e) náboženská štruktúra
- 90% svetového obyvateľstva patrí k 4 svetovým náboženstvám.

- Kresťanstvo – Európa, celá Amerika a Austrália
- Islam – s. Afrika, juhozápadná a stredná Ázia
- Hinduizmus – India, Nepál
- Budhizmus – juhovýchodná a východná Ázia

Ostatné náboženstvá majú len malý vplyv a počet veriacich napr. Judaizmus – židia

f) štruktúra podľa vzdelania
- vo vyspelých štátoch sa poskytujú údaje o návštevnosti škôl – 3 typy základne, stredné a univerzitné. V menej rozvinutých krajinách sú údaje o negramotnosti. Podľa odhadu OSN je 950 miliónov negramotných ľudí z toho 2/3 žije 75% Ázia, 15% Afrika, 6% latinská Amerika.

Sídla

Sídlo – akékoľvek obývané zoskupenie bytových a nebytových objektov .
Obec – samostatný, samosprávny územný celok tvorí jedno alebo viac sídiel.
Vidiecka obec – sídlo s počtom obyvateľov do 2000. zo sústredenou alebo rozptýlenou zástavbou.
Mesto – sídlo s počtom obyvateľov nad 2000 do 100 000.
Veľkomesto – mesto nad 100 000 obyvateľov.
Metropola – veľkomesto, sídlo centrálnych orgánov.

Podľa významu sú:

- Svetové – New York
- Kontinentálne – Brusel, Káhira.
- Štátne – Bratislava, Praha
- Národné – Martin, Nitra.

Mestské aglomerácie – zoskupenia mesta a okolitých sídiel.
Konurbácia – zoskupenie miest ktoré sú navzájom prepojené a vo funkcii sa navzájom dopĺňajú napr. Rýnsko – rúrska oblasť
Megapolis – rozsiahle územie mestá sú prepojené do jedného celku napr. Východoatlantický v USA

Štruktúra sídiel:

a) veľkomestá – podľa dynamiky rastu obyvateľstva sú : progresívne, stacionárne a regresívne.
b) Podľa funkcie – sídla z vlastnou ekonomickou základňou (monofunkčné a polyfunkčné) a sídla bez vlastnej ekonomickej základne
c) Podľa hierarchie – rozlišujeme:

- Monogenetické – s jednou architektúrou
- Polygenetické – dlhodobý zložitý vývoj (gotika, renesancia, barok)

Funkčné členenie mesta vysvetľujú viaceré teórie z ktorých najvýznamnejšie sú 3.
- Teória koncentrických zón
- Teória sektorov
- Teória viacerých jadier

Urbanizácia – koncentrácia obyvateľstva do miest. Pomešťovanie spoločnosti. Vo vyspelých krajinách prevláda podiel mestského obyvateľstva 70 – 80% žije v mestách. V menej rozvinutých krajinách je to 30 – 40%. V zaostalých krajinách 20%

Stres

Stal sa pevnou súčasťou života. Je symbolom modernej spoločnosti. Sprevádza nás ako tieň, voči ktorému nikto nie je imúnny. Postihuje telo i dušu a výraznou mierou sa podpisuje pod predčasné ukončenie ľudskej existencie. Týmto fenoménom je stres.

Čo je vlastne stres?

Keď Hans Selye, priekopník biologicko-lekárského učenia o strese napísal v roku 1982, krátko pred svojou smrťou: „Daroval som všetkým rečiam sveta nové slovo – stres,“ určite netušil, že pojem stresu bude tak často používaným. Na medzinárodnom sympóziu výskumu stresu v roku 1987 v Bratislave sa konštatovalo, že existuje asi 200 definícií stresu. Anglické slovo stres pochádza zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“, (čo znamená prinútiť, použiť násilie), ktoré je zase odvodené z latinského „strictus“, (čo znamená uťahovať, stláčať). Z uvedenej analýzy je zrejmé, že stres môže jednoducho znamenať byť vystavený istým silám alebo tlakom.