Súčasny stav, problémy a perspektívy rozvoja CR - stručná analýza primárnej ponuky, zamerať sa na sekundárnu ponuku a jej kvantifikácia a kvalitatívne hodnotenie v kúpeľnom stredisku Sliač a Kováčová 

Úvod

Slovensko je krajina síce malá rozlohou, avšak bohato obdarená nádhernou prírodou, ktorá prináša radosť a
potešenie nielen ľudskému duchu, ale i regeneráciu jeho fyzických síl, relax a
prevenciu proti chorobám. Na Slovensku je až 1300 minerálnych prameňov, ktoré
slúžia ako liečivé i kvalitné stolové vody. Pramene s mimoriadnymi liečivými
účinkami slúžia ako báza pre 23 kúpeľných komplexov, v ktorých nachádzajú
zlepšenie stavu alebo i úplné vyzdravenie tisíce domácich i zahraničných
návštevníkov.
Zamerané sú najmä na choroby pohybového a obehového ústrojenstva, látkovej výmeny, dýchacích ciest,
nervových a ďalších ochorení. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú v liečbe
poúrazových stavov, najmä v dôsledku autohavárií. Vyhľadávané sú i klimatické
kúpele, vďaka blahodarným vplyvom horského prostredia, prospešné pri liečbe
dýchacích ciest a alergií detí i dospelých. Kúpeľné komplexy, rozložené po
celom Slovensku, sú dobre vybavené zariadeniami, poskytujúcimi služby vysokého
štandardu. Klasické i moderné liečebné domy a hotely, štýlové reštaurácie,
športové, dopravné i obslužné zariadenia slúžia k spokojnosti návštevníkov.
Veľkou prednosťou slovenských kúpeľov je špičková úroveň zdravotníckych služieb v moderne vybavených
komplexoch balneoterapie s aplikáciou výsledkov špecializovaných výskumných
ústavov a vedeckých pracovísk. Športové zariadenia - kryté bazény a kúpaliská,
fitnesscentrá, sauny, tenisové kurty a sieť udržiavaných chodníkov v
lesoparkoch vytvárajú vynikajúce podmienky pre športovo založených návštevníkov
i aktívnych športovcov.
Popri liečebnej funkcii sa v kúpeľných mestečkách veľký dôraz kladie aj na pestré možnosti kultúrneho a
spoločenského vyžitia v početných domoch kultúry a umenia, hudobných
pavilónoch, galériách a múzeách. Atmosféru dotvárajú pravidelné umelecké
podujatia, promenádne koncerty, vystúpenia folklórnych skupín, výstavy a výlety
do okolia. Rastúcu návštevnosť slovenských kúpeľov podnecuje veľmi dobrá
dopravná dostupnosť autami i po železnici. Hostia zo vzdialenejších teritórií a
zámoria využívajú medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni i domáce letiská
Bratislava, Piešťany, Poprad-Tatry a Sliač.

Mesto Sliač a Ich Kúpele

Sliač sa rozprestiera sa vo Zvolenskej kotline, v jej zvlnenej pahorkatej časti na
východ od rieky Hron. Kulisu mesta smerom na sever tvoria Nízke Tatry a na východ
Poľana. Sliač vznikol v roku 1960 zlúčením obcí Hájniky, Rybáre a samotných
kúpeľov Sliač. Rybáre, pôvodne osada zo Zvolenského hradu sa spomínajú v roku
1249.

Obyvatelia

sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 18. storočí tu pestovali aj chmeľ. Hájniky,
pôvodne osada hájnikov Zvolenského hradu sa spomína v roku 1250. Obyvatelia sa
zaoberal tiež poľnohospodárstvom a neskôr hrnčiarstvom a obchodom. Ovčiari z
okolitých salašov boli zruční rezbári. Preslávila ich aj výroba fujár a píšťal.
Najstaršia zmienka o liečivých prameňoch je v listine kráľa Bela IV. z roku
1244. Patrili Zvolenskému panstvu. S výstavbou kúpeľov sa začalo v roku 1657. V
roku 1726 ich vyhlásili za liečivé ako Thermae Rybarenses. Rozmach kúpeľov
nastal začiatkom 19. storočia, vtedy vznikol prvý kúpeľný hotel – dnešná
Bratislava. Ďalší rast kúpeľov priniesli roky 1927 – 1938 a druhá polovica 20.
storočia. V blízkosti mesta je známe letisko Tri duby. Kúpele navštívili
významné osobnosti. Pripomínajú ich pamätné tabule.
Kúpele sú rozložené na úbočí nad obcou toho istého mena v
nadmorskej výške 373 m. Ležia v prekrásnom prírodnom prostredí v západnej časti
Zvolenskej kotliny, na západnom úpätí Slovenského Rudohoria s výhľadom na
Kremnické, Štiavnické vrchy a na západnú časť Nízkych Tatier Obklopuje ich
rozsiahly, 60-hektárový lesopark. Nachádzajú sa medzi metropolou regiónu
stredného Slovenska – Banskou Bystricou a okresným mestom Zvolen, obklopené
rozsiahlymi lesmi, parkami a pláňami, s výhľadom do údolia rieky Hron.
Sliačske kúpeľné mesto je jedným zo štyroch známych kúpeľných miest vo
svete, v ktorých vyvierajú minerálne pramene prirodzenej izotermickej
teploty s vysokým obsahom oxidu uhličitého. Ďalšie tri sa nachádzajú
v Argentíne, Austrálii a Španielsku.

Prírodné podmienky

Podnebie je dôležitý prirodzený činiteľ komplexnej kúpeľnej liečby, ktorý v priebehu liečenia blahodárne pôsobí na organizmus.
Príjemné kúpeľné prostredie s upravenými parkami uprostred horskej prírody s
bohatou zeleňou bez rušivých vplyvov mestského života pôsobí na organizmus
pacienta v priebehu liečby mimoriadne priaznivo a utišujúco. Podnebie je teplé,
pomerne suché a vcelku pokojné. Ročný priemer teploty je 8,2°C, denná amplitúda
10,7°C, ročné množstvo zrážok 757 mm, priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je 78
%.
Vysoké sú hodnoty slnečného svitu: 1992 hodín do
roka. Do roka je iba asi 80 dní bez slnečného svitu. Pre
racionálnu komplexnú kúpeľnú liečbu pacientov s chorobami srdca a ciev je
dôležitý aj celkový ochranný liečebný režim a v neposlednom rade vplyv
vonkajšieho prostredia a klímy. Z tohto hľadiska majú kúpele na Sliači
optimálne podmienky.

História

Prvá a najstaršia písomná zmienka o sliačskych prameňoch
pochádza ešte z roku 1243 (1244) Práve vtedy kráľ Belo IV. Povýšil Zvolen
na slobodné kráľovské mesto a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára
sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. O nich sa vo svojich prácach
zmieňovali viacerí učenci. Sliač ako kúpele slúžili už v 16. storočí. V
minulosti patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska. Kým prvé správy sa
zameriavali na škodlivé výpary voľného oxidu uhličitého v okolí prameňov a
na zdanlivo nevysvetliteľné úhyny zvierat v nich, ďalšie už prinášali
informácie aj o liečivej sile prameňov.
Od polovice 15. storočia sa o sliačskych prameňoch zmieňuje mnoho
významných učencov a spisovateľov - napríklad Aeneas Sylvius, apoštolský
nuncius na dvore kráľa Mateja Korvína /1458-1490/ v Budíne, Juraj Agricola,
pôvodom Nemec, hlavný mešťanosta a mestský fyzikus mesta Banskej Štiavnice,
Juraj Wernher - "otec uhorskej balneografie" a ďalší. O minerálnych
vodách v okolí osady Rybáre a ich uzdravujúcich účinkoch sa zmienil
v roku 1551 kráľovský radca Juraj Wehmer v diele „Správa o podivuhodných vodách v Uhorsku.“ Písal o nich
rodák z neďalekej Očovej, polyhistor Matej Bel Funtík, či David Wipacher,
ktorý o Sliači v Lipsku vydal monografiu „De Thermis Ribarensibus“ Tieto
slovenské kúpele boli už v minulosti približne od 15. Storočia
široko - ďaleko známe ako „Thermae
Rybarensis“.
Kým toto kúpeľné mestečko, rozprestierajúce sa na oboch brehoch rieky
Hron, vzniklo až v roku 1960 zlúčením obcí Rybáre, Hájniky a sliačskeho
kúpeľného areálu, história samotných kúpeľov je podstatne dlhšia a pomerne
bohatá. Sliač ako kúpele slúžili už v 16. storočí. V minulosti patrili medzi
najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska. Za svoju popularitu a príťažlivosť' vďačili
liečivým účinkom svojich minerálnych vôd a návštevám významných osobností
politického, hospodárskeho a kultúrneho život. Za zmienku stojí návšteva
kambodžského princa Norodoma Sihanuka. Dnešnú podobu majú kúpele Sliač z
tridsiatych rokov nášho storočia. Kúpele, ktoré popri prameňoch postupne
vznikli, začali sa rozvíjať na prelom 18. – 19. Stor. V roku 1819 dala
Zvolenská Župa postaviť moderný jednoposchodový hotel – dnešný liečebný dom
Bratislava. V rokoch 1932 – 1938 vyrástol v kúpeľoch moderný hotel
Palace, ktorého generálny projektant Rudolf Stockar v rámci tohto komplexu
dotvoril aj charakteristickú kolonádu a obrovské voľné schodisko
Komplex Palace sa stal so svojou ubytovacou, stravovacou a reštauračnou časťou
dominantou celého kúpeľného areálu.
Moderná, rozsiahla balneoterapia - "Kúpeľný dom" bola dokončená
v roku 1960 a v roku 1995 sa k nej pripojila nová balneoterapická
budova. Predovšetkým sú to však samotné kúpele, ktoré vracajú zdravie všetkým,
ktorí trpia chorobami srdca a ciev. Kto raz pocíti blahodarné účinky ich
prameňov, ten sa sem s pravidelnou istotou vracia každý rok. Kúpele Sliač majú
starú, osvedčenú liečebnú tradíciu a stále sa zdokonaľujúce liečebné metódy.
Peknú zástavbu liečebných domov dopĺňajú zaujímavé stavebné pamiatky.
V západnej časti Sliaču sa nachádza rano-renesančný kaštieľ. Ranogotický
rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša je z roku 1263. Zvonica pri kostole
pochádza zo 17. storočia. Zvon Mikuláš je z roku 1516 zaraďuje sa medzi
najväčšie a najstaršie na Slovensku. Neďaleko kolonády stojí klasicistická
Kaplnka sv. Hildegardy.