Slovenská republika so svojou lesnatosťou 40,6 % sa zaraďuje medzi krajiny Európy s najvyšším podielom lesov voči rozlohe štátu. V Európe vyššiu lesnatosť dosahujú len škandinávske štáty Fínsko (76,7 %), Švédsko (68,6 %) a v strednej Európe Rakúsko (47,0 %).
Porastová pôda (pôda určená na pestovanie lesných drevín) tvorí 1 923 510 ha (96,7 % LPF). Z hľadiska prevažujúcich funkcií lesov a z nich vyplývajúceho režimu obhospodarovania, sa lesy členia na lesy hospodárske (68,2 %), lesy osobitného určenia (17,2 %) plniace špecifické poslanie a lesy ochranné (14,6 %) zabezpečujúce prioritné ekologické a ochranné funkcie.
V lesoch Slovenskej republiky listnaté dreviny tvoria 58 % a ihličnaté 42% plošného zastúpenia. V súčasnom zastúpení drevín v lesoch Slovenska došlo k významnému zvýšeniu zastúpenia smreka na úkor ostatných pôvodných drevín najmä buka. Došlo k mimoriadnému úbytku ekologicky veľmi citlivej jedle. Veková štruktúra lesov SR nie je optimálna. Možno ju charakterizovať ako nevyrovnanú. S ohľadom na plošné zastúpenie vekových stupňov v lesoch SR je podiel vekových stupňov 1-4 (lesné porasty 1-40 ročné) podnormálny, vo vekových stupňoch 5-9 (41-90 ročné porasty) prebytkový. Staršie porasty počnúc vekovým stupňom 10 (91 rokov a staršie) majú zastúpenie pod optimom.
Optimálne sprístupnenie lesov Slovenska pre ich efektívne obhospodarovanie a ochranu, pri zohľadňovaní ekologických aspektov, je zabezpečované lesnou dopravnou sieťou (LDS), jej rozmiestnením, štruktúrou a hustotou. Najvýznamnejšou zložkou LDS je lesná cestná sieť. Dĺžka lesných ciest v roku 1995 je 23 670 km (11,9 m/ha) a dĺžka zvážnic je 19 756 km (9,9 m/ha). Tým sa optimálna potreba naplňuje približne na 30 %.
V roku 1995 sa zalesnilo 12,632 tis.ha pôdy, z toho 11,492 tis.ha umelou obnovou, zvyšných 1,140 tis.ha pripadá na prirodzenú obnovu.
Celková porastová zásoba je 377,5 mil.m3, čo v porovnaní s rokom 1994 (371,8 mil.m3) predstavuje nárast o 5,7 mil.m3. Celkový objem ťažieb v roku 1995 bol 5 323 tis.m3 (ihličnaté 3 236 tis.m3, listnaté 2 087 tis.m3) z čoho náhodné ťažby dosiahli mimoriadny rozsah 2 986 tis.m3, čo predstavuje 56,1Za ťažiskové príčiny náhodných ťažieb sa považujú abiotické škodlivé činitele. Rozsah škôd spôsobených ich činnosťou v roku 1995 je nasledovný (spracované a ešte nespracované drevo spolu) : vietor 972 tis.m3, sneh 298 tis.m3, námraza 21 tis.m3, sucho 338 tis m3, požiare 22 tis.m3, ostatné 194 tis.m3. % z celkového objemu ťažieb.
Z hľadiska zdravotného stavu lesov v roku 1995 bolo 14 % stromov zaradených do kategórie nepoškodených, 86 % stromov vykazuje príznaky poškodenia, pričom 42 % stromov je poškodených stredne až veľmi silne. Do kategórie odumierajúcich a odumretých sú zaradené 4 % stromov. Pri listnatých drevinách je situácia priaznivejšia ako pri drevinách ihličnatých. Nízke percento stromov zaradených do kategórie nepoškodených pri ihličnatých drevinách poukazuje na trvalý nepriaznivý vplyv škodlivých činiteľov na lesné ekosystémy. Z biotických škodlivých činiteľov lesných porastov má najväčší podiel na náhodných ťažbách podkôrny a drevokazný hmyz a hubové ochorenia. Nezanedbateľný podiel na nepriaznivom zdravotnom stave majú aj škody spôsobené listožravým hmyzom a poľovnou zverou. Z antropogénných a antropických škodlivých činiteľov sa na poškodzovaní lesov podieľajú, okrem imisii, najmä nelegálne ťažby, krádeže dreva a vianočných stromčekov a požiare.
