Vyšné Ružbachy
Obec pod východnými svahmi Spišskej Magury známa predovšetkým svojimi kúpeľmi s liečivými teplými prameňmi. Chotár obce bol osídlený už v paleolite, čo dokazujú nálezy v travertínových lomoch. Obec bola osídlená na zákupnom práve z Podolínca, prvá zmienka o nej je z roku 1329. S podolínskym panstvom sa v rokoch 1412 až 1772 dostala do poľského zálohu. Obyvatelia boli roľníci a plátenníci, obchodovali aj s dobytkom. Od 17. do 19. storočia tu bola papiereň, ktorej výrobky mali veľmi dobrý chýr, ďalej veľká píla a ešte v 20. storočí dva mlyny, travertínové lomy, obecná elektráreň.
Uprostred lesoparku na západnom okraji obce vznikli pri liečivých teplých minerálnych prameňoch kúpele Vyšné Ružbachy. Ich história sa začína v 15. storočí. Prvý rozvoj spadá do konca 16. storočia, keď boli vlastníctvom Ľubomirských, starostov Ľubovnianskeho hradu a spišských miest, ktoré boli zálohované Poľsku. Vtedy si získali obľubu medzi poľskou šľachtou, neskôr aj u uhorských feudálov. Po prinavrátení spišských miest Uhorsku sa dostali kúpele do štátnej správy čo ich rozvoju neprospelo. Čiastočnú renesanciu prežívali v 19. storočí, keď sa stali majetkom rodiny Zamoyských a najmä za posledného z nich, ktorý ich zveľadil v období pred 2. svetovou vojnou.
Liečivé kúpeľné vody patria do skupiny hydro-uhličitanovo-síranových, vápenato-horčíkových minerálnych vôd. Deväť prameňov dáva asi 150 litrov vody za sekundu s teplotou 19 až 22 °C. V kúpeľoch sa liečia choroby nervové, duševné a choroby z povolania. Ružbachy sú aj vyhľadávaným letoviskom.
Zvláštnosťou je najväčšie travertínové jazierko Kráter na Slovensku s priemerom 20 metrov a hĺbkou 3 metre.
V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový kostol z 2. polovice 17. storočia so súdobým barokovým interiérom a Biely dom, stavebná dominanta kúpeľného parku vybudovaná na travertínových skaliskách.

Stará Ľubovňa

Najstaršia písomná zmienka o meste Stará Ľubovňa je z roku 1292. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na kráľovské mesto a dal mestu široké výsady pri vydržiavaní výročných trhov. Ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 až 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia.
Dominantou námestia je kostol sv.Mikuláša pochádzajúci z obdobia okolo r.1280 a Provinčný dom - bývalé sídlo správcu zálohovaných spišských miest, v roku 1639 prestavané v renesančnom slohu. V interiéri kostola sv.Mikuláša je vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. storočia je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. storočia. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista.

Na vápencovom brale sa nad Starou Ľubovňou vypína kamenný hrad Ľubovňa postavený začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade ako o jednom z kráľovských sídiel je z roku 1311. Najstaršiu časť hradu tvorí hlavná veža a gotický palác. Hrad sa po roku 1412 stal sídlom poľských starostov zálohovaných spišských miest čo prospelo jeho rozvoju. V roku 1553 hrad úplne vyhorel. Počas rekonštrukcie sa postavil nový renesančný palác. V roku 1642 bol postavený barokový palác a roku 1647 kaplnka.

V rokoch 1655 až 1661 v ňom boli pred Švédmi ukryté poľské korunovačné klenoty. Po roku 1772 po skončení poľského zálohu spišských miest hrad začal chátrať.

Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša. Najcennejším exponátom je zrubový grékokatolícky kostol sv.Michala archanjela z Matysovej z roku 1883.
Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia. Pri riešení interiérov obytných domov bol rešpektovaný spôsob života a pomery rodiny. Výber exponátov je bohatý a okrem predmetov dennej potreby tu nájdeme i výrobné nástroje doplnkových zamestnaní obyvateľov: drotára, obuvníka, debnára, tkáčky, stolára. V obytných domoch sú nainstalované ukážky ľudových zvykov: narodenie, svadba, vianoce a veľká noc.
K ďalším objektom patria hospodárske stavby (stodoly, maštale, sýpky, studne) a technické stavby (kováčska vyhňa, mlyn a stolárska dielňa). Počas letnej turistickej sezóny sa v prírodnom amfiteátri v skanzene organizujú vystúpenia folklórnych skupín a súborov.

Stredoveký vojenský tábor
Jedinečnosťou a lákadlom Starej Ľubovne je stredoveký vojenský tábor v podhradí - obraz vojenského života v 16. storočí. Je ideálnym miestom pre letné tábory, školy v prírode, výlety a pre každého, kto chce prežiť stredovek na vlastnej koži. Ubytovanie v historických stanoch, streľba z luku, kuše, jazda na koni, sokoliari, stredoveké jedlá a iné atrakcie sú lákadlom, za ktorým sa oplatí prísť. Súčasťou tábora je kapitánsky domček – stredoveká krčma, vhodná počas celého roka na posedenie pre okoloidúcich, na organizovanie rodinných a podnikových osláv. V zimných mesiacoch tábor ponúka prírodnú sánkarskú dráhu, klzisko, pre ohlásené skupiny tradičnú spišskú zakáľačku a dobové hostiny.
Stredoveký vojenský tábor je východzim miestom pre pešiu turistiku do blízkeho lesoparku a na ďalšie turistické značené trasy, v zimnej sezóne na udržiavané bežecké trate.

Červený Kláštor

Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách.

Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v roku 1084 sv. Bruno).
Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný roku 1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji. Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali roku 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (najprv sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny).

Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci).

V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Mnísi sa z Kláštoriska presťahovali do Lechnického (Červeného) kláštora, v roku 1545 bol Lechnický kláštor napadnutý strážami Dunajec (Niedzica), mnísi sa postupne dostávali do veľkej núdze a postupne kláštor opúšťali. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol roku 1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený.
V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v roku 1012 sv. Romuald).
Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775.
V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II zrušený.


Dunajec

Rieka, ktorá odvádza vody zo slovenského územia do Baltského mora. Jeho pramenné zdrojnice Biely a Čierny Dunajec a Biela voda a jej pravostranný prítok Javorinka odvádzajú vody z Pienin. Od Nového Targu má rieka pozdĺžny tok na východ, zo slovenského územia prijíma ešte pravostranné prítoky Osturniansky (Kacvínsky) potok, Rieku a Lipník.
Na svojom ďalšiom toku Dunajec vyhĺbil cez vápencové bradlá romantickú tiesňavu, známy Prielom Dunajca a vteká do neho Lesnický potok. V bradlovom pásme sa skrúca na severozápad, ešte raz sa prediera cez pásmo Gorcov do Nowosackej kotliny, kde prijíma svoj najväčší prítok rieku Poprad a po ďalšom 40 kilometrovom úseku sa vlieva do Visly.
Prielom Dunajca je v rozsahu 360 hektárov chránenou prírodnou rezerváciou. Je to floristický a krajinársko-esteticky veľmi významné územie. Dunajec odvodňuje zo slovenského územia 361 km2 a v dĺžke necelých 20 km tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu.

Prielomom Dunajca vedie turistický chodník na ktorom je inštalovaných 10 náučných zastávok. Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou.

Lesnica

Malebná zamagurská obec Lesnica leží na severozápade okresu Stará Ľubovňa pri hranici s Poľskou republikou v nadmorskej výške 485 metrov. Je jednou z najstarších obcí na Zamagurí. V roku 1630 tu bol postavený drevený kostol sv. Doroty. Počas stročí tu žili gorali, ktorí sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom. Obec leží v blízkosti atraktívneho Prielomu Lesnicékho potoka a Prielomu Dunajca. Plná romantiky je pešia prechádzka popri Dunajci a do poľskej Szczawnice. V katastri obce je prístavisko pltí, na ktorých sa splavuje Dunajec na slovenskej strane.
Okolitá krajina je stvorená na všestranný relax. Počnuc letnou a zimnou turistikou po okolitých turistických chodníkoch (prielomom Dunajca, Haligovské skaly,...), ale aj cykloturistikov. V blízkej Chate Pieniny si môžete vypočuť pravu goralskú muziku, pochutiť si na slovenských a goralských špecialitách a stráviť pekný pikníkový deň pri opekaní barana, či udených pstruhov alebo byť pasovaný za gorala. V Lesnici sa nachádza aj koncové prístavisko pltí, s ktorými sa môžete zviesť z Červeného Kláštora do Lesnici. Pre odvážnejších je tu pripravený rafting na gumových člnoch po rieke Dunajec. Asi 500m od Lesnice sa nachádza peší hraničný prechod Lesnica - Szczawnica. V Szczawnici môžete zo sedačkovej lanovky obdivovať krásy Zamaguria.

Ubytovanie

Ubytovanie bude poskytnuté v penzióne Vagonár**
Penzión Vagonár sa nachádza medzi kúpeľami Vyšné Ružbachy a Ski Parkom Vyšné Ružbachy na východnom úpätí Spišskej Magury, v nadmorskej výške 623 m. Lyžiarsky areál je vzdialený len 200 metrov od penziónu. Ubytovanie ponúkame v dvoj a trojlôžkových izbách s WC / s možnosťou prístelky/ a niektoré izby sú vybavené sprchou. . Penzión je vhodný pre skupinové pobyty, lyžiarske a rodinné pobyty.
Celková kapacita penziónu: 79 lôžok a 11 prísteliek.
Stravovanie
je zabezpečené podľa požiadaviek v reštaurácii penziónu, ktorá je spojená s letnou terasou. Kapacita reštaurácie je 85 miest a letnej terasy 40 miest.
V penzióne sa nachádza i štýlová vináreň s kapacitou 44 miest. Je vhodná na príjemné strávenie chvíľ voľna, alebo menšie spoločenské i rodinné oslavy.
Služby
•sauna
•fitness
•stolný tenis
•spoločenská miestnosť s TV
•požičovňa horských bicyklov
•billiard
V areáli je možné hrať tenis na novom tenisovom kurte, bedminton ako aj rôzne loptové hry, prípadne si večer posedieť pri táboráku.
Litmanová
Hora Zvir je miestom zázrakov - uzdravení a vyliečení. Každým rokom ju navštívi viac a viac veriacich. História tohto pútnického miesta siaha do roku 1990. Ivete Korčákovej a Katke Češelkovej sa od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 na hore zjavovala Panna Mária a odovzdávala im svoje posolstvá a predpovede. Gréckokatolícka cirkev uznala tieto zjavenia za hodnoverné a pravdivé a 7. septembra 2008 udelila hore Zvir štatút pútnického miesta. Na mieste, kde dnes stojí kaplnka existoval senník a v ňom drevená lavička, kde Panna Mária pri zjaveniach sedávala. Necelých 100 metrov od senníka sa nachádza prameň pitnej vody, ktorý sama Panna Mária údajne požehnala. Veriaci si z neho čerpajú vodu a niektorí jej pripisujú liečivé účinky