Útvary zemského povrchu
Základná štruktúra útvarov zemského povrchu je vytváraná silami, ktoré vznikajú v hlbinách Zeme. Každodenné pôsobenie vonkajších síl však neustále premieňa a pretvára pôvodný vzhľad zemského povrchu, ktoré mu darovali sily z hlbín Zeme. Vonkajšie sily zarovnávajú staré pohoria a vyrezávajú nové údolia.
Štúdiom zmien tvárnosti zemského povrchu sa zaoberá vedná disciplína nazývaná geomorfológia.
Kontinenty získali svoj tvar behom procesov doskovej tektoniky (pohyb litosférických dosiek). Za 4 600 miliónov rokov došlo k mnohým zmenám vzhľadu zemského povrchu následkom zemskej tektoniky. Najnovšie udalosti vo vývoji zemského povrchu, medzi ktoré patrí aj vznik Atlantického oceánu a spojenie Indie s Áziou, sa udiali v priebehu posledných 200 miliónov rokov. Proces vytvárania hôr sa nazýva orogenéza. Troma pozoruhodnými orogenézami,ktoré boli pomerne nedávno, je vznik Alp, Himalájí a And. Napríklad Alpy vznikli zrážaním Africkej dosky s Eurázijskou doskou. Tieto tri pohoria sú ešte pomerne mladé, ich povrch ešte nebol zahladený pôsobením mechanických a chemických síl.
Na hrubých rýs dnešných kontinentov sa podieľajú ešte dva ďalšie faktory. Sopečná činnosť a zemetrasenia. Zemetrasenia síce spôsobujú veľké škody, ale ich dlhodobé následky sú pomerne malé. Pri sopečnej činnosti vystupuje zo zemského plášťa do zemskej kôry nová hornina. Často pritom spôsobuje značné zmeny pôvodných hornín.
ZVETRÁVANIE HORNÍN
Zemská kôra je tvorená z hornín. Zvetrávanie je proces, pri ktorom dochádza k rozrušovaniu hornín, predovšetkým vplyvom atmosféry. Zvetrávanie môže byť mechanické a chemické. Pri mechanickom zvetrávaní sa hornina láme a pri chemickom sa rozkladá. PÔSOBENIE KLÍMY
Hornina je obvykle narušená prasklinami. Jednotlivé vodorovné vrstvy horniny môžu byť síce vnútorne veľmi súdržné, ale v miestach styku dvoch vrstiev, bývajú horniny súdržné už menej. Práve v týchto plochách sú horniny najnáchylnejšie na tvorbu nových prasklín. Môže k tomu dojsť pôsobením tlaku. K zväčšeniu praskliny môže dojsť pôsobením vody, koreňov rastlín, .. Toto sa volá mechanické zvetrávanie. Chemické zvetrávanie prebieha za prítomnosti vody. Napríklad môže vzniknúť kyselina ktorá rozpúšťa vápenec. Kyseliny a soli, ktoré sú v atmosfére taktiež prospievajú k rozkladu hornín.
ERÓZIA
Najznámejší zo všetkých druhov zmien povrchu Zeme je erózia, čo je obrusovanie hornín tečúcou vodou, morom, vetrom, alebo ľadom.