História Brazílie novodobého typu siaha do počiatkov 16. storočia. V tom čase prekvital obchod s otrokmi, ktorí museli pracovať v lesoch a na poliach, pretože ťažba dreva a pestovanie cukrovej trstiny si vyžadovali veľa pracovných síl. Priekupníci privážali otrokov z Afriky, pretože černosi boli výkonnejší v práci a odolnejší voči chorobám, ktoré sa vyskytovali. Privážanie afrických obyvateľov na územie terajšej Brazílie spôsobilo, že takmer jedna tretina obyvateľov Brazílie je afrického pôvodu. Koncom 17. storočia začal „zlatý vek" Brazílie. Ľudia objavovali zlato a diamanty. V polovici 18. storočia znova ožilo pestovanie cukrovej trstiny a bavlny. V 19. storočí sa Brazília osamostatnila od Portugalska a 7. septembra 1822 vznikla Brazília. V tom období zaznamenalo prudký rozmach pestovanie kávy, z ktorej väčšina sa predávala do Anglicka. V Brazílii sa otroctvo zrušilo až v roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa výrazne zvyšuje pestovanie kávy. Do Brazílie smerujú prúdy prisťahovalcov, najmä Talianov. Zvyšovanie produktivity pestovania a spracovania kávy sa dosiahlo hlavne mechanizáciou. Významným zdrojom príjmov sa stáva kaučuk.
Poloha
5 stupňov 16 minút - 33 stupňov 45 minút severnej šírky
34 stupňov 45 minút - 73 stupňov 59 minút západnej dĺžky
Povrch
Povrch Brazílie tvoria na severovýchode krajiny polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Brazília ma preľudnené moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané.
Povrch Brazílie vyplňuje Amazonská nížina, Brazílska vysočina a na juhu Laplatská nížina.
Podnebie
Brazília sa nachádza v tropickom, miestami subtropickom podnebnom pásme. Priemerná ročná teplota na území Amazonskej nížiny kolíše medzi 27°C až 33°C. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5860 mm zrážok ročne. Prevažná časť spadne v pobrežných oblastiach vo východnej časti Brazílie v blízkosti obratníka Kozorožca. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2 030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5 860 mm zrážok ročne.
Vodstvo
Rieky: Amazonka (6 280 km), Sao Francisco, Madeira, Tocantins, Tapajos, Xingú
Jazerá: Lagoa dos Platos (10 000 km2), Mirim (3 000 km2), Manquiera.
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7.025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicou svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšou vodnou cestou krajiny.
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu i úkryt.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Tropický dažďový prales Amazonskej nížiny – obr. 4,zaberá asi polovicu Brazílie. Je prístupný len riečnymi člnmi. Tu sa nachádza 30 % zostávajúcich dažďových pralesov sveta a vzniká až jedna pätina celosvetových zásob sladkej vody. Vyznačuje sa nesmiernou druhov rozmanitosťou organizmov. Mnohé druhy ešte nie sú objavené. Vlhko podporuje rast rastlinstva, ktoré poskytuje domov a potravu množstvu živočíchov ( anakonda – obr. 5, piraje, kajman, jaguár, hoacin, leňoch dvojprstý, kolibrík, papagáje, mačka dlhochvostá, sekierka ).
Opadavý prales: časť južnej Brazílie pokrýva prales s opadavými listnáčmi. Na rozdiel od Amazonského dažďového pralesa, kde prší takmer po celý rok a lístie nepadá, tu býva výrazné obdobie sucha, počas ktorého väčšina stromov zhadzuje lístie.
Suché lesy: rozsiahle plochy suchých otvorených lesných porastov a saván sa rozprestiera v severovýchodnej Brazílii. Rastú tam araukárie a zakrpatené kríky ako ulmo, ktorého vždyzelené listy dokážu prežiť aj dlhšie obdobie bez vody. Zo živočíchov tu nájdeme napríklad vlka hrivnatého.
Trávnaté oblasti: vlhké tropické savany, ktoré sa rozkladajú na plošine v Brazílskej vysočine a na plošine Mato Grosso, sa v Brazílii nazývajú campos.
Púšte: zaberajú 29,7 % rozlohy Brazílie. ( hady, jašterice, jaštery – teju, kaktusy )
- Národné parky: Araquiana, Iguacu, Pico da Neblina, Rio Negro, Sete Quedas, Ubajara.
