vella
- hlava štátu – španielsky biskup a francúzsky prezident
- jednokomorový parlament – Generálna rada (má 28 členov)
- vláda = Vládna rada (má 6 ministrov)
- ústava pochádza z roku 1993 (jedna z najmladších ústav)
- v roku 1993 vstup do OSN
- majú iba jednu rieku
- neudáva nezamestnanosť, infláciu, HDP
- hlavný zdroj prímov – cestovný ruch, nezdanený predaj tovaru, tabak, keramika
- nemá armádu, obranu zabezpečuje Španielsko a Francúzsko
- Andorra vznikla v roku 1278 na základe dohody medzi Španielskom a Francúzskom
- v krajine sú zakázané rozvody
Luxemburské veľkovojvodstvo:
- rozloha – 2 500 km2
- obyvateľstvo – 406 000, 70% Luxemburčania, 30% cudzinci (majú právo voliť, ak tu žijú viac ako 5 rokov)
- náboženstvo – 60% katolíci
- konštitučná monarchia s parlamentnými prvkami, veľkovojvodstvo
- jazyky – luxemburský, francúzsky, nemecký
- mena – euro
- hlavné mesto – Luxemburg
- hlava štátu – veľkovojvoda Henry
- parlament je jednokomorový – Poslanecká snemovňa
- voľby sú povinné, za neúčasť je pokuta alebo väzenie
- nie je tu univerzita, študenti musia študovať v okolitých krajinách
- je to najbohatší štát na svete
- priemerný príjem na 1 obyvateľa – 46 – 49 000 USD
- hlavný zdroj prímov – bankový sektor (je tu asi 222 bánk)
- v rámci EÚ :
- najnižšia nezamestnanosť – pod 3%
- nízka inflácia
- prakticky žiaden zahraničný dlh
- vysoká životná úroveň
- v priemysle len 15% obyvateľov, zvyšok hlavne v službách
- v meste Schengen podpísaná Schengenská zmluva na lodi Maria Astrid
- krajina vyniká v produkcii vína – najznámejšie je Moselské víno
- 1. miesto na svete vo výrobe ocele na 1 obyvateľa

Holandské kráľovstvo:
- rozloha – 42 000 km2
- obyvateľstvo – 16 mil., 95% Holanďania, 2% Turci
- náboženstvo – 36% katolíci
- parlamentná monarchia
- úradný jazyk – holandský
- mena – euro
- hlavné mesto – Amsterdam
- hlava štátu – Beatrix I.
- v roku 1981 bol prijatý program – DELTA, ktorý je určený na získavanie poldrov (najväčší má rozlohu 2000 km2), dokončený v roku 1987
- parlament je dvojkomorový – Generálne stavy, ktoré zasadajú v Haagu
- hlavou krajiny je kráľovná, ale výkonnú moc má v rukách vláda a parlament
- provincie (12) sú riadené volenými radami a komisármi
- je tu vysoká zaľudnenosť, hlavne v oblasti Ranstadu
- od roku 1993 je v Haagu trestný tribunál pre vojnových zločincov z bývalej Juhoslávie (Miloševič, Karadžič)
- od roku 1996 tu nie je povinná branná povinnosť
- nezamestnanosť – 4%
sídli tu jediná inštitúcia EÚ – EROPOL
- odmietli euroústavu
- v roku 2001 bol prijatý azylový zákon
- najväčší prístav na svete – Rotterdam

Belgické kráľovstvo:
- rozloha – 30 000 km2
- obyvateľstvo – 11 mil., 91% Belgičania (58% Flámi, 32% Valóni)
- náboženstvo – 88% katolíci
- parlamentná monarchia, federácia
- jazyky – holandský, nemecký, francúzsky
- mena – euro
- hlava štátu – Albert II.
- najhustejšia cestná a železničná sieť na svete
- rieky im neústia do mora
- hlavou krajiny je kráľ, výkonnú moc má vláda a parlament (viac ako vláda)
- parlament je dvojkomorový – Poslanecká snemovňa
- od roku 1993 je to federácia, regióny majú svoje vlády, parlamenty a predsedov vlády:
1. Flámsko:
- hlavné mesto – Antverpy
- severná časť Holandska – vyspelejšia
- úradný jazyk – holandčina
2. Valónsko:
- hlavné mesto – Namur
- južná časť Holandska – zaostalejšia
- úradný jazyk – francúzsky
3. Beuselsko:
- okolie hlavného mesta Brusel
- najvyspelejšia časť
- úradný jazyk – holandský
- krajina patrí k najhustejšie osídleným v Európe s veľmi vysokou urbanizáciou – 97%
- voľby sú povinné, neúčasť sa trestá pokutou
- Brusel je hlavné mesto NATO a EÚ
- krajina čokolády
- 1. miesto na svete v montovaní áut
- v Antverpách – 70% svetového obchodu s diamantmi (najväčšia burza)
- nezamestnanosť – 9%

Francúzska republika:
- rozloha – 547 000 km2
- obyvateľstvo – 60 mil., 93% Francúzi
- náboženstvo – 78% katolíci
- parlamentno-prezidentská republika
- jazyk – francúzsky
- mena – euro
- hlavné mesto – Paríž
- prezident – Nicolas Sarközy
- parlament je dvojkomorový:
- Národné zhromaždenie (rozhodujúce postavenie)
- Senát (obmedzené postavenie)
- na základe ústavy 5. republiky, prijatej v roku 1958, je to pluralitná demokracia na čele s prezidentom, voleným na 5 rokov priamou voľbou
- výkonnú moc má vláda a premiér

Spory :
- so Surinamom, ktorý si nárokuje na časť Francúzskej Guyany
- s Kanadou, ktorá si nárokuje na ostrovy Saint Pierre a Miquellon
- je tu zavedený 35 hodinový pracovný týždeň
- bola zrušená branná povinnosť
- je to 2. najväčší prispievateľ do NATO (po USA)
- v roku 2003 získala Korzika vyššiu autonómiu, boli tu vytvorené priaznivé podmienky pre vytvorenie daňového raja – podobne ako Monako
- odmietli euroústavu
- nezamestnanosť - 9%
- TGV, Eurotunel, prílivová elektráreň St. Malo, ¾ tvoria jadrové elektrárne

Írska republika (EIRE, Smaragdový ostrov, keltský tiger):
- rozloha – 70 000 km2
- obyvateľstvo – 4 mil., 94% Íri, 4% Angličania
- náboženstvo – 94% katolíci
- parlamentná republika
- jazyk – írsky, anglický
- mena – euro
- hlava štátu – Mary McAleesová
- hlavné mesto – Dublin, 14. najdrahšie mesto na svete, 2. najdrahšie v Európe po Londýne
- parlament je dvojkomorový :
- Poslanecká snemovňa – DAIL

- Senát
- podľa ústavy je Írsko samostatný štát, hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov (najviac však na 2 volebné obdobia)
- prezident zvoláva a rozpúšťa parlament, premiér a ministri musia byť členmi DAIL-u, ktorý má hlavnú zákonodarnú moc
- úlohou Senátu je pripomienkovať zákony
- dnes sú tu vytvorené priaznivé podmienky pre zahraničné investície (nízke dane, kvalifikovaná pracovná sila)
- pokles nezamestnanosti – 5%
- najmenej zalesnená krajina Európy, lesy len 1% rozlohy, majú veľa rašeliny
- jedna z najvyšších pôrodností v Európe
- najväčší pivovar na svete, výroba whisky
- autonómia od roku 1914, nezávislosť v roku 1937, 1949 opúšťa Commonwealth
- nenájdeme tu krtkov, plazy
- spor – Treščia vojna
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska:
- rozloha – 244 000 km2
- obyvateľstvo – 60 mil., 80% Angličania, 10% Škóti, 5% Walesania, zvyšok hlavne Íri
- náboženstvo – 70% protestanti
- mena – libra
- jazyk – anglický
- konštitučná monarchia
- hlavné mesto – Londýn
- hlava štátu – Alžbeta II. (najdlhšie panujúci panovník v Európe, od roku 1952)
- ministerský predseda – Gordon Brown (od roku 2007)
- parlament je dvojkomorový:
- Snemovňa lordov – nachádzajú sa tu biskupi a doživotne volení lordi
- Dolná komora – poslanci sa do nej volia v priamych voľbách – viac právomocí
- panovník má reprezentatívnu funkciu
- výkonnú moc má vláda na čele s ministerským predsedom
- VB nemá ústavu – základom fungovania krajiny sú právne zákony, najvýznamnejšie :
- 1215 – Veľká listina slobôd
- 1701 – Zákon o následníctve na trón

Spory:
- s Argentínou o Falklandy
- so Španielskom o Gibraltár
- v roku 1999 VB nevstúpila do EMÚ
- v roku 1999 vláda prijala program, ktorého základným bodom bolo vyhlásenie referenda o zriadení parlamentov v Škótsku (Edimburg), Walese, Severnom Írsku (Belfast) – kroky k federácii
- 7 vrtov v Severnom mori
- VB sa delí na Anglicko, Wales, Škótsko sa Severné Írsko:

Škótsko je najvyspelejšie, pretože má najsilnejšie hospodárstvo
- škótska ekonomika je 8. najsilnejšia ekonomika na svete
- v roku 1999 vznikol parlament v Škótsku a Walese
- od roku 2000 vznikli vo všetkých celkoch VB vlastné vlády a premiérmi, ktoré majú obmedzené právomoci
- centrálna vláda VB má pod kontrolou obranu, zahraničnú politiku a sociálne zabezpečenie

Problém – Severné Írsko:
- Írsko sa delí na 4 provincie:
- jedna z nich ULSTER je rozdelená medzi VB a Írsko
- ULSTER má 9 okresov z ktorých 6 patrí VB a 3 Írsku
- ULSTER je nábožensky zmiešané územie – katolíci a protestanti
- konflikt pretrváva od roku 1968 – medzi protestantmi (väčšina) a katolíkmi (menšina)
- IRA – Írska republikánska armáda:
- snaha o odtrhnutie Severného Írska od VB
- pripojenie Severného Írska k VB
- v roku 1996 bola podpísaná mierová zmluva na zámku Stornom – začiatok rokovaní o ukončení konfliktu
- v roku 1998 sa rokovania skončili
- dohoda obsahuje :
- ukončenie konfliktu v Severnom Írsku
- Írsko sa má vzdať nároku na Severné Írsko
- zriadenie parlamentu v Severnom Írsku
- najvyššiu moc v Severnom Írsku má mať splnomocnenec britskej vlády
3. Stredná Európa

Rakúska republika:
- parlamentná republika, federácia
- obyvateľstvo – 90% Rakúšania, 9% cudzinci
- náboženstvo – 90% kresťanstvo
- jazyk – nemecký
- mena – euro
- hlavné mesto – Viedeň
- iné mestá – Graz, Linec, Salzburg
- hlava štátu – Heinz Fischer
- parlament je dvojkomorový:
- Národná rada (má vyššie právomoci)
- Spolková rada
- na čele krajiny stojí prezident volený priamo na 6 rokov, menuje spolkového kancelára a vládu
- na čele každej spolkovej krajiny (9) stojí zemský hajtman, parlament – Lantag a vláda
- 13.5.1955 bola podpísaná Štátna zmluva, ktorá znamenala vytvorenie neutrálneho štátu
- nezamestnanosť je 4,6%
- krajina mala spor s Českom o zastavenie jadrovej elektrárne Temelín (sankcie EÚ voči Rakúsku odvolané v roku 2006)

Švajčiarska konfederácia:
- prezidentská republika, federácia
- obyvateľstvo – 83% Švajčiari, 6% Taliani
- náboženstvo – 90% kresťania
- jazyk – nemecký, taliansky, francúzsky, rétorománsky
- mena – švajčiarsky frank
- hlavné mesto – Bern
- iné mestá – Zürich, Basel, Ženeva
- hlava štátu – mení sa každý rok
- parlament je dvojkomorový – Národná rada (má najväčšie právomoci), Rada kantónov
- vláda je nahradená Spolkovou radou, ktorú tvoria 7 rovnoprávni členovia, každý z jedného kantónu na 4 roky
- Spolkovú vládu volí parlament a zo Spolkovej rady sa volí prezident na jeden rok
- každý kantón (20) má vlastnú ústavu, vládu a parlament
- neutralita bola schválená v roku 1815
- je to krajina referend :
- 1994 – protirasistický zákon
- 1996 – rétorománsky jazyk – úradný, hovorí ním 1% obyvateľstva
- 1999 – právo na štrajk, modernizácia jazyka
- 2002 – vstup do OSN
- 2005 – pripojenie sa k Schengenskému priestoru (55% za)
- do roku 1971 bolo upierané volebné právo ženám v celej krajine a v dvoch kantónoch až do roku 1989
- armáda krajiny je tvorená iba z 1600 mužov, ale v zálohe je 610 000, je to jedna z najväčších armád vo svete
- v roku 1997 nastala fúzia bánk United Bank of Switzerland, ktorá v objeme depozitu je druhou najväčšou na svete po Japonsku
- zákonmi bola upravená azylová politika (okamžité vrátenie žiadateľa o azyl, ak nedokáže preukázať prenasledovanie v krajine)
- zdravotná starostlivosť je zdarma
- nezamestnanosť je 2%
- jadrové elektrárne sú tu zakázané
- prosperujúce firmy – Nestlé, Jacobs, Milka.....
- všetky trate sú elektrifikované
- je tu najdlhší cestný tunel na svete – Gothhardský 16 332 m
- lesy sú prísne chránené a ich rozloha sa nesmie zmenšovať
Lichtenštajnské kniežatstvo:
- parlamentná monarchia
- hlavné mesto – Vaduz
- mena – švajčiarsky frank
- obyvateľstvo – 62% Lichtenštajnčania, 37% cudzinci
- náboženstvo – 90% kreľťania
- jazyk – nemecký
- hlava štátu – oficiálne knieža Hans Adam II., ale štát zastupuje korunný princ Alois
- iné mestá – Schaan, Balzers
- parlament je jednokomorový – Zemský snem
- hlavou krajiny je knieža s vysokými právomocami – môže rozpustiť vládu, vetovať zákony , menovať a odvolávať sudcov (tieto právomoci patria k najväčším z monarchií v Európe – kritika Rady Európy)
- krajina má menovú a colnú úniu so Švajčiarskom
- ženy dostali volebné právo až v roku 1984
- je tu vysoký príjem na jedného obyvateľa
- nezamestnanosť – 1%
- vstup do OSN v roku 1990
- hlavný zdroj prímov – poplatky z 25 000 firiem, ktoré tu majú sídlo, cestovný ruch, známky
- od roku 1868 nemá armádu
- v roku 2003 referendum o zotrvaní monarchie

Maďarská republika:
- parlamentná republika
- hlavné mesto – Budapešť
- iné mestá – Debrecín, Miskolc, Szeged,
- mena – forint
- obyvateľstvo – 97% Maďari, 1% Rómovia
- náboženstvo – 90% kresťania
- jazyk – maďarský
- hlava štátu – Lászlo Solyom
- parlament je jednokomorový – Národné zhromaždenie
- na čele krajiny stojí prezident volený priamo na 5 rokov
- je tu zaznamenaný dlhodobý úbytok obyvateľstva
- nezamestnanosť – 7%
- vlastnia jednu atómovú elektráreň na Dunaji, ktorá vyrobí 45% energie
- významný producent bauxitu, potravín – víno (spor so Slovenskom o značku Tokaj – výsledok = obe krajiny ju môžu používať), mäsové výrobky, olej....
- v jaskynnom systéme Baradla leží najvyšší kvapeľ na svete – 25 m

Česká republika:
- parlamentná republika
- hlavné mesto – Praha
- iné mestá – Brno, Ostrava, Plzeň
- jazyk – český
- mena – koruna
- obyvateľstvo – 94% Česi, 3% Slováci
- náboženstvo – 44% bez vyznania, 32% kresťania
- hlava štátu – Václav Klaus
- parlament je dvojkomorový:
- Poslanecká snemovňa (má najvyššie právomoci)
- Senát – 1/3 senátorov je volená každé dva roky
- na čele krajiny stojí prezident volený na 5 rokov prostredníctvom zboru voliteľov, najviac však na dve volebné obdobia
- v roku 1998 bol prijatý zákon o dvojitom občianstve pre Čechov a Slovákov
- je to siedmy najväčší výrobca zbraní na svete
Spory :
- s lichtenštajnskom, ktoré si nárokuje na 1605 km2 majetku vo Valticko-Lednickej oblasti, ktorý bol skonfiškovaný v roku 1918 (krajiny nemajú dodnes nadviazané diplomatické styky)

- pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 bol zaznamenaný pokles počtu obyvateľstva – rodí sa málo obyvateľov, obyvateľstvo starne
- nezamestnanosť je 9,3%
- najväčšia investícia začala v roku 2002 v Kolíne – automobilka TOYOTA, Peugeot, Citroen
Poľská republika:
- parlamentná republika
- hlavné mesto – Varšava
- iné mestá – Lodz, Krakov, Vroclav
- mena – zloty
- obyvateľstvo – 99% Poliaci
- náboženstvo – 96% katolíci
- jazyk – poľský
- hlava štátu – Lech kacynski
- parlament je dvojkomorový:
- Národné zhromaždenie – Sejm – má najväčšie právomoci
- Senát
- nová ústava, ktorá vstúpila v platnosť v roku 1997 ustanovuje, že Poľsko je parlamentný právny, sociálny a trhový štát, upravila aj právomoci prezidenta – volený na 5 rokov v priamych voľbách
- každé vojvodstvo (16) má svojho maršálka (predseda vlády), vládu a vlastný parlament – sejmik.
- nezamestnanosť je 15%
- 80% energie vyrobí tepelná elektráreň Belchatow, ktorá je najväčšou tepelnou elektrárňou v Európe
- je tu silná priemyselná oblasť v aglomerácii Sliezska pri mestách Katovice, Bytom... viažuca sa na výskyt čierneho uhlia
- v produkcii zemiakov má Poľsko 2. miesto na svete
- významný poľnohospodársky štát (cukrová repa, med...)

4. Južná Európa:

Španielske kráľovstvo:
- 504-tisíc km2, 40 mil.
- parlamentná konštitučná monarchia
- obyvateľstvo – 73% Španieli, 15% Katalánci, 6% Galíčania
- náboženstvo – 96% katolíci
- úradný jazyk – španielsky
- mena – euro
- hlavné mesto – Madrid
- hlava štátu – Juan Carlos I.

Charakteristika:
- parlament je dvojkomorový – Generálne stavy
- administratívne sa Španielsko delí na 19 oblastí, ktoré majú vysoký stupeň autonómie (najvyššiu má Katalánsko a Baskicko), každá z oblastí má svoju vládu a snem
- na čele stojí kráľ, ktorý je veliteľom ozbrojených síl, menuje a odvoláva predsedu vlády a ministrov
- nezamestnanosť – 14%, nesmie sa pracovať viac ako 9 hodín denne

Spory:
- s Marokom o prinavrátenie Ceuty a Melili
- spor o Gibraltár, ktorý od roku 1713 patrí VB, v roku 2006 nová ústava, ktorá potvrdila súčasť VB
- vnútroštátny spor – Baskicko bojuje o osamostatnenie, hlavná organizácia ETA, ktorá v roku 2006 vyhlásila trvalé prímerie so španielskou vládou

Portugalská republika:
- 92-tisíc km2, 9,7 mil. obyvateľov
- parlamentná republika
- 99% Portugalci
- náboženstvo – 95% katolíci
- úradný jazyk – portugalský
- mena – euro
- hlavné mesto – Lisabon
- prezident – Anibal Antonio C. Silva

Charakteristika:
- parlament – Zhromaždenie republiky
- prezident volený na 5 rokov parlamentom, menuje a odvoláva vládu a predsedu vlády
- Portugalsko sa administratívne delí na 8 krajov, z ktorých 6 krajov ležia priamo v Portugalsku a 2 mimo – Azory a Madeira
- má najnižšiu urbanizáciu v EÚ, v mestách žije len 37% obyvateľov (Albánsko 38%)
- CPLP – Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín, založené v roku 1996, najväčším štátom je Brazília
- 1998 – EXPO – výstava v Lisabone, zameraná na oceány, pri tejto príležitosti bol otvorený najdlhší most v Európe, cez rieku Tajo – most Vasca de Gamu, dlhý je 17,2 km
- v roku 1999 stratilo svoju poslednú kolóniu – Macao, na území Číny, mal byť dodržaný tzv. honkongský model, čiže mala byť udržaná životná úroveň ako dovtedy, hlavný zdroj príjmov Macaa sú kasína a herne
- nezamestnanosť – 9,7%
- svetový producent korku
Najvznešenejšia republika San Maríno:
- 61 km2, 26-tisíc obyvateľov
- parlamentná republika
- obyvateľstvo – 80% Sanmarínčania, zvyšok Taliani
- náboženstvo – 93% katolíci
- úradný jazyk – taliansky
- mena – euro (colná a menová únia s Talianskom)
- hlavné mesto – San Maríno

Charakteristika:
- funkcia štátu a predsedu vlády sú spojené, vykonávajú ju 2 kapitáni – regenti (vo funkcii sa menia každý polrok)
- celý štát sa rozkladá na kopci Monte Titano
- na vrchole kopca je historická pevnosť Rocca (pri meste Rimini)
- parlament je jednokomorový – Generálna rada
- vláda = Štátna rada, má 10 členov (členovia sú aj kapitáni – regenti)
- 2. najmenšia republika po Nauru, najmenším štátom je však Vatikán
- najstaršia republika na svete – vznikla v roku 1599
- najstaršia ústava na svete – 1600
- delí sa na 10 obcí, na čele stoja kapitáni, volení na 10 rokov
- nezamestnanosť – 3,6 percenta
- od roku 1940 v krajine neexistuje priemysel
- hlavný zdroj príjmov – cestovný ruch (ročne navštívi San Maríno cez 30 mil. turistov), šperky, veľká cena F1, tlač známok a alkohol

Vatikánsky mestský štát:
- 0,44km2, 900 obyvateľov
- štátne zriadenie – teokratická monarchia na čele s pápežom, najvyšším predstaviteľom rímskokatolíckej cirkvi
- obyvateľstvo – kardináli z celého sveta, švajčiarska garda – 150 členov
- náboženstvo – 100% katolíci
- úradný jazyk – taliansky a latinsky
- mena – euro (colná a menová únia s Talianskom)
- hlavné mesto – Vatikán
- hlava štátu – Benedikt XVI. (Jozef Ratzinger)

Charakteristika:
- výkonnú moc má pápež (je volený doživotne, na uzavretom zasadnutí – konkláve, ktorého členmi sú kardináli), štátny sekretár, rímska kúria – vláda má zároveň aj zákonodarnú moc (členovia kúrie sú povolaní na 5 rokov a ich funkčné obdobie sa končí smrťou pápeža)
- Vatikán vznikol v roku 1929 na základe Lateránskych zmlúv
- nie sú tu politické strany, ústava sa nazýva – Apoštolská ústava
- Vatikán vlastní majetky po celom svete
- od roku 2002 sú sprístupnené archívy

Talianska republika:
- 301-tisíc km2, 58 mil. obyvateľov
- štátna zriadenie – parlamentná republika
- obyvatelia – 94% Taliani
- náboženstvo – 94% katolíci
- úradný jazyk – taliansky
- mena – euro
- hlavné mesto – Rím
- prezident – Georgo Napolitano

Charakteristika:
- parlament je dvojkomorový, nemá konkrétny názov
- 1. Poslanecká snemovňa
- 2. Senát – senátori sú zvolení doživotne
- prezident je zvolení na 7 rokov prostredníctvom zboru voliteľov
- krajov je 20 (aj Padánia) – majú vlastnú vládu a parlament
- najčastejšie v Európe sa tu menia vlády
- od skončenia II. svetovej vojny je toto 60. vláda
- spor so Slovinskom o prístavné mesto Terst
- ekologické problémy – pobrežie Jadranského mora, kde riasy sfarbujú vodu nazeleno, preto sa na severe stavajú hrádze na zachytenie rias
- sever krajiny – priemyselná časť
- juh krajiny – poľnohospodárska časť
- nezamestnanosť – 14% (na severe nižšia)
- 1. miesto v Európe v pestovaní ryže
Maltská republika:
- 316 km2, 390-tisíc obyvateľov
- štátne zriadenie – parlamentná republika
- jediná krajina v Európe, ktorá je členom Commonwealthu
- obyvateľstvo – 98% Malťania (zmes Talianov, Arabov, Sicílčanov), 1% Briti (bývalá britská kolónia)
- náboženstvo – katolíci
- úradný jazyk – maltsky (mix taliančiny, arabčiny, sicílsky) a angličtina
- mena – maltská líra – najhodnotnejšia v Európe – ale už majú euro
- hlavné mesto – La Valletta
- hlava štátu – Edward Fenech Adami

Charakteristika:
- parlament – jednokomorový – Poslanecká snemovňa
- 1964 – nezávislosť od VB
- 1974 – vyhlásená nezávislosť
- hlavný obchodný partner – Líbya, Nemecko
- má strategickú polohu a silné loďstvo
- sú tu jediné odsoľovače morskej vody v Európe
- La Valletta – slobodný prístav a aj sídlo Maltézskych rytierov
- prezident je volený parlamentom na 5 rokov

Rád maltézskych rytierov:
Maltézsky rád je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva.

Pôvod:
- pri vzniku rádu stála nemocnica v Jeruzaleme, založená roku 1050 talianskymi kupcami
- 15.2.1113 pápež Paschal II. rád oficiálne uznal svojou bulou
- Maltézsky rád sa spolu s rádom Templárov stal najdôležitejším vojenským faktorom v Svätej zemi
- úlohou rádu bola spočiatku starostlivosť o chorých pútnikov do Svätej zeme, so vzrastajúcim nebezpečenstvom arabskej expanzie to bola neskôr najmä ochrana posvätných kresťanských miest v Jeruzaleme
- členovia rádu sa delili na bojovných rytierov, kňazov a bratov ošetrovateľov
- na čele rádu stál a stojí veľmajster rádu

Maltézsky rád dnes:
- roku 1879 bol rád pápežom Levom XIII. znovu obnovený a od tej doby má sídlo v Ríme
- jeho činnosť je prevažne charitatívneho charakteru
Podľa medzinárodného práva je rád suverénnym neštátnym subjektom bez vlastného územia (medzi znalcami medzinárodného práva nie je tento názor úplne jednoznačný). Rád má dve malé exteritoriálne územia (mimo sídla v Ríme to je pevnosť St. Angelo na Malte od reštitúcie v roku 1998)
- vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú ŠPZ-tku
- udržuje úplné diplomatické styky s 93 štátmi sveta, v ďalších 6 je zastúpený
- má štatút pozorovateľa v OSN
- jazyky – taliančina, angličtina, francúzština
- počet členov – 11 000
- mena – 1 Scudo = 12 Tari = 240 Grani
- veľmajster – Andrew Willoughby Ninian Bertie

5. Juhovýchodná Európa:

- patrí sem Rumunská republika, Bulharská republika, Grécka republika, Albánska republika (tieto štáty boli samostatné a nie súčasťou bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia)
+ do roku 1990/1991 SFRJ a z nej:
- Slovinská republika – ako 1. získala nezávislosť, nikdy tu nebola občianska vojna
- Chorvátska republika – Srbi si tu vyhlásili samostatný štát, občianska vojna
- JZR = Juhoslovanský zväz republík – nástupnícky štát SFRJ

- v roku 2004 vznikli nové samostatné štáty:
a) Čierna Hora
b) Srbsko – autonómna oblasť – Vojvodina (Maďari) a Kosovo (kosovskí Albánci, ktorí vyhlásili v roku 2008 samostatný štát)
- Bosna a Hercegovina – 2 rovnoprávne celky – Republika Srbska a Federácia Bosny a Hercegoviny (moslimsko-chorvátska federácia)
- Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko
- pestré národnostné zloženie je príčinou občianskych vojen
Slovinská republika:
- 20 tis. km2, 2 mil. obyvateľov
- štátne zriadenie – parlamentná republika
- obyvatelia – 90% Slovinci a 3% Chorváti
- náboženstvo – 90% katolíci
- mena – od 1.1.2008 euro, predtým Slovinský toliar
- hl. mesto – Ľubľana
- iné mestá – Maribor, Celje
- hlava štátu – Danielo Turk volený na 5 rokov
- parlament – dvojkomorový – Združenie Slovinska – Štátna snemovňa a Štátna rada

- spory:
a) s Talianskom o prístavné mesto Terst, ktoré je v Taliansku
b) s Chorvátskom o jadrovú elektráreň Krško, ktorá bola vybudovaná ešte za SFRJ
- najvyspelejšia krajina zo SFRJ, nikdy tu nebola občianska vojna
- HDP – 21000 USD
- priemerný plat – 1000 €
- nezamestnanosť – 12%

Chorvátska republika:
- štátne zriadenie – parlamentná republika
- obyvatelia – 78% Chorváti a 8% Srbi
- náboženstvo – Ch – katolíci a S – pravoslávny
- mena – Kuna
- hl. mesto – Záhreb
- II. najväčšie mesto – Rijeka (ropovod Adria)
- iné mestá – Dubrovník, Split
- hlava štátu – Stipe Mesic, na 5 rokov
- parlament – dvojkomorovy – SOBOR – poslanecká snemovňa a snemovňa žúp
- nezamestnanosť – 20%
- od roku 2008 nemá brannú povinnosť, len profesionálnu armádu
- predpoklady pre vstup do EÚ

- vojna v Chorvátsku:
1990 – srbská menšina v časti Chorvátska, ktorá sa nazýva Krajina vyhlásila autonómiu s hlavným mestom Knin
1991 – vo Východnej a Západnej Slavónii Srbi vyhlásili autonómiu
1992 – všetky tri časti sa spojili a vytvorili štát Srbská Krajina s hlavným mestom Knin
- v krajine vypukla vojna, ktorá bola diplomaticky riešená od roku 1995
1995 – podpísaná Daytonska zmluva – 2 z 3 častí sa vrátili späť do Chorvátska
1998 – II. Daytonska zmluva – k Ch. bola pričlenená aj Východná Slavónia
- koniec vojny v Chorvátsku

Čierna Hora:
- jeden z najmladších štátov v Európe
- obyvatelia – 65% Čiernohorci (pravoslávie), 15% Bosniaci (islam), Albánci, Srbi
- úradný jazyk – srbsky
- štátne zriadenie – parlamentno-prezidentská republika
- mena – euro (predtým nemecká marka, nemá ani menovú ani colnú úniu s nikým)
- hl. mesto – Podgorica
- hlava štátu – Filip Vujanovič na 5 rokov
- parlament – jednokomorový
- má jediný prirodzený prístav v Európe Kotor – nachádza sa tu vojenská a lodná flotila
- hl. zdroj prímov – cestovný ruch + služby

Srbsko:
- obyvatelia – Srbi 67% (pravoslávie), 20% Albánci (islam), 4% Maďari (Vojvodina)
- mena – srbský dinár
- štátne zriadenie – parlamentno-prezidentská republika
- hl. mesto – Belehrad
- hlava štátu – Boris Tadic na 5 rokov
- JZR prestala oficiálne existovať v roku 2002, ale na skúšobnú dobu 3 rokov (do 2005) tvorilo jednotný štát s Čiernou Horou, v roku 2006 vznikli samostatné štáty
- parlament – jednokomorový
• bolo v medzinárodnej izolácii a vylúčené z medzinárodných organizácii pre utláčanie národnostných práv menšín a pre nevydávanie vojnových zločincov
• dôsledok – vysoká inflácia, nezamestnanosť, 70% obyvateľov pracovalo v poľnohospodárstve
• zmena nastala vydaním S. Miloševiča trestnému tribunálu na prelome rokov 2000/2001
• nová ústava z roku 2006 ustanovuje, že Kosovo je neoddeliteľná súčasť Srbska, Kosovo uznáva 55 štátov ako samostatný štát, ale Slovensko nie

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko
- kompromisný názov, ktorý prijalo OSN v roku 1993, aby sa predišlo protestom Grécka
- štátne zriadenie – parlamentná republika
- obyvatelia – 67% Macedónci (pravoslávie), zvyšok Albánci (islam)
- úradný jazyk – macedónsky
- mena – denár
- hl. mesto – Skopje (II. najväčšie Bitola)
- hlava štátu – Branko Crvenkovski na 5 rokov
- parlament – jednokomorový – Sobor

- spory:
a) s Gréckom – Grécko a Bulharsko sa obávajú, že Macedónsko si začne nárokovať územné nároky na územie, ktoré kedysi tvorilo Macedónsku ríšu
b) vnútroštátne problémy – pohraničie s Albánskom, kde žijú albánski Macedónci – rozhodli sa vytvoriť vlatný štát Ilyrida. Aby sa predišlo nepokojom, Macedónska vláda prijala opatrenia a zvýšila autonómiu tohto územia (albánčina ako úradný jazyk tam, kde je viac ako 20% Albáncov)
- jedna z najnižších životných úrovní v Európe, politická nestabilita
- nezamestnanosť 33%
- možnosť skrátenia názvu na Republika Severné Macedónsko

Bosna a Hercegovina:
- štátne zriadenie – republika s prechodným typom vlády
- federácia – najmladšia v Európe
- obyvatelia – 40% Srbi, 38% Bosniaci a 22% Chorváti
- úradný jazyk – srbsky, chorvátsky
- hlavné mesto – Sarajevo
- iné mestá – Zenica, Banja Luka
- hlava štátu – 3- členné predsedníctvo – Srbsko+Chorvátsko+Bosna – funkčné obdobie 2 roky
- predseda vlády – dvaja – z Republiky Srbskej a federácie Bosny a Hercegoviny
- centrálny parlament – dvojkomorový:
1. komora – Snemovňa národov – 15-členná, funkčné obdobie 4 roky
2. komora – Komora národov – 42 členov na 4 roky (28 z fed. BaH, 14 z RS)

Vojna v Bosne:
- samostatnosť získala BaH v roku 1991
- v roku 1992 národnostne zmiešané územie bolo prerozdelené: 65% Srbsko, 25% Chorvátsko, 10% Bosniakom
- prerozdelenie územia viedlo k občianskej vojne
- v roku 1995 bola podpísaná mierová zmluva v Daytone – podpísali ju všetci, po jej podpise v celej krajine boli rozmiestnené vojská NATO a OSN
- zmluva znamenala nové rozdelenie územia na federáciu BaH:
a) moslimsko-chorvátska federácia – 51% územia
b) Republika Srbska – 49%
- hlavne mesto – Sarajevo má byť spravované spoločne

a) Federácia Bosny a Hercegoviny:
- patrí tu 51% územia
- hlavné mesto – Sarajevo
- parlament – dvojkomorový
- na čele dvojčlenné predsedníctvo pozostávajúce z jedného Ch a jedného Bosniaka
- jeden plní funkciu prezidenta a druhý viceprezidenta, podľa toho ako dopadnú voľby
- územie sa delí na 10 kantónov, každý má svoj vlastný jednokomorový parlament

b) Republika Srbska:
- patrí tu 49% územia
- hlavné mesto – Banja Luka (patrí jej aj 5 obvodov hlavného mesta Sarajeva)
- parlament – jednokomorový
- na čele prezident – Srb
a + b sú od seba oddelené líniou (zónou) – šírka 4 km a dĺžka 1030 km
- dnešným najdôležitejším bodom je strategický prístav Brčko – pod medzinárodným dohľadom – najprísnejšie strážené mesto
- žijú tu CH a B, ale celé sa nachádza v republike Srbskej
- nezamestnanosť 45%
- hlavná časť HDP – poľnohospodárstvo
- za 5 rokov v čase vojny sa znížil počet obyvateľov na tomto území o milión
- M. Lajčák – splnomocnenec OSN generálneho tajomníka pre oblasti Bosny a Hercegoviny

Bulharská republika:
- parlamentná republika
- obyvateľstvo – 86% Bulhari, 10% Turci
- náboženstvo – 86% pravoslávie, 14% islam
- jazyk – bulharský
- mena – leva
- hlavné mesto – Sofia
- iné mestá – Plovdiv, Varna
- hlava štátu – Georgi Pravanov
- parlament je jednokomorový – Ľudové zhromaždenie 240/4
- hlavou krajiny je prezident volený na 5 rokov priamo
- do roku 1946 bola krajina monarchiou
- v roku 2001 sa vrátil bývalý monarcha z exilu zo Španielska, založil politickú stranu a vyhral voľby
- v roku 1995 nastala decentralizácia štátnej moci a uznanie práv tureckej menšiny
- v krajine je dlhodobo nízky prirodzený prírastok – prestárle obyvateľstvo + znižovanie počtu obyvateľov

Spory:
- s Macedónskom o jazyk, pretože macedónsky jazyk je vlastne bulharský dialekt a krajiny sa tak nevedeli dohodnúť v akom jazyku budú zmluvy medzi krajinami podpísané
- nezamestnanosť je 18%, vysoká inflácia, zadlženosť krajiny
- majú 1. miesto vo svete vo výrobe cigár
- 1. miesto vo svete v produkcii ružového oleja

Rumunská republika:
- parlamentná republika
- obyvateľstvo – 90% Rumuni, 7% Maďari
- náboženstvo – 87% pravoslávie
- jazyk – rumunský
- mena – lei
- hlavné mesto – Bukurešť
- iné mestá – Iasi, Constanca
- hlava štátu – Traian Basescu
- parlament je dvojkomorový – Poslanecká snemovňa 346/4 a Senát 140/4
- hlavou krajiny je prezident volený na 4 roky priamo
- do roku 1946 bola krajina monarchiou, teraz žije monarcha vo Švajčiarsku
- v roku 2003 bola prijatá nová ústava, ktorá dáva právo na súkromný majetok, cudzinci môžu vlastniť pôdu, zrušenie brannej povinnosti

Spory:
- s Moldavskom o územie Besarábie, ktoré Rumunsko považuje za svoje historické územie
- s Ruskom a Ukrajinou o ostrovy v Čiernom mori – náleziská ropy
- s Maďarskom o vyriešenie národnostnej otázky v Sedmihradsku
- väčšina sporov bola vyriešená zmluvami o dobrých susedských vzťahoch, o zmierení a porozumení (Maďarsko, Ukrajina...)
- nezamestnanosť je 11%, vysoká inflácia, zadlženosť krajiny

Grécka republika:
- parlamentná republika
- obyvateľstvo – 100% Gréci
- jazyk – grécky
- náboženstvo – 97% pravoslávie
- mena – euro
- hlavné mesto – Atény
- iné mestá – Solún, Pireus
- hlava štátu – Karolus Papoulias
- parlament je jednokomorový – Národné zhromaždenie 300/4
- výkonnú moc má vláda, ktorá je zvolená na 4 roky
- poradným orgánom vlády je Rada republiky, na jej čele stojí prezident, volený na 5 rokov v parlamente
Spory:
- s Macedónskom o symboly
- s Albánskom o severný Epirus
- s Tureckom o ostrovy v Egejskom mori, o rozšírenie výsostných vôd a o Cyprus
- do roku 1946 to bola monarchia
- počet školákov je prísne limitovaný, aby sa predišlo nezamestnanosti
- v rámci Grécka existuje Athos – autonómna mníšska republika o rozlohe 336 km2, kde žije asi 1500 mníchov, je tu zakázaný vstup žien
- krajina patrí k lodiarskym veľmociam
- OH Atény 13.8.2004

Albánska republika:
- prezidentská republika
- obyvateľstvo – 98% Albánci
- náboženstvo – 70% islam
- jazyk – albánsky
- mena – lek
- hlavné mesto – Tirana
- iné mestá – Durres Elbasan
- hlava štátu – Bamir Topi
- parlament je jednokomorový – Národné zhromaždenie 140/4
- hlavou krajiny je prezident volený na 5 rokov priamo
- v roku 1967 boli pozatvárané všetky kostoly a mešity a v roku 1976 bolo Albánsko vyhlásené prvým ateistickým štátom sveta až do roku 1990
- v tejto krajine bol najdlhšie komunistický režim v Európe – až do roku 1994 (krajina sa skôr orientovala na Čínu a jej ponímanie socializmu)
- najzaostalejšia krajina v Európe
- nezamestnanosť – 30%

Spory:
- s Gréckom o severný Epirus
- v rokoch 1998/1999 vypukla v krajine občianska vojna (v očakávaní vysokých dividend vložili obyvatelia Albánska celoživotné úspory do tzv. pyramídových hier, ktoré podporovala aj vláda–strata predstavovala 55 mld. SK) čo vyvolalo občiansku vojnu
- krajina má narušené životné prostredie, slabo rozvinutú infraštruktúru, cestovný ruch sa len rozvíja

6. Východná Európa
- štáty získali samostatnosť v roku 1991 po rozpade ZSSR

Litovská republika:
- štátne zriadenie – parlamentná republika
- obyvateľstvo – Litovčania 81%, Rusi 9%
- jazyk – litovský
- náboženstvo – 78% katolíci
- hlavné mesto – Vilnius
- iné mestá – Kaunas, Klaipeda
- mena – litas
- prezident – Valdas Adamkus
- parlament je jednokomorový SAEIMAS 141/5 členov
- hlavou štátu je prezident volený na 5 rokov

Spory:
- s Lotyšskom a Estónskom o hranicu v Baltskom mori
- s Ruskom o Kaliningradskú oblasť a o hranicu na rieke Neman
- v roku 1990 si poľská menšina (dnes asi 7%) vytvorila autonómnu oblasť na území Litvy, čo vláda nepodporila a to malo za následok zhoršenie diplomatických vzťahov medzi krajinami. K urovnaniu došlo v roku 1994, podpisom dohody o uznaní štátnych hraníc a dobrých susedských vzťahoch.
- problémom krajiny je nadprodukcia jadrovej energie (1. miesto na svete na 1 obyvateľa)
- medzinárodný úrad pre atómovú energiu odporučil odstavenie elektrárne Ignalina z bezpečnostných dôvodov

Lotyšská republika:
- parlamentná republika
- obyvateľstvo - 58% Lotyši, Rusi – 30%
- náboženstvo – 55% protestanti, 24% katolíci
- mena – lats
- jazyk – lotyšský
- hlavné mesto – Riga
- iné mestá – Liepaja, Daugavlpils
- hlava štátu – Valdis, Zatlers
- parlament je jednokomorový SAEIMA 100/4
- hlavou krajiny je prezident volený na 5 rokov priamo
Spory:
- s Litvou a Estónskom o hranicu v Baltskom mori
- s Ruskom o asi 1400 km2 pri meste Pytalovo (Pskovská oblasť), toto územie do roku 1944 patrilo Lotyšsku a po pripojení Lotyšska k ZSSR sa stalo súčasťou ZSSR (dnes Ruskej federácie)
- 800-tisíc Rusov žijúcich v Lotyšsku majú problém získať lotyšské štátne občianstvo, dnes ho má len asi
250-tisíc Rusov (musia vykonať štátnu jazykovú skúšku), postupná snaha o liberalizáciu zákona o lotyšskom štátnom občianstve

Estónska republika:
- parlamentná republika
- obyvateľstvo – 65% Estónci, 28% Rusi
- jazyk – estónsky
- náboženstvo – 75% protestanti
- mena – koruna
- hlavné mesto – Tallin
- iné mestá – Tartu, Narva
- hlava štátu – Toomas Hendrik Ilves
- parlament je jednokomorový – Štátna rada (RIGIKOU) 101/4
- prezident je volený na 5 rokov priamo
- krajina má veľa spoločných znakov s Fínskom

Spory:
- s Litvou a Lotyšskom o námornú hranicu v Baltskom mori
- s Ruskom o 2300 km2 pohraničného územia východne od rieky Narva a južne od Pskovského jazera
- obmedzené právomoci neestonského obyvateľstva – hlavne Rusov (ide hlavne o právo voliť)
- v roku 1994 pri brehoch Estónska havaroval trajekt Estónia – 900 obetí (bol na ceste do Štokholmu)

Bieloruská republika:
- prezidentská republika
- obyvateľstvo – 80% Bielorusi, 13% Rusi
- jazyky – bieloruský, ruský
- náboženstvo – 60% ruská pravoslávna cirkev
- mena – rubeľ
- hlavné mesto – Minsk
- iné mestá – Gomeľ, Mogilev
- hlava štátu – Alexander Lukašenko
- parlament je dvojkomorový – Poslanecká snemovňa 113/4 a Rada republiky 53/4 (8 z nich je menovaných prezidentom)
- hlavou krajiny je prezident volený na 9 rokov priamo

- v roku 1994 do platnosti nová ústava, ktorá zavádza prezidentský systém
- 1995 referendum o zrovnoprávnení ruského a bieloruského jazyka
- od roku 1996 protesty proti autoritatívnemu režimu prezidenta
- na podnet prezidenta zmeny v ústave – zmena volebného obdobia z 5 na 7 a dnes na 9 rokov, zmena parlamentu na dvojkomorový, posilnenie právomoci prezidenta (vydáva všetky zákony on sám)
- 8. decembra 1999 bola podpísaná Zmluva o únii (Lukašenko a Jeľcin) mala byť realizovaná postupne v oblasti meny, obrany, spoločného zriadenia... dnes sa to týka iba úzkej spolupráce vo vojenskej oblasti
- je tu najviac znečistené životné prostredie v Európe – havária v roku 1986

Moldavská republika:
- parlamentná republika
- 64% Moldavčania, 14% Ukrajinci, 13% Rusi
- náboženstvo – 98% pravoslávny
- jazyk – moldavský
- mena – lei
- hlavné mesto – Kisinev
- iné mestá – Tiraspol, Belcy
- hlava štátu – Vladimír Voronin
- parlament je jednokomorový – Parlament Moldavskej republiky 101/5
- hlavou krajiny je prezident volený na 5 rokov parlamentom
- v roku 1994 nová ústava, ktorá sa hlási k neutralite bez ozbrojených síl
- posledná zmena ústavy sa týkala zmeny voľby prezidenta

Spory:
- s Rumunskom o časť územia Moldavska, ktoré Rumunsko považuje za svoje historické územie. V roku 1994 v krajine prebehlo referendum o nezávislosti a územnej celistvosti, v ktorom sa 90% účastníkov vyslovilo proti spojeniu s Rumunskom, zároveň bol stanovený moldavský jazyk veľmi podobný rumunskému za hlavný, úradný jazyk.
Ukrajinská republika:
- parlamentno-prezidentská republika
- obyvateľstvo - 72% Ukrajinci, 22% Rusi
- náboženstvo – 90% pravoslávny
- úradný jazyk – ukrajinský
- mena – hrivna
- hlavné mesto – Kyjev
- iné mestá – Charkov, Užhorod
- hlava štátu – Viktor Juščenko
- parlament je jednokomorový – Najvyššia rada 450/4
- hlavou štátu je prezident volený na 5 rokov priamo a na viac volebných období

Spory:
- s Rumunskom o časť Ukrajiny (severná Bukovina), ktorú Rumunsko považuje za svoje historické územie a o ostrovy v Čiernom mori
- s Ruskom o nevyriešenú otázku ohľadom Krymu – 5.5. 1992 na Kryme vyhlásená Krymská republika, väčšinu obyvateľstva tvoria Rusi. Podľa dohody z roku 1997 medzi Ruskom a Ukrajinou je Krym neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny, kde hlavou je prezident Ukrajiny, pričom Krym má svoju vlastnú ústavu, parlament a vládu. Podľa tejto dohody prenajme Ukrajina 80% prístavných zariadení a námorných základní v meste Sevastopoľ na 20 rokov
- spor s Ruskom o jadrové zbrane a čiernomorskú námornú flotilu
- väčšina ďalších sporov bola vyriešená zmluvami o dobrých susedských vzťahoch, o zmierení a porozumení (Rumunsko, Bielorusko, Poľsko...)
- v roku 1994 bola podpísaná dohoda o nešírení atómových zbraní, ktorú podpisujú USA, Rusko, Ukrajina
- 2004/2005 – „oranžová revolúcia“ – cieľ – demokratizácia krajiny a orientácia na západ

Ruská federácia:
- prezidentská republika
- obyvateľstvo – 81% Rusi, 4% Tatári
- náboženstvo – 60% ruská pravoslávna cirkev, 20% islam
- jazyk – ruský
- mena – rubeľ
- hlavné mesto – Moskva
- iné mestá – St. Peterburg, Nižnij Novgorod
- prezident – Dmitrij Medvedev
- parlament je dvojkomorový – Rada federácie – 178/4, Štátna duma 450/4
- hlavou štátu je prezident, volený na 5 rokov priamo a menuje zároveň premiéra, vládu, má právo rozpustiť parlament, vetovať zákony – je to najsilnejší prezidentský systém na svete

- 12. júna 1990 bola podpísaná zvrchovanosť krajiny a v roku 1991 prezidentom sa stáva Boris Jeľcin, ktorý prijíma nový názov krajiny – Ruská federácia
- 31. marca 1992 podpísalo 18 z 20 federatívnych republík Ruska zmluvu o federácii (okrem Čečenska a Tatarstanu), hlavným mestom sa stala Kazaň
- 13. mája 2000 vstupuje do platnosti nové administratívne členenie Ruska na 7 teritoriálnych okruhov, 21 autonómnych republík, 10 autonómnych okruhov, 1 autonómnu oblasť, 5 krajov, 49 oblastí a 2 mestá. Na čele teritoriálnych okruhov stoja prezidentský splnomocnenci
- 30. decembra 2000 sa štátnou hymnou, ale s novými slovami stala hymna z čias ZSSR

Spory:
- s Čínou o štátne hranice
- s pobaltskými štátmi
- s Japonskom o Kurilské ostrovy
- s Ukrajinou o Krym
- osobitný problém je s Kaliningradskou oblasťou, ktorá je od roku 1996 zvláštnou hospodárskou, daňovou a colnou oblasťou, kde žije asi 950-tisíc obyvateľov.
- je tu vysoká kriminalita, korupcia, nezamestnanosť, pašovanie, AIDS, tuberkulóza a obchod s drogami, všetky tieto problémy a ich riešenie je prioritou regionálnej politiky Ruska od roku 2001
- 24. mája 2005 bola podpísaná zmluva medzi Ruskom a USA o radikálnom znížení stavu strategických zbraní
- nezamestnanosť je 11% ale 1/5 obyvateľstva žije na hranici chudoby
- okrem normálnych ciest v Rusku sú aj tzv. neverejné cesty (asi polovica) určené pre vojsko a priemysel