Obe púšte sú nevľúdne a skutočne neobývateľné. V zime a v jeseni malé riečky tečú do Dasht-e Kaver, vytvárajúc malé jazerá a močiare. V iných časoch roka sú obe púšte extrémne suché. Klíma Iránu je subtropická. Chránené nížiny a pobrežia na juhu majú mierne zimy zo zrážkami. Tie sú všeobecne na celom území nízke (200-350 mm), a na východe klesajú pod 50 mm. Veľké zrážky (až 2 000 mm) má len západné pobrežie Kaspického mora. Najväčším jazerom je slané Urmijské s 7 500 km2 v iránskom Azerbájdžáne. Subtropické lesy rastú na pobreží Kaspického mora. Porasty dubov, jalovcov a iných drevín rastú až do výšky 2 500 m nad morom na severných svahoch pohoria Elborz a v horách na západe. Väčšinu územiu však pokrýva chudobná stepná vegetácia s cibulovitými rastlinami, v púšťach sa vyskytuje slanomilná flóra. Náhorné plošiny sú domovom stepných a polopúštnych zvierat (sajga tatárska, antilopa stredoazíjská, gazela perská). V lesoch žije jeleň maral, medveď a vlk. Pobrežie kaspického mora je útočiskom veľa vodných vtákov. Oficiálnym jazykom je perština, ktorou hovorí asi polovica obyvateľstva. Veľké menšiny predstavujú Azerbajdžanci a Kurdovia. Väčšina obyvateľov sú muslimovia; Kurdovia, Turkmeni a časť Arabov v Chúzizastáne sa hlási k Sunnitom. Existujú i malé komunity arménskych kresťanov, baháíovcov, zoroastrovcov a židov. Krajina vykazuje veľmi rýchly prírastok obyvateľstva pri čom takmer 60% ich už žije v mestách. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi rovnomerné. Asi 15% populácie žije v aglomerácii hlavného mesta – Teheránu. Husto zaľudnený je ešte iránsky Azerbajdžán a pobrežie Kaspického mora. Polovica územia vykazuje nižšiu hustotu zaľudnenia než 10 obyvateľov na km2. Pestuje sa najmä pšenica, jačmeň, ryža, cukrová repa i cukrová trstina, ovocie, zelenina a bavlna. Svetovo významná je produkcia pistáciových orieškov. V horách dominuje chov oviec a kôz, významný je rybolov. Významná je tiež produkcia železnej a medenej rudy; existujú bohaté zásoby ďalších rúd farebných kovov a nerastov (olova, zinku, chrómu, mangánu, uhlia, magnezitu, mramoru a kaolínu). Dostatok energie poskytujú najmä tepelné elektrárne. Vedľa tradičnej textilnej a koženej výroby sa po roku 1954 rozvinula petrochémia, výroba cementu, hnojív, zbraní a elektrických spotrebičov i montáž automobilov. Základné vzdelanie je povinné a bezplatné, ale negramotných je stále viac než 40% dospelých.

IRÁK
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k Perskému zálivu.