Aj tieto bočné údolia vznikli postupnou činnosťou ľadovca. Dná bočných údolí sú obvykle vyššie položené než dno hlavného ľadovca. Keď ľadovce úplne zmizli, nechali po sebe hlavné údolie vo tvare písmena U napojené menšími údoliami. Takéto krajinné útvary sú pomerne bežné v Alpách.
Jazerá sú z pohľadu geologického času len krátkodobo existujúce krajinné útvary. Jazerá môžu zanikať dvoma spôsobmi. Buď rieka, ktorá jazero napája vodou postupne naplní celý objem jazera naplaveninami, alebo sa brehy lemujúce povrch jazera nakoniec zosunú a celé jazero vytečie.
Kanada a Fínsko sa môžu pýšiť najväčším množstvom jazier ľadovcového pôvodu.
Jazerá môžu vzniknúť vyhĺbením prirodzených nádrží na kamennom podloží, alebo zaplnením údolí prehradených čelnými morénami, zaplnením starých sopečných kráterov, alebo vznikli v miestach zlomov v zemskom povrchu po zemetraseniach.
RIZIKÁ ZÁSAHOV ČLOVEKA
Ukázalo sa, že vytvorenie Asuánskej priehrady predstavuje tiež negatívny zásah do prírody. Priehrada zabránila príchodu každoročných záplav prinášajúcich nové naplaveniny, ktoré odjakživa zúrodňovali pôdu Egypta. Momentálne sa naplavené bahno kopí na dne Asuánskej priehrady a hrozí, že priehrada bude mať len veľmi krátke trvanie.
Zmeny krajiny spôsobuje taktiež výstavba nových ciest a železničných násypov. Neprimerane husté nakopenie dolov tiež zohyzdilo niektoré oblasti industrializovaných zemí. Odstránenie stromov a ďalších rastlín chrániacich pôdu tým, že sa naváža sypká pôda, spôsobuje eróziu.
KRAJINNÉ ÚTVARY VZNIKNUTÉ ĽUDSKOU ČINNOSŤOU
Nové krajinné útvary sú výsledkom práce stavebných inžinierov. Napríklad sústava hrádzí a priehrad umožnila "Nizozemcom" rozšíriť rozlohu zeme o 40 percent na úkor mora.
Asuánska priehrada bola postavená v snahe ovplyvňovať každoročné potopy Nílu. Ďalším dôvodom bolo zaisťovanie primeranej dávky vody do celého povodia a od priehrady sa očakávalo, že vyrieši tento problém.