Dá sa stres zvládnuť?

Spomínam si z čias svojej poradenskej praxe, že toto bola najčastejšia otázka klientov vo vzťahu k problematike stresu. V zásade sa dá povedať: „Áno.“ Dokonca existuje odborný termín „ coping“, čím sa rozumie zvládnutie alebo zvládanie pôsobiaceho stresora – t. j. nasadenie síl do boja so stresom. Používa sa i termín „coping strategies“ a predstavuje „vedomý, racionálny“ spôsob vyrovnania sa s úzkosťami života, s prameňmi úzkosti.

Najčastejšie ide o tri spôsoby zvládania:
- zameriame sa na zmenu alebo odstránenie vonkajších podmienok vyvolávajúcich stres,
- zameriame sa na zmenu či odstránenie vnútorných podmienok zapríčiňujúcich stres – na elimináciu negatívnych emócií (emocionálne orientované zvládnutie),
- zameriame sa na zmenu významu situácie pre jedinca, na prehodnotenie situácie.

Čo teda môže zabrániť tomu, aby sa stresory prejavili? Ako zabrzdiť ich pôsobenie? Najjednoduchšia odpoveď je jednoslovná. Kontrola. Ak sa rozhodneme, že získame istý stupeň kontroly nad stresom, že budeme predchádzať stresorom alebo aspoň obmedzíme ich pôsobenie, potom sme na najlepšej ceste eliminácie vplyvu stresu na náš organizmus.

Odborníci zaoberajúci sa problematikou stresu vypracovali mnoho techník a postupov, ktoré sú nápomocné na ceste znižovania, prípadne odbúravania pôsobenia stresu. Komplexne by sa tieto odporúčania dali zhrnúť do niekoľkých nasledujúcich viet.

Relaxujme – krátky spánok, sauna, odpočinok, meditácia, hlboké dýchanie sú účinné postupy pri znižovaní vplyvu stresu.

Utečme – všetko, čo pomôže našej mysli odpútať sa od stresora, je účinné. Počúvajme hudbu, venujme sa koníčkom, ponorme sa do takej činnosti, ktorá pohltí celú našu myseľ.

Cvičme – hladinu stresu znižuje akákoľvek fyzická aktivita, najlepšie je však cvičenie s veľkými nárokmi na spotrebu kyslíka.

Jedzme a pime striedmo – rozumné množstvo jedla a nealkoholické nápoje pomáhajú znížiť kyslosť obsahu žalúdka a normalizovať jeho hodnotu, ktorá je pri strese zvýšená.

Vizualizujme – zahľaďme sa na nejaký predmet. Potom si zatvorme oči a vybavme si ho vo svojej zrakovej predstave. Nakoniec opäť otvorme oči a presvedčíme sa o svojej vizualizácií. Pomáha to zbaviť sa nesústredenosti, preskakovaniu pozornosti z predmetu na predmet. Nakoniec tento spôsob meditatívneho pozorovania sústredením pozornosti príjemne upokojuje.

Smejme sa – je vedecky dokázané, že desať minút srdečného smiechu nám zaistí dve hodiny pokojného spánku. Zdá sa, že smiech je výraznou zložkou pomáhajúcou pri regenerácií organizmu. Konkrétnym dôsledkom smiechu je prehĺbenie dýchania, zvýšenie počtu imunitných buniek, pokles hladiny kortizolu ...

Vyhľadávajme úľavu – nachádzajme si spôsoby, ako stresu uniknúť. Využijeme nielen vlastnú tvorivosť k tomu, aby sme znížili stres. Závery istého výskumu ukazujú, že úroveň stresu znižuje jednoduché vedomie, že máme niekoho, kto nám pomôže. Jedným z overených spôsobov je starostlivosť o domáce zvieratko, čo podstatne znižuje úroveň stresu.

Snažme sa nájsť zmysel a naplnenie svojho života, naučme sa byť spokojní sami so sebou, vyhľadávajme pozitívne zážitky, naučme sa byť sami, myslime realisticky, naučme sa rozprávať s priateľmi, zmeňme spôsob svojho myslenia.

Stres a zamestnanie

Existuje celý rad oblastí, ktoré sú zdrojom stresu. Ľudia, práca, kariéra, rodina, peniaze, konflikty, traumatické udalosti… Nie je cieľom tejto časti poukázať na všetky možné pramene stresu (to je vždy individuálne), zámerom je sústrediť pozornosť do tej oblasti, ktorá sa týka skoro každého. Je to oblasť práce. Ak si uvedomíme, že v zamestnaní trávime prakticky v priemere osem a pol hodiny, päťkrát v týždni a tých je v roku okolo štyridsaťosem (bez dovolenky), tzn., že ročne investujeme do tejto oblasti asi dvetisícštyridsať hodín svojho času. Existujú rôzne zamestnania, kde je miera stresu buď vyššia, alebo nižšia. Medzi povolania, ktoré sa tradične spájajú s vysokou úrovňou stresu, patrí i práca policajta. Práve tá je na popredných priečkach v štatistických prehľadoch a je porovnávaná a zrovnocenovaná s prácou pilota, pokiaľ ide o „stresovosť“. I v rámci polície sú rôzne pracovné pozície a niektorí z nás pracujú pod veľkým psychickým napätím a nasadením. Dokonca charakter práce na niektorých pracovných zaradeniach nedovoľuje oddeliť prácu od súkromného života, čím sa práca niekedy stáva i náplňou víkendov. Je potom logické, že vplyv stresu sa neustále kumuluje a súčasne narastá miera ohrozenia organizmu. Kde je teda potenciálne najrozsiahlejšie ložisko stresu v policajnej práci?