Novoveká geografia
Geografia obdobia 15. storočia
Jindřich Plavec - portugalský princ, organizoval portugalské moreplavecké výpravy
Bartolomej Dias - oboplával mys Dobrej nádeje do Indického oceánu – otvorená cesta okolo Afriky do Indie
Fra Maurova mapa sveta - 1459 – jedno z najvýznamnejších kartografických diel
Pavol Toscanelli – mapa, ktorá zobrazuje nápadnú blízkosť západných brehov Európy a východných brehov Ázie
Martin Beheim – 1492 glóbus
- celkovo sa dá povedať, že neprinieslo geografii veľké objavy, ale učinilo určitý krok k odpútaniu sa od nevedeckých cirkevných dogmat

Geografia v prvom období veľkých geografických objavov (1492 – 1550)
Kryštof Kolumbus – prvá výprava – 1492 – Santa Maria, Pinta, Niňa – ostrov Quanahani (Bahamy)
-druhá výprava – 1493 – Dominika, Portoriko, Jamajka
-tretia výprava – 1498 – ako prvá sa dotkla americkej pevniny v ústi Orinoca
John Cabot – 1497 – výprava do západného Atlantiku, skôr ako Columbus dorazil k Americkej pevnine v obl. Labradoru a New Foundlandu
Amerigo Vespucci – 4 plavby k americkým brehom
Vasko de Gama - doplával až do Kalikutu na Malabarskom pobreží. – začiatok uplatňovania vplyvu a kolonizačného úsilia v Indickom oceáne
Fernao Magalhaes – dôkaz o guľatosti Zeme podaný plavbou
Francis Drake - plavba okolo sveta (angličania)- 1577
Thomas Cawendish - 1586 – tretia plavba okolo sveta (angličania)
Jacques Cartier - východné brehy Severnej Ameriky – Mont Royal (Montreal)
Juan de la Cosa – zachytil prvé objavy Ameriky do 15 stor. na mape, Severnú Ameriku zobrazil ako východnú časť Ázie
Apianus - autor troch svetových máp, nemecký kartograf
Sebastian Münster – prvé samostatné zobrazenie 4 známych svetadielov (1540), Grónsko je spojené so Škandináviou
Antonín Wieda – 1542 – prvá mapa Ruska
Zikmund Herberstein – 1549 – druhá mapa Ruska
Matěj z Miechova – regionálna geografia územia od Visly ku Kaspickému moru
- pri určovaní zemepisnej šírky boli používané od konca 15. stor., pri pozorovaní výšky Snka alebo Polárky kvadrant, astrolabia a Jakubova palica
Leonardo da Vinci – meteorológia a pohyby vody v prírode
Georg Bayer – hydrologické problémy

Geografia v druhom období veľkých geografických objavov (1550 – 1650)
Obdobie vzrastajúceho ekonomického a politického záujmu novo objavených krajín.
-do popredia v moreplavbe sa dostali Holanďania
Abel Tasman - 1642 – oboplával Austráliu a objavil Tasmániu a Nový Zéland
William Barents - oboplával Špicberky a severný okraj Novej Zemlje
Semjon Dežněv – 1648 – preplával úžinou medzi Áziou a Amerikou
Mikuláš Koperník – 1515heliocentrický názor, ktorý bol aj dlho potom na univerzitách zakázaný
Giordano Bruno - rozpracoval ideu nekonečnosti vesmíru
Jan Kepler - autor teórie vesmírneho pohybu planét
Galileo Galilei - aktívne rozvíjal Koperníkovo učenie, 1612 vynález teplomeru
1608 – vynález ďalekohľadu v Holandsku
1648 – Torricelli vynašiel barometer
Jose Acosta – prináša prvý prehľad systematického výskumu a z odboru klimatológie a biogeografie z pevniny
Filip Apiany – 1554 – prvý krát použitá triangulačná metóda pri vymeriavaní Bavorska
- na konci 16. stor. bolo známych viac ako 20 druhov kartografických projekcií
- stredom európskej a svetovej kartografie sa stávalo Holandsko, prvý obchodný štát sveta vtedajšej doby
Abriusaham Ortel – 1570 – holandský kartograf vydal prvý súbor 53 máp, odvtedy sa Holandsko stávalo svetovým centrom výroby atlasov
Bernhard Varenius – reprezentatívne literárne geografické dielo plne vystihujúce stav a vývoj geografie v prvej a druhej polovici 17. stor. – Geographia generalis

Geografia od polovice 17. stor. do polovice 18. stor.
- prieskum pevnín prevzali poväčšine kolonizátori, misionári, lovci zvery a kožišin, obchodníci a koncom 17. stor. vznikajú aj vedecké expedície.
- boli zakladané špecifické spoločnosti k výskumu neznámych krajín (Spoločnosť k výzkumu oblasti Hudsonovho zálivu)
-výskum vnútrozemia juhoamerickej pevniny podnikli predovšetkým španielskí a portugalskí kolonialisti
- Peter Veľký – kolonizácia Sibíru
- hlavným cieľom väčšiny expedícií bola tvorba máp – výsledkom topografického výskumu na Sibíre bol Atlas Ruska
Nicolas Samson d Abéville – hlavný predstaviteľ kartografie vo Francúzsku
Johan Chr. Müller – najvýznamnejší kartograf habsburskej koruny – mapa Moravy, mapa Uher, mapa Čech
Vicenzo Coronelli – kozmograf benátskej republiky – popredné miesto vo výrobe glóbusov
- prevláda predstava o nemeniteľnosti sveta – túto predstavu narušujú Descartes, Leibniz, Kant – modernou vedeckou hypotézou o vývoji Zeme, Lomonosov,
17.-18. stor. pôsobia významní pedagógovia a filozofi: Komenský, Rousseau, Montesquie, Lock
I. Newton – rozpracoval teóriu vzdúvania mora
K. Linné – systematika a štúdium rozšírenia rastlinstva živočíšstva na Zemi

Geografické objavy od pol. 18. stor. do 20. stor.
Obdobie od roku 1750 do roku 1820
- priemyselná revolúcia Anglicku, Francúzska revolúcia
James Cook – z podnetu Kráľovskej spoločnosti vied v Londýne – 1768 – 1780 – 3 veľké námorné expedície
J.F. de Lapérouse – francúzske expedície – 1785 – 1788 – oblasti Tichého oceánu
George Vancouver – zmapoval celkovo 9000 míľ západného pobrežia Severnej Ameriky
A.J. Kruzenštern, J.F. Lisjanský – expedícia –cieľ: vyhľadať vhodné spojenie Ruska s ruskou Amerikou (Aljaška – Aleuty)
O.E. Kotzebue – ruská vedecká výprava na plavbu okolo sveta
Alexander Mackenzie – ako prvý prešiel naprieč Skalnaté hory
Alexander von Humboldt - 1799-1804 –podnikal v južnej Amerike vedecké expedície
Carsten Niebuhr – vedecký výskum predoázijskej pevniny
George Bass, Metthew Flinders - výskum austrálskeho pobrežia