Marián Lichner, primátor
Rozloha je 278 km2 ,15 obcí (z toho jedno mesto), 17025 obyvateľov, 58 obyvateľov/km2. Patrí medzi tri najmenšie okresy spolu s Hlohovcom a Kysuckým Novým Mestom. Počet obyvateľov príliš nestúpa, práveže sa zdá, že klesá. Obec s najnižším počtom obyvateľov : Vysoká (137)
Obec s najvyšším počtom obyvateľov : Banská Belá (1260)
1869 1921 1950 1991 1995 1999
22514 21853 18232 17008 17006 17025
národnosť %
slovenská 96.9
rómovia 1.2
česká 0.8
maďarská 0.5
ostatné 0.6

Povrch:
Najväčšie pohorie sa nazýva Štiavnické vrchy a sú sopečného pôvodu. Jednotlivé časti mesta sa rozkladajú nad malebným údolím, na terasách zvaných Glanzenberg, Paradajs, Sobov, a Kalvária, Tanád, ktoré sú súčasťou pohoria sopečného pôvodu Štiavnických vrchov. Štiavnické vrchy boli vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a sú jedným z najrozsiahlejších pohorí sopečného pôvodu Západných Karpát. Obsahujú rozličné druhy sopečných hornín. Banská Štiavnica je mesto v samotnom srdci Európy, takmer v jej geometrickom strede. Obklopená kopcami, ktorým kraľuje povesťami opravený vrch Sitno (1009 m.n.m.) Celé pohorie Štiavnických vrchov je chránenou krajinnou oblasťou (CHKO).
Najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno (nadmorská výška 1009 metrov) je ukončený členitou hradbou rozpadávajúcich sa andezitových skál. Plošina na jeho vrchole, chránená skalnými bralami a prudkými úbočiami poskytovala už v praveku bezpečné miesto na osídlenie. Už 1000 rokov p.n.l. sa tu usadili ľudia lužickej kultúry a v hradištnej dobe tu bývali starí Slovania.
Podľa povesti sú v bralách Sitna zakliati mocní Sitnianski rytieri, ktorí sa prebudia, keď bude slovenskému národu najťažšie a budú zaň bojovať .
Na Sitne začína i jeden z veľmi málo známych divov Slovenska, ktorý je však o to zaujímavejší. Andrej Kmeť ho nazval *Slovenským čínskym múrom. Zvetrávaním a rozpadom pôvodného sopečného reliéfu krajiny vznikli skalné veže, steny, ihly, a rozsiahle kamenné moria. Štátne prírodné rezervácie:
Sitno, Jabloňovský roháč, Kašivárová, Kamenné more, Szabóova skala
Chránené prírodné výtvory:
Banskoštiavnická kalvária, Sixova stráň, Krupinské bralce, Žakýlske pleso, Vyhniansky travertín
Chránený areál : Michalstôlnianske rašelinisko (1997 - 864 m2) Jedna lokalita výskytu rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) v Štiavnických vrchoch je situovaná na severozápadnom svahu kóty Sobov (888 m n. m.), medzi štátnou cestou a haldou šachty Michal v nadmorskej výške 650 m n. m. Lokalita je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.