1627 uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného prachu v baníctve, čo bolo súčasne prvým použitím pušného prachu pre mierové účely, Mateja Kornela Hella (1653-1743) a Jozefa Karola Hella (1713-1789) - svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských mechanizmov na svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má najväčšiu zásluhu na vytvorení jediného banského vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v podobe vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes. Mesto je vlastne jedno veľké kultúrno- historické múzeum. V historickom jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov umelecko-historických pamiatok. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa mestu dostalo v decembri 1993 najvyššieho medzinárodného uznania a ocenenia. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva medzi, v tom čase 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska. V tom istom roku rozhodla Rada Európy o tom, že spracuje pre toto mesto projekt technickej pomoci ako prvému mestu vôbec zo všetkých postkomunistických štátov. To samo o sebe hovorí o mimoriadnej kultúrno-historickej hodnote mesta i jedinečných technických pamiatok jeho okolia. Banská Štiavnica však nie sú len pamiatky, hrady, zámky, kaštiele, chrámy a múzeá. Kultúrno-historická hodnota mesta, okolitých obcí a technických pamiatok v symbióze s výnimočnými krajinárskymi hodnotami prírody okolia Banskej Štiavnice je jednou z najexponovanejších oblastí cestovného ruchu na Slovensku a perspektívne aj v strednej Európe Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou mestskou pečaťou v Európe, na ktorej sú banícke insígnie. Banská Štiavnica mala svoj erb už v 13. storočí; patri teda medzi naše mesta s najstaršími erbmi. V pôvodnom erbe bol hradný múr s cimburím a pracovne nástroje baníckeho obyvateľstva - motyka, kopáč a dve kladiva. Kamenný erb z roku 1681, ktorý sa zachoval na budove klopačky je znakom baníckej bratskej pokladnice. Znázorňuje motívy baníckych a hutníckych nástrojov s jašteričkami. Podľa povesti symbolizujú objavenie miestneho rudného bohatstva. . Osemnáste storočie bolo obdobím slovenskej banskej techniky. Bolo to obdobie Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola Hella - vinikajúcich technikov a konštruktérov, Samuela Mikoviniho - profesora, geodeta, kartografa a matematika. V banskoštiavnickom rudnom revíry vznikol jedinečný vodohospodársky systém pozostávajúci z vyše 40 umelých vodných nádrží. Využívajúc lacnú vodnú energiu z týchto nádrži, vznikali najefektívnejšie banské vodné čerpadlá: vodostĺpcové, vahadlové a vzdušné. Roku 1782 sa začala raziť Voznická dedičná štôlňa slúžiaca k odvodňovaniu bani celého revíru. So svojou dĺžkou 16,5km je dodnes najdlhšou banskou štolňou na svete. Razili ju do roku 1878, teda 96 rokov.
Osobitnú kapitolu v dejinách mesta tvorí obdobie tureckých vpádov v 16. storočí. Turkov lákali bohaté banské mesta.