Staroveká geografia
Babylonská kultúra – najstaršia dodnes známa mapa na hlinenej doske babylonskej (okolo 2500 rok. p.n.l.).
Féničania – ovládli stredomorie
Kartáginci – ďaleké cesty po atlantiku
Indovia – epos Rámájana a Mahábhárata
Starogrecká geografia ( 12.stor. p.n.l. – 146 n.l. )
Homér – epos Ilias a Odysea
Thalés z Milétu – zakladateľ prvej gréckej kozmologickej sústavy (učil, že Zem má podobu nízkeho valca a pláva po vode, Zem pokladal za ústredné teleso kozmu)
Anaximandros – Zem sa pohybuje bez akejkoľvek opory v centre nebeskej sféry, prisudzuje sa mu 1. grécka mapa
Hekataios Milétsky ( 2.pol. 6. str. p.n.l.) – poopravil Anaximandrovu mapu – pevnina ako guľatý ostrov a stredom celej pevniny je Grécko, okolo pevniny je Okeán
Hérodotos (485 – 425) – Historia v deviatich knihách opisuje stav zemepisných poznatkov a poznania v 5. stor. p.n.l., uvádza rozdelenie sveta na tri kontinenty – Európa, Ázia, Afrika
Pýthagoras ( 6. stror. p.n.l.) – pravdepodobne zakladateľ učenia o sférickej podobe Zeme
Aristotelés (4.stor. p.n.l.) – Metéorologika – výrazne ovplyvnil svojim záujmom a bádaním fyzickú geografiu
Grécka ríša Alexandra Macedónskeho (356 – 323 p.n.l.) – Armády dosiahli až do strednej Ázie a v Indii až do Pandžábu – zo všetkých vojenských výprav vznikli opisy
Megasthénes – v období po Alexandrovej smrti -poznávanie Indie
-študoval klimatické pomery v Indii, zvlášť monzúny
Eratosthenés z Kyrény –Geógrafika
Poseidónios z Apamaje - problematika merania obvodu Zeme
Krátes z Malu v Kilikii – najstarší známy tvorca glóbu, predpokladá osídlenie zemegule aj v opačnej šírkovej a dĺžkovej polohe Grécka
Teofrastos - uvádza delenie pôd podľa 4 základných hľadísk a upozorňuje na kvalitatívne rozdielne druhy horizontov pôdneho profilu
Geografia v období Rímskeho štátu ( 2.stor. p.n.l. – 2 stor. n.l.)
Strabón – Geógrafika – 17 kníh, v ktorých zhromaždil geografické poznatky od Homéra až po súčasnosť
-upúšťal od teórii určujúceho vplyvu prírody na človeka, kmene a národy
Tarentius Varro – rozsiahle historické dielo (41 kníh), z toho 4 knihy venoval geografii
M. Vipsanius Agrippa – zostavil zoznam staníc pri cestách a na pobreží Rímskej ríše, s udaním ich vzdialenosti
Pomponius Mela – trojdielná chorografia – oblastný zemepis
Gaius Plinius – encyklopédia (37 kníh), dve a pol knihu venoval geografii, skúmal sopečné javy
Cornelius Tacitus – spis Germania – ako prvý zoznamuje Rimanov s existenciou Slovanov, žijúcich v Zakarpatí
Kaludius Ptolemaius – astronomické pozorovania
- Hyfégésis – osem zväzkový geografický spis
Stredoveká geografia
Geografia v období ranného stredoveku (3. – 5. stor.)
Otrokárska spoločnosť - kríza
Úpadok antickej vzdelanosti - nástup gótskych plemien, posilnenie vplyvu kresťanstva
Nová forma ďalekých ciest – „putovanie do svätej Zeme“ (Jeruzalem)
Geografia v období feudálnej Európy (6. – 11. stor.)
Vikingovia - popredné miesto v moreplavectve, okolo r. 875 oboplávali ako prvý sever Škandinávie a doplávali až do Bieleho mora
Leif Erikson –r.1000 pri plavbe z Nórska do Grónska sa dostal búrkou k zemi, ktorú nazval Vinland (dnešná Amerika)
Kosmas – (6.stor) alexandrijský kupec, plavil sa indickým oceánom
- Kresťanská topografia - podal hospodárskogeografický obraz svojej doby
Prokopios - grék, ktorý podal ako prvý autor podrobnejší etnografický opis Slovanov
Adam Brémsky – (1700) celostnejší obraz o krajinách pri Baltskom mori a o krajinách obývaných Slovanmi
Nestorova kronika – podrobný obraz východnej Európy až po Ladožské jazero a Zavolžie (11.stor.)
Geografia v arabských krajinách (5. – 16.stor.)
Sulejman - kupec, cestopis o Indii a Číne z r. 851
Ibrahím Ibn Jakúb - navštívil krajiny západných Slovanov (aj Čechy a Prahu)
Ibn Batúta – v cestopise podáva opis krajín od Afriky po Čínu
Istachrí – Tvary klimat – na základe vlastných meteorologických pozorovaní
Muhamed Ibn Musa al-Chvárízmi – (okolo r.820) – zostavil tabuľky geografických šírok a dĺžok a vypočítal dĺžku Stredozemného mora
A –Balchi – zhotovil prvý atlas s 20 mapami
Al – Idrísí – vytvoril v roku 1154 veľkú mapu sveta so 70 dielčími mapkami
Geografia v krajinách juhovýchodnej a južnej Ázie (5. – 16. stor.)
Čan Čun – 1221 – spis z cesty do Samarkandu k dvoru Džingischána (popisy krajín, rastlinstva, sídiel a obyvateľstva)
- v stredovekej Číne existovali mnohozväzkové oficiálne popisy krajiny, ktoré obsahovali historické ale aj geografické dáta a boli vydávané vždy s nástupom novej dynastie
Geografia v Európe v období neskorého stredoveku (12. – 14. stor.)
- zákl. ekonomickými centrami sa stávajú severotalianske mestá
- 13.stor. zintenzívnenie námornej dopravy
- chod stredomorskej oblasti ovplyvňujú tri talianske mestá – Florencia, Benátky, Janov
-počet univerzít vzrástol z 2 (Paríž, Bologna) na 40
- pol. 13 stor. – prelom v rozvoji geografických predstáv – expanzia Mongolov do Európy
Viliam Rubruk – priniesol presné správy o polohe Kaspického jazera a popísal panvu a jazero Balchaš
Maffeo, Nicolo Polo – 1260 – 1266 – benátski kupci – cesta cez Carihrad ku Kublajchánovmu dvoru
Marco Polo – Milion – cestopis
-precestoval Čínu, a je považovaný za prvého európana, ktorý precestoval naprieč Áziou
Rozvoj moreplavectva – podnietil vznik máp a nových druhov kartografických diel
– portolánové mapy – vznikli v Taliansku a boli používané až do 17. stor.
-Mercantorové projekcie
-14. stor. pásmové mapy
Albertus Magnus z Bollstädtu – zaoberal sa podobami a veľkosťou Zeme a otázkami fyzického zemepisu
Vincentius z Beauvais - Speculum maius – otázky fyzického zemepisu
Novoveká geografia
Geografia obdobia 15. storočia
Jindřich Plavec - portugalský princ, organizoval portugalské moreplavecké výpravy
Bartolomej Dias - oboplával mys Dobrej nádeje do Indického oceánu – otvorená cesta okolo Afriky do Indie
Fra Maurova mapa sveta - 1459 – jedno z najvýznamnejších kartografických diel
Pavol Toscanelli – mapa, ktorá zobrazuje nápadnú blízkosť západných brehov Európy a východných brehov Ázie
Martin Beheim – 1492 glóbus
- celkovo sa dá povedať, že neprinieslo geografii veľké objavy, ale učinilo určitý krok k odpútaniu sa od nevedeckých cirkevných dogmat
Geografia v prvom období veľkých geografických objavov (1492 – 1550)
Kryštof Kolumbus – prvá výprava – 1492 – Santa Maria, Pinta, Niňa – ostrov Quanahani (Bahamy)
-druhá výprava – 1493 – Dominika, Portoriko, Jamajka
-tretia výprava – 1498 – ako prvá sa dotkla americkej pevniny v ústi Orinoca
John Cabot – 1497 – výprava do západného Atlantiku, skôr ako Columbus dorazil k Americkej pevnine v obl. Labradoru a New Foundlandu
Amerigo Vespucci – 4 plavby k americkým brehom
Vasko de Gama - doplával až do Kalikutu na Malabarskom pobreží. – začiatok uplatňovania vplyvu a kolonizačného úsilia v Indickom oceáne
Fernao Magalhaes – dôkaz o guľatosti Zeme podaný plavbou
Francis Drake - plavba okolo sveta (angličania)- 1577
Thomas Cawendish - 1586 – tretia plavba okolo sveta (angličania)
Jacques Cartier - východné brehy Severnej Ameriky – Mont Royal (Montreal)
Juan de la Cosa – zachytil prvé objavy Ameriky do 15 stor. na mape, Severnú Ameriku zobrazil ako východnú časť Ázie
Apianus - autor troch svetových máp, nemecký kartograf
Sebastian Münster – prvé samostatné zobrazenie 4 známych svetadielov (1540), Grónsko je spojené so Škandináviou
Antonín Wieda – 1542 – prvá mapa Ruska
Zikmund Herberstein – 1549 – druhá mapa Ruska
Matěj z Miechova – regionálna geografia územia od Visly ku Kaspickému moru
- pri určovaní zemepisnej šírky boli používané od konca 15. stor., pri pozorovaní výšky Snka alebo Polárky kvadrant, astrolabia a Jakubova palica
Leonardo da Vinci – meteorológia a pohyby vody v prírode
Georg Bayer – hydrologické problémy
Geografia v druhom období veľkých geografických objavov (1550 – 1650)
Obdobie vzrastajúceho ekonomického a politického záujmu novo objavených krajín.
-do popredia v moreplavbe sa dostali Holanďania
Abel Tasman - 1642 – oboplával Austráliu a objavil Tasmániu a Nový Zéland
William Barents - oboplával Špicberky a severný okraj Novej Zemlje
Semjon Dežněv – 1648 – preplával úžinou medzi Áziou a Amerikou
Mikuláš Koperník – 1515heliocentrický názor, ktorý bol aj dlho potom na univerzitách zakázaný
Giordano Bruno - rozpracoval ideu nekonečnosti vesmíru
Jan Kepler - autor teórie vesmírneho pohybu planét
Galileo Galilei - aktívne rozvíjal Koperníkovo učenie, 1612 vynález teplomeru
1608 – vynález ďalekohľadu v Holandsku
1648 – Torricelli vynašiel barometer
Jose Acosta – prináša prvý prehľad systematického výskumu a z odboru klimatológie a biogeografie z pevniny
Filip Apiany – 1554 – prvý krát použitá triangulačná metóda pri vymeriavaní Bavorska
- na konci 16. stor. bolo známych viac ako 20 druhov kartografických projekcií
- stredom európskej a svetovej kartografie sa stávalo Holandsko, prvý obchodný štát sveta vtedajšej doby
Abriusaham Ortel – 1570 – holandský kartograf vydal prvý súbor 53 máp, odvtedy sa Holandsko stávalo svetovým centrom výroby atlasov
Bernhard Varenius – reprezentatívne literárne geografické dielo plne vystihujúce stav a vývoj geografie v prvej a druhej polovici 17. stor. – Geographia generalis
Geografia od polovice 17. stor. do polovice 18. stor.
- prieskum pevnín prevzali poväčšine kolonizátori, misionári, lovci zvery a kožišin, obchodníci a koncom 17. stor. vznikajú aj vedecké expedície.
- boli zakladané špecifické spoločnosti k výskumu neznámych krajín (Spoločnosť k výzkumu oblasti Hudsonovho zálivu)
-výskum vnútrozemia juhoamerickej pevniny podnikli predovšetkým španielskí a portugalskí kolonialisti
- Peter Veľký – kolonizácia Sibíru
- hlavným cieľom väčšiny expedícií bola tvorba máp – výsledkom topografického výskumu na Sibíre bol Atlas Ruska
Nicolas Samson d Abéville – hlavný predstaviteľ kartografie vo Francúzsku
Johan Chr. Müller – najvýznamnejší kartograf habsburskej koruny – mapa Moravy, mapa Uher, mapa Čech
Vicenzo Coronelli – kozmograf benátskej republiky – popredné miesto vo výrobe glóbusov
- prevláda predstava o nemeniteľnosti sveta – túto predstavu narušujú Descartes, Leibniz, Kant – modernou vedeckou hypotézou o vývoji Zeme, Lomonosov,
17.-18. stor. pôsobia významní pedagógovia a filozofi: Komenský, Rousseau, Montesquie, Lock
I. Newton – rozpracoval teóriu vzdúvania mora
K. Linné – systematika a štúdium rozšírenia rastlinstva živočíšstva na Zemi
Geografické objavy od pol. 18. stor. do 20. stor.
Obdobie od roku 1750 do roku 1820
- priemyselná revolúcia Anglicku, Francúzska revolúcia
James Cook – z podnetu Kráľovskej spoločnosti vied v Londýne – 1768 – 1780 – 3 veľké námorné expedície
J.F. de Lapérouse – francúzske expedície – 1785 – 1788 – oblasti Tichého oceánu
George Vancouver – zmapoval celkovo 9000 míľ západného pobrežia Severnej Ameriky
A.J. Kruzenštern, J.F. Lisjanský – expedícia –cieľ: vyhľadať vhodné spojenie Ruska s ruskou Amerikou (Aljaška – Aleuty)
O.E. Kotzebue – ruská vedecká výprava na plavbu okolo sveta
Alexander Mackenzie – ako prvý prešiel naprieč Skalnaté hory
Alexander von Humboldt - 1799-1804 –podnikal v južnej Amerike vedecké expedície
Carsten Niebuhr – vedecký výskum predoázijskej pevniny
George Bass, Metthew Flinders - výskum austrálskeho pobrežia
Obdobie od r. 1820 do r. 1870
- upevňuje sa kapitalistický systém vo všetkých rozvinutých štátoch
- vojna Juh proti Severu v USA, politické zjednotenie Nemecka a Talianska, agrárna reforma v r 1861 v Rusku
- v USA a Kanade vzrastá prisťahovalectvo obyvateľov z Európy
- vznikajú geografické spoločnosti : 1821 – parížska geografická spoločnosť
1828 – belgická g. s.
1830 – londýnska g. s.
1845 – petrohradská g.s.
- nahromadenie veľkého množstva faktografického materiálu, hlavne v regionálnej geografii
- hlavné geografické zámery prvej pol. 19.stor. smerovali do Antarktídy, Arktídy a do vnútorných častí kontinentov
Robert J. Mac Clurem – 1850-1853 – objavil severozápadný prejazd z Európu do Ázie
F:P.Wrangel, P.F. Anjou – hydrogeografické výskumy severoázijského pobrežia
F.P.Bellingshausen, M.P. Lazarev – ruskí polárni bádatelia, nimi začína éra pokusov o výskum Antarktídy
John Biscoe – prvý skutočný objaviteľ Antarktídy
Heinrich Barth – profesor berlínskej univerzity, štúdium Sahary
David Livingstone – anglický cestovateľ stredná a južná Afrika
John Eyre, Robert O’Hara Burke – výskum vnútrozemia Austrálie
Eduard Pöppig – výskum Ánd, etnografická štúdia Indiánov
Charlese Darwin – výskum Patagónie a Ohňovej Zemi
P.P. Semjonov Ťan-Šanskij – predseda Ruskej geografickej spoločnosti, ako prvý európan, prešiel do hôr strednej Ázie
Obdobie od r. 1870 do r. 1918
-rýchly rozvoj priemyslu (chemický, metalurgia, energetický p.)
-budujú sa železnice a vodné kanály
Cestovateľský záujem sa sústreďuje na „biele“ miesta na mape (vnútrozemie Ázie, Afriky, Antarktída, Arktída)
F. Nansen - prvý sa pokúsil dosiahnuť severný pól – neúspešne
Ludvík Savojský – druhý pokus o dosiahnutie severného pólu - neúspešne
Robert Peary – po prvýkrát dosiahol severný pól (6.4.1909)
Roald Amundsen – nórsky polárny bádateľ, 14.15.1911 – dosiahol južný pól
Robert Falcon Scott, E. H. Shackleton, H. Wilson – prvý nepodarený pokus o dosiahnutie južného pólu
Oblasti Ázie: N. M. Prževalský – stredná Ázia
G.N. Polonina – Mongolsko, Čína, Tibet
P. A. Kropotkin – východná Sibír
Sven Hedin, Ferdinand von Richthofen – európski cestovatelia
Oblasti Afriky: V. L. Cameron, H. M. Stanley, Eduard Schnitzer
Južná Amerika: F. Moreno, F. J. Fanton – Argentína
Obdobie po roku 1918
- nové politické usporiadanie Európy po prvej svetovej vojne, rozvoj priemyselne vyspelých štátov
- rozvoj priemyslu spôsobil vyčerpanie pôvodných surovinových zdrojov, vzrastá potreba rýchleho dovozu surovín, nutnosť vyhľadávať nových nálezísk, potreba rýchlejšej a modernejšej dopravy, rozvoj automobilového a leteckého priemyslu
R. Amundsen – pomocou hydroplánu sa pokúsil o letecký výskum Arktídy (1925) - neúspešne
Richard E. Byrd – 6.5.1926 – prvýkrát dosiahol severný pól vzdušnou cestou
9.5..1926 - R. Amundsen na palube vzducholodi Norge preletel severný pól
H. Wilkinson, C. B. Eilson – 1928 preleteli severný pól lietadlom
Graf Zeppelin – 1931 nemecká vzducholoď – fotogrammetrické mapovanie Arktídy
- 1928 prvá americká výprava do oblasti Antarktídy – Richard Evelyn Byrd
- po roku 1935 prevedený letecký výskum Antarktídy hlavne američanmi (L. Ellsworthem) a nemcami (A. Ritscherem)
Edmond Hillary – 3. 1. 1958 – po tretíkrát dosiahnutý južný pól
