Juhozápadná Ázia

Juhozápadná Ázia

Stredný východ tvorí skupina krajín na juhozápade Ázie – blízko Afriky a Európy. Je hospodársky veľmi dôležitým a zároveň nepokojným regiónom.
Väčšinu Stredného východu tvorí púšť s drsnými pásmami ťahajúcimi sa východným Tureckom, Iránom a severným Afganistanom. V Afganistane leží najvyšší vrch regiónu Nowshak (7 485 m) v pohorí Hindúkuš.

STAROBILÉ RIEKY
Hlavné rieky Tigris a Eufrat pramenia v Turecku a tečú cez Sýriu a Irak. Spájajú sa do rieky s názvom Shatt al Arab, ktorá ústi do Perzského zálivu. Na území Mezopotámie, rozkladajúcej sa pozdĺž týchto riek, sa približne v r. 3 500 pred Kr. Sformovali prvé mestské štáty na svete. Založili ich Sumeri. Najslávnejšou vodnou plochou Stredného východu je Mŕtve more, ležiace v hlbokej doline na hranici medzi Izraelom a Jordánskom. Jeho pobrežná čiara je najnižším miestom na zemskej súši, leží 400 m pod úrovňou hladiny mora.

DÁŽD, SNEH A PÚŠŤ
Najdaždivejším územím regiónu je severovýchod. Turecké mesto Istanbul má ročný úhrn zrážok vyše 800 mm, zatiaľ čo v hlavnom meste Saudskej Arábie Rijáde padne ročne len 80 mm zrážok. Sneží v pohoriach, kde v zime teplota ovzdušia klesá pod nulu. Púštne roviny sú horúce. Na púšťach je sporá vegetácia, v oázach sa darí datľovým palmám.

ZVIERATÁ PÚŠTE
V niektorých oblastiach pasú kočovné kmene ťavy, kozy a ovce putujúc krajinou za pasienkami. Najtypickejšími zvieraťom je ťava, ktorá dlho vydrží bez vody. Ďalšie púštne zvieratá, ako je rovnorožec arabský, žili kedysi na celom Arabskom polostrove, v Libanone, Iráne a Iraku. Okolo r. 1972 bol vo voľnej prírode takmer vyhubený, lebo ľudia naň poľovali z automobilov. Rovnorožce žijúce v zajatí sa teraz vypušťajú do prírody v Ománe a ich počet sa zvyšuje.

ĽUDIA A NÁBOŽENSTVO
Mnoho obyvateľov Stredného východu sú Arabi a arabčina je ich hlavným jazykom. Žijú tu aj Afganci, Arméni, Gréci, Iránci, Židia, Kurdi a Turci. Stredný východ je miestom zrodenia židovského náboženstva, kresťanstva a islamu. Pre všetky tri náboženstvá je posvätným mestom Jeruzalem v Izraeli. Moslimovia usporadúvajú púte do Mekky a Madíny (Mediny) v Saudskej Arábii. Hlavným náboženstvom regiónu je v súčastnosti islam, ale na Cypre a v Libanone sú najmä kresťania. V Izraeli prevláda židovské náboženstvo.

ŽIVOT ĽUDÍ
Asi pred 50 rokmi žila väčšina ľudí na vidieku. Dnes 3/5 obyvateľov žijú v mestách. Najväčšími mestami sú Istanbul V Turecku a Teherán v Iráne.

Mnoho miest má modernú, ako aj starú tradičnú zástavbu.

SILA ROPY
Hlavným prírodným zdrojom je ropa samotná Saudská Arábia vlastní asi ¼ všetkých známych svetových zásob ropy. Ďalšími významnými producentami ropy sú Irak, Irán, Kuvajt, Omán, Katar a Spojené arabské emiráty. Aj Barajn je závislý od vývozu tejto suroviny. Za peniaze utŕžené z predaja ropy sa budujú nové mestá, cesty, rozvíja sa priemysel zameraný na spracovanie ropy, vyrábajúci chemikálie a plasty.

PRIEMYSEL A POĽNOHOSPODÁRSTVO
Irán a Turecko majú mnoho priemyslu, ale najrozvinutejšou krajinou Stredného východu je Izrael známy výrobou lietadiel, elektrotechniky, elektroniky, jemnej mechaniky a textilu. Asi 2/3 obyvateľov sú zamestnané v poľnohospodárstve. Najviac pestovanými plodinami sú jačmeň, citrusové ovocie, bavlna, cukrová trstina a pšenica.

VOJNY SREDNÉHO VÝCHODU
Hranice štátov Stredného východu sa ustálili po I. Svetovej vojne (1914 – 1918). Izrael vznikol v r. 1948, čo viedlo k početným arabsko-izraelským vojnám. Náboženské a politické konflikty v Libanone v r. 1975-1991 vyústili do občianskej vojny, zaťial čo Cyprus je od r. 1974 rozdelený na územie s moslimami hovoriacimi po turecky a územie s kresťanmi hovoriacimi po grécky. Ďalšie konflikty vyvolali Kurdi obývajúci časti Arménska, Iránu, Iraku, Sýrie a Turecka. Bojujú za svoj vlastný štát Kurdistan.

SAUDSKÁ ARÁBIA
Najrozľahlejší štát Blízkeho východu leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Červeným morom. Koralovými plytčinami spestrené pobrežie Červeného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do nadmorských výšok 1500–3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté mladými bazaltovými príkrovmi (Hidžáz, Asír). V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3133 m n. m.). Odtiaľ smerom na východ stupňovito klesá plošina Nedžd kamenistými a hlinitými púšťami cez stredoarabský prah pohorí (Híuwaig, Shammar, ’Utaybah) do nížiny pri Perzskom zálive (Ed-Dehna). Na severe sa rozprestiera púšť Nafúd a na juhu najväčšia piesočnatá púšť Zeme Rub al-Chálí. V názve krajiny je meno jej zakladateľa, kráľa Abdel-Aziz Ibn Saúda, ktorý po troch desaťročiach zápasov roku 1932 zahrnul pod svoju vládu značnú časť polostrova. Značná časť príjmov smeruje do rozvoja infraštruktúry, školstva, spriemyselňovania a poľnohospodárstva, ale významné sumy plynú aj pre vládnúcu vrstvu. Pre priemysel sú typické odvetvia pracujúce s najmodernejšou technológiou, predovšetkým spracovanie uhľohydrátov alebo v odvetvia náročné na energiu. Aj v súčasnosti značná časť obyvateľov žije kočovným spôsobom života.

Popri chove zvierat (kozy, ťavy, ovce) je význam obrábania pôdy nepatrný. Vzhľadom na prírodné podmienky je možné len v oázach (ďatle, zelenina, pšenica). Pomocou štátnej podpory (rozvoj zavlažovania) sa dosiahla takmer úplná sebestačnosť v potravinách. Dokonca sa niektoré produkty vyvážajú (pšenica, hydina). Cestovný ruch je nerozvinutý, ale počet pútnikov do Mekky a Mediny dosahuje ročne aj milión. Odtiaľ plynie krajine značný príjem.

OMÁN
Rozprestiera sa na juhovýchode Arabského polostrova pri brehoch Arabského mora a Ománskeho zálivu. Pobrežie je prevažne vyprahnuté, neobývané. Krajine patrí Hormuzský prieliv strážiaci polostrov Musandam, s ktorým ale nemá suchozemské prepojenie a z vojenského hľadiska významný ostrov Masira a ostrovy Kuríja-Muríja (78 km2). Omanské pohorie sa tiahne na severe rovnobežne s pobrežím. Na južnom pobreží presahujú východné výbežky pohoria Kara. Najvyšším vrchom krajiny je Jabal al Harim (3352 m n. m.). Väčšinu územia pokrýva púšť Rub al-Chálí. Do konca 60. rokov bola krajina spoločensky a hospodársky zaostalá (otrokárstvo, 99 % negramotnosť, uzavretosť pred okolitým svetom). Bývalý Maskat a Omán zmenili svoj názov na Omán roku 1970. Základom hospodárstva je ťažba ropy, zemného plynu, medenej rudy. Typické priemyselné odvetvia sú spracovanie ropy, odsoľovanie morskej vody, hutníctvo farebných kovov a tradičné remeslá. Obživu väčšine obyvateľstva poskytuje poľnohospodárstvo.

IRÁN
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perského zálivu, je počtom obyvateľov najväčšia krajina Blízkeho východu. Hraničí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perského zálivu a Arabského mora. Hlavné mesto Iránu je Teherán. Rozloha tejto krajiny je
1 648 000 kilometrov štvorcových a počet obyvateľov je 65 800 000. Je to islámska republika so systémom jednej strany a jednokomorovou snemovnou, de facto teokratická republika. Irán je dominantný centrálnou náhornou plošinou, ktorá je 1,220 metrov vysoká a je skoro celá obklopená horskými reťazami. Na severe, rovnobežne s južným brehom Kaspického mora sú Elburzské hory. Najvyšším vrchom je v Iráne, Mount Damavand (5 771 metrov), je súčasťou horského systému. Okrem relatívne úrodnej náhornej plošiny severných Iránskych provincií Azerbajdžanu, horské pôdy sú tenké, ťažká erózia. Úzke Kaspické pobrežie je v kontraste pokryté s bohatou hnedou lesnou pôdou. Iba iné všeobecne rovné je Jolgeh-ye Khuzestan na západe. Púšt Dasht-e Lut je pokrytá väčšími kameňmi a pieskom, a Dasht-e Kavir je pokrytá hlavne soľou.

Obe púšte sú nevľúdne a skutočne neobývateľné. V zime a v jeseni malé riečky tečú do Dasht-e Kaver, vytvárajúc malé jazerá a močiare. V iných časoch roka sú obe púšte extrémne suché. Klíma Iránu je subtropická. Chránené nížiny a pobrežia na juhu majú mierne zimy zo zrážkami. Tie sú všeobecne na celom území nízke (200-350 mm), a na východe klesajú pod 50 mm. Veľké zrážky (až 2 000 mm) má len západné pobrežie Kaspického mora. Najväčším jazerom je slané Urmijské s 7 500 km2 v iránskom Azerbájdžáne. Subtropické lesy rastú na pobreží Kaspického mora. Porasty dubov, jalovcov a iných drevín rastú až do výšky 2 500 m nad morom na severných svahoch pohoria Elborz a v horách na západe. Väčšinu územiu však pokrýva chudobná stepná vegetácia s cibulovitými rastlinami, v púšťach sa vyskytuje slanomilná flóra. Náhorné plošiny sú domovom stepných a polopúštnych zvierat (sajga tatárska, antilopa stredoazíjská, gazela perská). V lesoch žije jeleň maral, medveď a vlk. Pobrežie kaspického mora je útočiskom veľa vodných vtákov. Oficiálnym jazykom je perština, ktorou hovorí asi polovica obyvateľstva. Veľké menšiny predstavujú Azerbajdžanci a Kurdovia. Väčšina obyvateľov sú muslimovia; Kurdovia, Turkmeni a časť Arabov v Chúzizastáne sa hlási k Sunnitom. Existujú i malé komunity arménskych kresťanov, baháíovcov, zoroastrovcov a židov. Krajina vykazuje veľmi rýchly prírastok obyvateľstva pri čom takmer 60% ich už žije v mestách. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi rovnomerné. Asi 15% populácie žije v aglomerácii hlavného mesta – Teheránu. Husto zaľudnený je ešte iránsky Azerbajdžán a pobrežie Kaspického mora. Polovica územia vykazuje nižšiu hustotu zaľudnenia než 10 obyvateľov na km2. Pestuje sa najmä pšenica, jačmeň, ryža, cukrová repa i cukrová trstina, ovocie, zelenina a bavlna. Svetovo významná je produkcia pistáciových orieškov. V horách dominuje chov oviec a kôz, významný je rybolov. Významná je tiež produkcia železnej a medenej rudy; existujú bohaté zásoby ďalších rúd farebných kovov a nerastov (olova, zinku, chrómu, mangánu, uhlia, magnezitu, mramoru a kaolínu). Dostatok energie poskytujú najmä tepelné elektrárne. Vedľa tradičnej textilnej a koženej výroby sa po roku 1954 rozvinula petrochémia, výroba cementu, hnojív, zbraní a elektrických spotrebičov i montáž automobilov. Základné vzdelanie je povinné a bezplatné, ale negramotných je stále viac než 40% dospelých.

IRÁK
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k Perskému zálivu.

Hraničí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na západe, Sýriou na severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe. Irák má rozlohu 438 317 km2. Hlavné mesto je Bagdad a počet obyvateľov v krajine je
20 150 000. Irák je republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom (de facto vojenský režim s vládou jednej strany). Územie iráku tvoria dve veľké geografické oblasti. Centrálnu a juhovýchodnú časť vyplňuje úrodná mezopotámska nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a Tigris, ktorej sútok Šatt al-Arab pred ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny. Pozdĺž tokov vznikla rada veľkých vodných nádrží. Takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplňujú Arabská a Sýrska tabuľa, pokryté najmä na juhu veľkou časťou púští. Do Kurdistánu na severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a Iránskej vysočiny lemované nižšími hrebeňami vysočiny Hamrín a pohorie Sindžár. Podnebie je subtropické vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou. Zrážku padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Priemerné teploty prekračujú 30°C, max. 50°C. Zvieratá zastupujú gazely, šakaly a hieny, v horách rysi, vlky a medvedi. V zime sa na bažinách a veľkých jazerách zhromažďujú sťahovavé vtáky. Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabovia. Najväčšiu menšinu tvoria Kurdovia-polokočovný národ obývajúci hornaté územie na severovýchode a hovoriacim jazykom príbuzným perštine. Viac než 95% obyvateľstva krajiny sú Muslimovia. Shitovia nad Summitmi prevládajú ale aj tak majú stále rozhodujúcu politickú moc. Kresťanskú komunitu predstavujú predovšetkým sýrsky hovoriaci asýrania na severovýchode krajiny. Naprostá väčšina obyvateľstva je koncentrovaná pozdĺž oboch hlavných riek, kde hustota zaľudnenia predstavuje 200 ob. na km2. Viac než 70% populácie žije v mestách. Štátne náboženstvo je islám a úradný jazyk arabština. Najdôležitejšie plodiny predstavujú ďatle, zelenina (rajčiny, melóny, uhorky) a ovocie. Pestuje sa i pšenica, jačmeň, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy krajiny poskytujú obživu najmä ovciam. Rybolov ani ťažba dreva nestačí kryť spotrebu. Vedľa ropy sa ťažia fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry. Veľkú väčšinu elektriny poskytujú elektrárne spalujúce ropu. V priemysle dominuje petrochémia, nasledovaná potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi a tabaku. Irácka ako Iránska tlač, rozhlas a televízia sú baasistickým režimom prísne kontrolované. TURECKO
Hlavné mesto je Ankarra, úradný jazyk turecký a mena turecká lira.
Most medzi Európou a Áziou tvorí obrovská krajina nazývaná aj Malá Ázia alebo Anatólia.

Turecko bolo domovom 3 najväčších impérií v našej histórii – Románskeho, Byzantského a Ottománskeho, z ktorých každé zanechalo krajine svoje kultúrne, náboženské a architektonické bohatsvo zasadené do pestrého prírodného prostredia. Modrá Mešita, Hagia Sofia, Trója, Ephesus, Pammukale, Kapadócia – to je len niekoľko pamiatok, miest a prírodných výtvorov, ktorými sa môže Turecko pochváliť.Dnes je Turecko domovom svetoznámej kuchyne, neporušenej rozmanitej prírody a najpriateľskejších a najpohostinnejších ľudí na svete.
Bodrumská modrá zátoka, v ktorej sa stretávajú vody Egejského a Stredozemného mora, je chránená impozantným stredovekým hradom postaveným rhodoskými rytiermi, ktorý už stáročia stráži vchod do stredomorského prístavu. Bodrum získal reputáciu ako centrum tureckého umenia a stal sa obľúbeným letoviskom vyššej spoločnosti vďaka jeho živej priateľskej atmosfére. .