Trasovanie po východnom Slovensku

-cestovná agentúra Nuda tour usporiada 5-dňovú nábažensku a historickú prehliadku miest a obci po východnom Slovensku

Dátum: 4.4. – 9.4. 2010
Počet dní: 5
Plánovaný počet účastníkov: 45
Dopravný prostriedok: KAROSA SL 815

TRASA:
Podolinec – Poprad – Kežmarok – Podolínec – Vyšné Ružbachy – Stará Ľubovňa –Červený Kláštor – Lesnica – Litmanová – a späť
Počet kilometrov
Levoča – Poprad – 28 km
Poprad - Kežmarok – 16 km
Kežmarok – Podolínec – 18 m
Podolínec – Vyšné Ružbachy – 9 km
Vyšné Ružbachy – Stará Ľubovňa – 15 km
Stará Ľubovňa – Červený Kláštor – 28 km
Červený Kláštor – Lesnica – 16 km
Lesnica - Vyšné Ružbachy – 33 km
Spolu tam: 163km
Spolu: 326 km

Program

1. deň, 4.4.2010
08:00-zraz pred školou
08:05-odchod z Podolinca
08:30-príchod do Popradu, obhliadka mesta, kultúrnych a historických pamiatok, návšteva Galérie, návšteva Múzea, prehliadka jednotlivých expozícií
10:30-zraz pri autobuse
10:35-odchod z Popradu
10:55-príchod do Kežmarku, obhliadka mesta, kultúrnych a historických pamiatok, Drevený artikulárny + Nový ev.kostol, Evanjelické lýceum, Bazilika Sv.Kríža, Hrad, Múzeum, rozchod
14:30-zraz pri autobuse, odchod z Kežmarku
14:50-príchod do Podolínca, obhliadka kultúrnych pamiatok, návšteva Kostola nanebovzatia Panny Márie, výstup na kostolnú vežu, Kláštor piaristov, obhliadky mesta, rozprava o histórii
15:50-odchod z Podolínca
16:00-príchod do Vyšných Ružbách, ubytovanie
16:30-večera
18:00-predstavenie plánu na nasledujúci deň
18:30-rozchod
23:00-večierka

2.deň, 5.4.2010
07:00-budíček
07:30-raňajky
08:00-zraz pri autobuse, odchod do Starej Ľubovne, výstup na hrad, obhliadka skanzemu, návšteva stredovekého vojenského tábora
10:00-odchod do Červeného Kláštora
11:20- príchod do Červeného Kláštora, obhliadka skanzemu, presun ku pĺtiam
11:30-13:30-splav Dunajcom do Lesnice
13:35-16:00-guláš, športová činnosť, možnosť pasovania za Gorala, ľudová hudba, individuálny rozchod
16:05-17:30-príchod do Vyšných Ružbách
17:40-večera
23:00-večierka

3.deň, 6.4.2010
07:30-budíček
08:00-raňajky
09:00-prechádzka Vyšnými Ružbachmi, kúpanie v San André, šport v areáli penziónu, obhliadka medzinárodného sochárskeho sympózia, kone,
13:00-obed
14:00-prechadza po obci a voľný čas na oddych a iné ľubovoľne činnosti
23:00-večierka

4.deň, 7.4.2010
7:30-budiček
8:00-raňajky
9:00-odchod na Horu zvír + sveta liturgia
11:00-prehliadka kostola Sv. archanjela Michala
13:00-obed
14:00-individuálny rozchod
16:00-spoločná opekačka v areáli ližiarského strediska
18:00-diskotéka
23:00-večierka

5.deň, 8.4.2010
7:30-budíček
08:00-raňajky
10:00-zraz pri autobuse
10:05-odchod z Litmanovej
11:40-príchod do Podolinca


Itinerár

Poprad

Podtatranské múzeum v Poprade bolo založené Uhorským karpatským spolkom v roku 1876. Vzhľadom na nezhody okolo umiestnenia múzea medzi došlo v roku 1882 k otvoreniu Tatranského múzea vo Veľkej a v roku 1886 Karpatského múzea v Poprade. V roku 1945 sa obe múzeá spojili do jedného s názvom Tatranské múzeum okresu Popradského (od roku 1961 Podtatranské múzeum). V roku 1978 získalo múzeum budovu v Spiškej Sobote, ktorá v súčasnosti tiež slúži na expozičné účely.
Expozície:
Gánovce - životné prostredie neandertálskeho človeka je jedinou expozíciou na Slovensku, v ktorej má návštevník možnosť prostredníctvom vystavených exponátov, spoznať neandertálskeho človeka žijúceho v oblasti pod Vysokými Tatrami pred 120 000 rokmi.
Pravek a včasný stredovek pod Tatrami poskytuje v chronologickom slede najpravdepodobnejší obraz dejinného vývoja tohto regiónu od neskorého paleolitu (pred 10 000 rokmi) až po stredovek.
Poprad v storočiach približuje návštevníkom múzea bohatú históriu mesta Poprad a jeho blízkeho okolia od polovice 13. storočia do začiatku 20. storočia. Okrem historického vývinu a hospodárskeho rozvoja mesta mapuje i dejiny Uhorského karpatského spolku a Tatranského a Karpatského múzea (dnes Podtatranského múzea).
Príroda známa - neznáma prostredníctvom expozície sa návštevníci môžu oboznámiť s prírodou podtatranského regiónu. Pozostáva z troch ucelených častí: neživej prírody, botanickej a zoologickej.

Kežmarok

Prvá "neoficiálna" správa o Kežmarku sa datuje z roku 1190, kedy levočský kronikár Gašpar Hain spomína na mieste dnešného hradu ženský kláštor. Pri ňom by sa podľa všetkého mal nachádzať aj kostol, či menšia osada... Prvá "oficiálna" správa o meste pochádza z r.1251 - v darovacej listine dáva panovník Belo IV. kláštoru turčianskych premonštrátov veľké majetky, medzi ktorými sa spomína aj dedina Sasov s kostolom sv.Alžbety (jeho základy sú dodnes viditeľné na hradnom nádvorí). Chotár obce siahal až po kostol sv.Michala.

Mesto Kežmarok vzniklo pravdepodobne zo štyroch osád - z osady pri kostole sv. Michala Archanjela, osady Sasov pri kostole sv. Alžbety, osady pri kostole (dnes Bazilike Minor) sv. Kríža (nazývanej tiež Windischgrund) a osady Petra - Pavla situovanej niekde neďaleko dnešnej ulice Kamenná baňa. Prvý raz sa spomína v listine z r.1269, kedy získal mestské práva.
Drevený artikulárny kostol : Je najväčším turistickým lákadlom Kežmarku. Pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorým bolo stavanie kostolov povolené až v roku 1681 na základe 26. artikulu Šopronského snemu. Protestantské kostoly museli stáť na vopred presne určenom mieste mimo mestských hradieb. Náklady spojené s výstavbou niesla evanjelická cirkev, preto kvôli zníženiu nákladov bolo ako stavebný materiál použité výlučne drevo, ešte aj klince boli drevené. Prvá stavba stála už v roku 1687, v r. 1717 bol kostol prestavaný. Kostol je postavený na štyroch točitých stĺpoch a obvodových múroch. Na prízemie a šesť chórov sa zmestí približne 1500 osôb. V roku 1985 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov - bol postavený priamo na území mesta Kežmarok, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Postavenie hradu sa spája s rodinou Zápoľských - prvá písomná správa pochádza z roku 1463. V priebehu storočí sa v kežmarskom hrade vystriedalo mnoho majiteľov. V r. 1579 sa hrad spolu s mestom nezákonne dostal do rúk rodiny Thököly, ktorej štyri generácie sídlili v Kežmarku do r. 1684. Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého mesto v r. 1702 hrad zakúpilo. Najmladšou časťou hradu je baroková kaplnka postavená v rokoch 1657 - 1658. V r. 1931 bolo v hrade otvorené múzeum, ktoré obsahuje viacero expozícií - v súčasnosti sú to: expozícia cechov, dejín Kežmarku, zbraní, kežmarského streleckého spolku, Spišských lekárnikov, Dr.Alexandra, galéria historických portrétov, expozícia Kežmarok a Tatry; súčasťou prehliadky je aj hradná kaplnka a vyhliadková veža.

Nový evanjelický kostol sa nachádza hneď vedľa Dreveného kostola. Jeho história siaha na koniec 19. storočia (1894), keď sa v starom evanjelickom drevenom kostolíku objavili statické problémy. Kežmarskí evanjelici sa preto rozhodli pre stavbu nového, reprezentatívnejšieho chrámu. Plány im daroval viedenský architekt Theofil Hansen s podmienkou, že sa od nich pri stavbe nesmú odkloniť. V interiéri vládne prísna symetria (veľmi netypicky pôsobia dve kazateľnice). V kostole sa nachádza hrobka Imricha Thökölyho, vodcu proticisárskeho povstania, postavená v roku 1909.

Podolínec

Podtatranské mesto Podolínec (lat. Podolinum, nem. Pudlein, maď. Podolin, poľ. Podolincz) je z historického hľadiska jedno z najkrajších stredoeurópskych miest. Keď poodhrnieme pláštik dejín a sfúkneme z nich prach, ktorý so sebou prinášajú ubiehajúce roky, nájdeme mesto bohaté na históriu, kultúru, mesto opradené legendami, mesto, ktoré zažilo obrovský hospodársky rozmach a na druhej strane mesto skúšané živelnými pohromami - požiarmi, morom, povodňami, hladom, zemetrasením. Napriek všetkému toto mesto prežilo, zo všetkého sa zotavilo a do bohatých dejín Spiša sa zapísalo zlatými a nezmazateľnými písmenami. Rád piaristov mu pripisoval taký veľký význam, že ho nazval: Atény nad Popradom.
Pôvodný kostol z konca 13. storočia bol prestavaný a zaklenutý v druhej polovici 14. storočia. V priebehu renesancie a po požiari roku 1684 bol upravovaný a v 18. storočí barokizovaný a rozšírený. Po zemetrasení roku 1789 bol klasicisticky prefasádovaný. Do dnešnej podoby sa kostol dostal po viacerých prestavbách, úpravách a opravách, ktoré vtlačili doň svoju pečať. Pôvodne jednoloďový gotický kostol bol v prvej polovici 18. storočia rozšírený bočnými prístavbami dvoch kaplniek, ktoré sú loďou prepojené polokruhovo zakončenými arkádami. Svätyňa má polygonálny uzáver a zaklenutá je gotickou klenbou. Na južnej strane je gotický portál a dve sedílie. Na severnej strane je gotický sedlový portál do sakristie. V zamurovaných oknách svätyne sa zachovali špalety pôvodných gotických okien. Fasády sú hladké, členené opornými piliérmi. Veža svätyne má v hornom podlaží železnú ochodzu, zakončenú oplechovanou baňou s laternou. Bola prestavaná do barokového štítu. Celá svätyňa je pokrytá vzácnymi stredovekými maľbami z rokov 1360 – 1430 v niekoľkých vrstvách. Usporiadané sú do troch radov a delené podľa scén do jednotlivých obrazov. V medailónoch klenbovej výzdoby sú vyobrazené postavy svätcov čiastočne podľa byzantskej ikonografie.

Objekt kláštora a kostola je jednou z významných dominánt Podolínca. Ranobaroková stavba bola postavená v severovýchodnej časti mesta za hradbami v rokoch 1642 – 1648 podľa plánov a za dozoru viedenského staviteľa Pochsbergera.
Budova kláštora so štyrmi vežami je poschodová a v jej strede je umiestnený dvojvežový kostol, ktorý delí vnútorný dvor na dve časti. Patrónom kostola je krakovský biskup, mučeník sv. Stanislav (+ 1079), ktorého obraz je nad vchodom do kostola. Kostol má nádherné, štíhle, 44 m vysoké veže. Fasáda kostola je neobyčajne krásna, pôsobí úchvatným dojmom. Esteticky prevyšuje košické a prešovské dvojvežové kostoly. Horizontálne delenie zvýrazňuje silná rímsa, nad ktorou je železná pavlač. Terajšie zakončenie veží má rokokovú príchuť. Vnútro kostola predstavuje krásny barokový priestor, kde členitá biela rímsa pôsobí ako závoj Baránkovej snúbenky.