Odborníci konštatujú, že stres je jednak pozitívny, jednak negatívny - čo závisí od vplyvu vonkajšej sily. Preto rozlišujeme tzv. Eustres (Eu – pravý, ktorý podporuje zdravie a výkonnosť) a Distres (Dis – rušivý, vyvádzajúci z rovnováhy). Dr. Selye v tejto súvislosti tvrdil, že bez stresu sa nedá žiť. Naopak však platí, že nadmiera stresu spôsobuje smrť. Keďže sa často zdôrazňuje negatívna stránka stresu, (väčšinou sa chápe ako úzkosť či tieseň), v našom vedomí preto prevláda predstava, že stres je sila, ktorá zapríčiňuje psychické vyčerpanie a utrpenie. Používanie slova stres v bežných životných situáciách vystihuje práve tento negatívny aspekt.

Ako vzniká stres?

Stres má dve základné zložky: Stresové faktory, čiže momentálne okolnosti, ktoré spôsobujú stres a reakciu na stres, teda odpoveď človeka na stresové faktory. Ak hovoríme o strese, treba zdôrazniť, že neprichádza nepozorovane za svojou obeťou, ani na ňu nestriehne v nijakom nepredvídateľnom okamihu. Človek je tvor obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré indikujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku, až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach.

Prvá fáza je varovná - túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stres. Najprv sa objavia telesné reakcie, ktoré sú pre človeka varovaním a súčasne i výzvou na obozretnosť. Ak stresová situácia začne: „prerastať“ človeku cez hlavu a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok potrebnej sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu. Takú situáciu nazývame varovnou fázou. Táto fáza môže byť vyvolaná buď jednotlivými podnetmi, tzn., že je prítomný vždy len jeden zdroj stresu alebo skupinou podnetov, keď ide o viaceré okolnosti, ktoré vo svojom súhrne vyvolávajú stres.

Druhá fáza je fáza odolávania. Ak stres prekročí počiatočnú varovnú fázu, jedinec sa dostáva do fázy odolávania.

Tretia fáza – vyčerpanie. Prejavuje sa stavmi úzkosti a depresiou. Tieto príznaky sa môžu objaviť buď postupne jeden za druhým, prípadne súčasne.

Všetky reakcie organizmu na stres ovplyvňujú naše zdravie. V tomto momente je namieste otázka: „Ako reaguje naše telo?“ Vo chvíli, keď stres vzniká, naše telo sa mobilizuje tromi spôsobmi: „stuhne“, bojuje alebo utečie, čomu sa hovorí reakcia boj – útek. Niekedy sa v tejto súvislosti stretneme s označením troch F, čo je v origináli freeze, fight, flee (stuhnúť, bojovať, utiecť). Keď človek prežíva stres, srdce na základe nervových a hormonálnych podnetov zvýši svoju aktivitu a prečerpáva viac krvi. Súčasne sa začína zvyšovať krvný tlak. Za prítomnosti stresu endokrinné žľazy vylučujú do cievnej sústavy hormón a tie sa postarajú o to, aby sa do ciev presunul cholesterol a ďalšie tuky, ktoré majú priviesť svalom energiu (v prípade, že očakávaná situácia nenastane, cholesterol a ostatné tuky prilipnú na steny tepien a ostanú tam uložené.

Jedným z dôsledkov tohto procesu je artérioskleróza, zvýšený krvný tlak a vyššia hladina cholesterolu môžu zapríčiniť angínu pectoris a infarkt myokardu), dochádza k tlmeniu tráviacich procesov, k sťahu krvných ciev kože, ľadvín. Komplexne sa táto reakcia nazýva všeobecný adaptačný syndróm GAS (general adaptation syndrome). Pojem vytvoril opäť Hans Selye. Celý tento proces trvá asi osem sekúnd (prebieha podvedome) a je obdivuhodnou súhrou chemických a elektrických signálov, ktorých účelom je príprava nášho organizmu na boj či útek.

Za obvyklých okolností stres prichádza a mizne. Čo sa však deje, keď stresory (situácie, ktoré spôsobujú stres) pôsobia ďalej? Vtedy dochádza k závažnému poklesu výkonnosti imunitnej sústavy človeka. Následkom sú menej závažné poškodenia vyúsťujúce do prechladnutia, chrípky, bolesti v chrbtici, pocitu tlaku na prsiach, migrenóznych bolestí hlavy, prípadne prepukajú niektoré druhy alergických reakcií či kožných chorôb. Podstatne ohrozujúcejšími môžu byť dôsledky ako hypertonická choroba (vysoký krvný tlak - napr. asi 30 miliónov Američanov trpí hypertenziou a 15 % potrebuje psychoterapeuta), vredová choroba žalúdka, astma, črevné poruchy, cukrovka, ochorenia ľadvín, duševné choroby... Dôsledkom môžu byť nakoniec i smrtiace choroby, ako mozgová mŕtvica, zhubné nádory alebo samovražda. Chronický stres môže dokonca úplne vyčerpať energiu, viesť k depresii, pocitu permanentnej neistoty, nespavosti, impotencii a frigidite, apatii, chronickej únave, pocitu bezmocnosti a beznádeje, úzkosti, zmätenosti, poruchám koncentrácie pozornosti i pamäti.