Brazília

História

História Brazílie novodobého typu siaha do počiatkov 16. storočia. V tom čase prekvital obchod s otrokmi, ktorí museli pracovať v lesoch a na poliach, pretože ťažba dreva a pestovanie cukrovej trstiny si vyžadovali veľa pracovných síl. Priekupníci privážali otrokov z Afriky, pretože černosi boli výkonnejší v práci a odolnejší voči chorobám, ktoré sa vyskytovali. Privážanie afrických obyvateľov na územie terajšej Brazílie spôsobilo, že takmer jedna tretina obyvateľov Brazílie je afrického pôvodu. Koncom 17. storočia začal „zlatý vek" Brazílie. Ľudia objavovali zlato a diamanty. V polovici 18. storočia znova ožilo pestovanie cukrovej trstiny a bavlny. V 19. storočí sa Brazília osamostatnila od Portugalska a 7. septembra 1822 vznikla Brazília. V tom období zaznamenalo prudký rozmach pestovanie kávy, z ktorej väčšina sa predávala do Anglicka. V Brazílii sa otroctvo zrušilo až v roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa výrazne zvyšuje pestovanie kávy. Do Brazílie smerujú prúdy prisťahovalcov, najmä Talianov. Zvyšovanie produktivity pestovania a spracovania kávy sa dosiahlo hlavne mechanizáciou. Významným zdrojom príjmov sa stáva kaučuk.

Poloha
5 stupňov 16 minút - 33 stupňov 45 minút severnej šírky
34 stupňov 45 minút - 73 stupňov 59 minút západnej dĺžky
Povrch

Povrch Brazílie tvoria na severovýchode krajiny polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Brazília ma preľudnené moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané.
Povrch Brazílie vyplňuje Amazonská nížina, Brazílska vysočina a na juhu Laplatská nížina.

Podnebie

Brazília sa nachádza v tropickom, miestami subtropickom podnebnom pásme. Priemerná ročná teplota na území Amazonskej nížiny kolíše medzi 27°C až 33°C. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5860 mm zrážok ročne. Prevažná časť spadne v pobrežných oblastiach vo východnej časti Brazílie v blízkosti obratníka Kozorožca. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2 030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5 860 mm zrážok ročne.

Vodstvo

Rieky: Amazonka (6 280 km), Sao Francisco, Madeira, Tocantins, Tapajos, Xingú
Jazerá: Lagoa dos Platos (10 000 km2), Mirim (3 000 km2), Manquiera.
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7.025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicou svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšou vodnou cestou krajiny.
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu i úkryt.
Rastlinstvo a živočíšstvo

Tropický dažďový prales Amazonskej nížiny – obr. 4,zaberá asi polovicu Brazílie. Je prístupný len riečnymi člnmi. Tu sa nachádza 30 % zostávajúcich dažďových pralesov sveta a vzniká až jedna pätina celosvetových zásob sladkej vody. Vyznačuje sa nesmiernou druhov rozmanitosťou organizmov. Mnohé druhy ešte nie sú objavené. Vlhko podporuje rast rastlinstva, ktoré poskytuje domov a potravu množstvu živočíchov ( anakonda – obr. 5, piraje, kajman, jaguár, hoacin, leňoch dvojprstý, kolibrík, papagáje, mačka dlhochvostá, sekierka ).
Opadavý prales: časť južnej Brazílie pokrýva prales s opadavými listnáčmi. Na rozdiel od Amazonského dažďového pralesa, kde prší takmer po celý rok a lístie nepadá, tu býva výrazné obdobie sucha, počas ktorého väčšina stromov zhadzuje lístie.
Suché lesy: rozsiahle plochy suchých otvorených lesných porastov a saván sa rozprestiera v severovýchodnej Brazílii. Rastú tam araukárie a zakrpatené kríky ako ulmo, ktorého vždyzelené listy dokážu prežiť aj dlhšie obdobie bez vody. Zo živočíchov tu nájdeme napríklad vlka hrivnatého.
Trávnaté oblasti: vlhké tropické savany, ktoré sa rozkladajú na plošine v Brazílskej vysočine a na plošine Mato Grosso, sa v Brazílii nazývajú campos.
Púšte: zaberajú 29,7 % rozlohy Brazílie. ( hady, jašterice, jaštery – teju, kaktusy )
- Národné parky: Araquiana, Iguacu, Pico da Neblina, Rio Negro, Sete Quedas, Ubajara.

Chránené územia
Itapuranga – Brazília
Jeho populácia je väčšinou pochádza z baníkov, ktorí sa sťahovali do regiónu, najmä po tom, čo 50-20. Storočia. Jeho ekonomika je závislá predovšetkým na produkciu mlieka, hortifrutigrangeiros, mučenky a alkohol USIC Verde Valley. Vo vidieckych oblastiach, väčšina obyvateľov závislá na živobytie, vyrábať kukurica, fazuľa, ryža, atď. Z rovnakej funkcie existuje niekoľko ďalších miest v meste, s miestami na kúpanie, kempovanie, cacnhoeiras, pereje, etc.Itapuranga
Nový Xavantina – Brazília
Hlavnou atrakciou mesta je bezpochyby rieka. Jeho hlavné rekreačné strediská sú "Beach Chiquita" a "krásny ostrov". Keďže sa jedná o prenájom chalúp a táboriska. Ideálny čas pre návštevu mesta je v mesiaci júli, kedy je "Festival de Praia" ..

Národný park Iguazu
Národný park Iguazu sa rozkladá v džungli na hraniciach Argentíny a Brazílie. Leží 20 km od mesta Medianeira , približne 90 km od mesta Toledo . Národný park Iguazu má plochu 550 km2. Chráni predovšetkým vodopádmi Iguazu na rovnomennej rieke, obklopenej subtropickou džungľou. Nejmohutnějším vodopádom je La Garganta del Diablo. Zároveň stráži Národný park Iguazu množstvo ohrozených druhov rastlín, stromov a živočíchov. Na Zoznam svetového dedičstva UNESCO bol Národný park Iguazu zapísaný roku 1984.
Jezuitský misie u kmeňa Guaraní
Jezuitský misie u kmeňa Guaraní v Argentíne a Brazílii sú zvyšky jezuitských misií a osád Indiánov zo 17. a 18. storočí. Nájdeme ich v stredu tropického pralesa na území Argentíny (San Ignacio Mini, Santa Ana, Nuestra Señora de Loreto a Santa Maria Mayor) a Brazília (zrúcaniny Sao Miguel das missões). Na zoznam UNESCO boli zapísané v rokoch 1983-1984.
Kúpeľná Camboriú / SC
Balneario Camboriú, ktorý sa nachádza v centrálnom severnom pobreží ostrova Santa Catarina / Brazília,
é jedným z najnavštevovanejších turistických destinácií v Brazílii, najmä v Santa Catarina, Rio Grande do Sul a Paraná. V sezóne a v marci a apríli je tiež významnú prítomnosť Paraguaja, Chileans a Argentinci.
Ouro Preto
Historické mesto Ouro Preto, v preklade "čierne zlato", bolo založené na konci 17. storočia a v storočí 18. -19. sa stalo centrom brazílskej zlatej horúčky. Pozostatkom tej doby sú zachovalé mosty, kostoly, a iné pamiatky. Na zoznam UNESCO bolo zapísané v roku 1980.

Národný park Chapada Diamantina
Národný park Chapada Diamantina sa nachádza v štáte Bahia na severovýchode Brazílie. Rozkladá sa na ploche okolo 1520 km ². Chapada je brazílskej slovo pre územie s príkrymi útesy, väčšinou na okraji planiny. Diamantina sa vzťahuje k diamantům, ktoré tu boli nájdené v polovici 18. storočia. Národný park vznikol roku 1980, kvôli rastúcemu ekoturismu. V krajine sa vyskytujú kopce, hory, údolia a monolitu. Regiónom preteká viacero riek, ktoré vytvorili množstvo jeskynních systémov. Flóra a fauna v parku je veľmi rôznorodá.

Národný park Jau
Národný park Jau leží v Amazonia v Brazílii. Je to najrozsiahlejší lesné rezervácie v Južnej Amerike. Rozkladá sa na ploche okolo 23 tisíc km ². Národným parkom preteká rovnomenná rieka Jau. V parku je klíma tropického dažďového lesa. Domov tu okrem iných našli zo zvierat jaguár, ružová riečne delfíny, ai Nachádza sa tu veľké množstvo endemit.
Rezervácia na ostrovoch Fernando de Noronha and Atol das Rocas
Rezervácia na dvoch brazílskych ostrovoch v južnom Atlantiku sú liahňou morských cicavcov, korytnačiek, tuniakov, žralokov, ale aj najväčšieho množstva druhov tropických morských vtákov. Na zoznam UNESCO bola rezervácia zapísaná roka 2001.
Lesné rezervácia na juhovýchode Brazílie
Lesné rezervácia na juhovýchode Brazílie tvorí 25 chránených území s ohromným biologickým bohatstvom a zabezpečuje ochranu jednej z najväčších lesov v Brazílii. Na zoznam UNESCO bola rezervácia zapísaná roka 1999.
Národný park Serra da Capivara
Národný park Serra da Capivara s jeskynními maľbami, starými až 25 tisíc rokov, je ukážkou jedného z najstarších spoločenstvo ľudí v Južnej Amerike. Na zoznam UNESCO bol národný park zapísaný roku 1991.
Kostel Bom Jesus do Congonhas
Svätyňa Bom Jesus do Congonhas v Minais Gerais, rokokový kostol z 18. storočia, je unikátne okrem iného aj barokovými polychromovanými sochami znázorňujúcou krížovú cestu od Aleijadinho. Na zoznam UNESCO bol kostol zapísaný roka 1985.

Obyvateľstvo:

Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes národov. rasy: europoidná (biela) – 62 % belosi, negroidná (čierna) – 8 % černosi, mongoloidná (žltá) – 2 % Indiáni
Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Napríklad v decembri a januári nechávajú mnohí na plážach kvety, mydlá a ovocie na počesť Iemanjá, africkej bohyne mora. Očakávajú od nej, že splní ich novoročné želania. Táto bohyňa sa spája s katolíckou Pannou Máriou. Takmer všetci Brazílčania sú Rímskokatolíci Toto náboženstvo si priniesli Portugalci a každé mesto či krajina má svojho patróna spomedzi svätcov, ktorý ho ochraňuje. Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Štyri dni a štyri noci pred 40- dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok v Brazílii karneval. Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Rio de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod. Asi 78% Brazílčanov žije v mestách postavených blízko pobrežia. Mnohí sa v posledných rokov presťahovali z vidieka do miest, aby si tu našli prácu i lepšie životné podmienky. Nedostatok bytov v Brazílii spôsobil ,že asi 25.Vymoženosti, ako sú tečúca voda a hygienické zariadenia, sú zriedkavosťou. Nedostatok bytov spôsobilo , že obyvatelia si museli zabezpečiť náhradné obydlia z odpadového materiálu v ktorých prebývajú bez pitnej vody a základného hygienického vybavenia su to tzv. : slumy
Kedysi žil v dažďovom pralese azda 1000000 Indiánov. Dnes ich ostalo 200 000. Väčšinu Indiánov tvoria kočovný pestovatelia. Znamená to, že sa istý čas usadia na jednom mieste, kde lovia a pestujú základné potraviny, potom sa sťahujú ďalej. Týmto spôsobom sa vyčerpaná pôda regeneruje. Indiánov ohrozujú od príchodu iných civilizácií choroby, ako sú chrípka, osýpky, proti ktorým nie sú odolní.
Počet obyvateľov : 192 029 000 /21.10.2009

Priemerný vek:
Muži 59 rokov
Ženy 70 rokov
Priemerný vek: celkový 65
Gramotnosť obyvateľstva: celková 83,3%
Zloženie obyvateľstva: Brazílčania, Portugalci, Nemci,
Taliani, Španieli, Angličania, Poliaci, Afričania

Priemysel:

Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín a priemyselných tovarov, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské dlhy. Brazília je veľmi bohatá na nerastné suroviny ktore sa tu tažia a spracovávajú, je to jeden z jej najväčších príjmov. V Brazílii sa nachádzajú ložiská mnohých kovov : bauxit, nikel, cín, zlato, železná ruda, mangán, platina. Taktiež sa tam nachádza malá zásoba uránu a ropy. Je taktiež významný producent áut. Majú tu svoje továrne rôzne svetové značky napr. nemecký Volkswagen alebo americký Ford. Veľké množstvo áut sa vyváža do Argentíny. Vačšina brazílskej priemyselnej výroby sa sústreduje v trojuholníku priemyselných miest Rio de Janeiro, Sao Paulo a Belo Horizonte. Zvýšenie cien ropy v 70. rokoch prinútilo Brazíliu, aby hľadala alternatívne palivá. Výskumníci prišli s etanolom. Toto palivo sa vyrába z kvasenej cukrovej trstiny. Etanol je lacnejší ako bežný benzín, produkuje menej oxidu uhličitého a je šetrnejší k životnému

Doprava:

Doprava cestná - má veľký význam v preprave poľnohospodárskych výrobkov, tovar sa prepravuje zväčša po cestách. Štvrtina zo 67 000 federálnych ciest nie je asfaltovaná, asi polovica cestnej siete je v katastrofálnom stave.

Železničná doprava - je úplne zaostalá. Dĺžka tratí je asi 31 600 km, 40 tratí je hlavných. Najhustejšia železničná sieť je v SV oblasti.

Letecká doprava - V Brazílii je 10 medzinárodných a 64 vnútrozemských letísk, pravidelné letecké linky merajú 250 000 km.

Lodná doprava - veľký význam má vnútrozemská a pobrežná lodná dopr. Hlavnú dopr. cestu tvoria rieky v Amazonskej nížine.

Služby a cestovný ruch:
Prírodné krásy, príjemné podnebie a pláže na pobreží, malebné, zavše i roztancované ulice, terasy kaviarničiek s vynikajúcou a bezpochyby pravou brazílskou kávou sú určite veľkým lákadlom. Brazílčania si však musia vyriešiť mnohé problémy, ktoré sa stretávajú v jednom uzlíku, a tým je chudoba. Málo kvalitných ciest a letísk, kde by mohli pristávať súčasné veľké lietadlá, ešte problém turistiky zväčšuje.

Stavebné kultúrne a historické pamiatky:

Katedrála v Maring, neboli Catedral Basilica Menor Nossa Senhora da Glória, je tisíc katedrálou v meste Maring v Brazílii. Je vysoká 124 metrov. Ide o najvyšší kostol v Južnej Amerike a 16. najvyšší na svete. Katedrála bola dokončená v roku 1972. Architektom sa stal José Augusto Bellucci, ktorý sa nechal inšpirovať sovietskou satelit Sputnik. Stavba má moderné kužeľovitý tvar. Základný kameň, kus mramoru z baziliky svätého Petra v Ríme, bol položený roku 1958. Základný kameň dostal požehnanie od pápeža Pius XII. Stavba prebiehala v rokoch 1959 - 1972.
Katedrála v São Paulo

Katedrála v São Paulo, neboli Catedral da Sé de São Paulo, leží v rovnomennom meste v Brazílii. Stavba katedrály začala roku 1913. Bola dokončená roku 1954. Katedrála je postavená v neogotickém štýlu. Stavba začala pod vedením prvého arcibiskupa mestá São Paulo, Duarte Leopoldo e Silvou. Architektom bol Nemec Maximilian Emil Hehl. Veže katedrály boli dokončené roku 1967. Ide o najvyšší kostol v São Paulo. Katedrála je dlhá 111 metrov, 46 metrov široká a vysoká 92 metrov. Kopuly bola inšpirovaná renesančný katedrálou vo Florencii. Súčasťou je aj krypta pod hlavným oltárom. Krypta je hrobkou všetkých biskupov mestá São Paulo a ďalších. Katedrálne organy boli postavené roku 1954 a sú jednými z najväčších v Latinskej Amerike.
Katedrála v Salvador

Katedrála v Salvador, neboli Catedral Basilica de Salvador, je sídlom arcibiskupstva v meste Salvador v Brazílii. Katedrála bola postavená okolo roku 1552. V roku 1676 sa mesto stalo arcidiecézí. Budova bývalej katedrály bola zničená roku 1933. Na chodníku na námestí pred súčasnou katedrálou sú vidieť základy tej pôvodnej. Pôdorys budovy je inšpirovaný kostolom São Roque v Lisabone. Kaplnka a oltár spadajú do konca 16. až začiatku 18. storočia. Ďalšie dva renesančné oltára patrí do storočia 16. Ostatné kaplnka majú oltára v barokovom štýle.