Tradície a zvyky obyvateľov Madagaskaru

Život Madagaskarčanov plynie ruka v ruke s tradíciami a zvykmi. Niektoré sú opradené mýtmi a iné zase udalosťami z minulosti. Madagaskar je popretkávaný posvätnými miestami, kde stále žijú duchovní predkovia, ktorým sú ponúkané rôzne obete. Pri rôznych rituáloch sa používajú zaklínadlá a obete v podobe zvierat a potravín. Obyvateľstvo Madagaskaru je rozdelené do mnohých etnických skupín a každá táto skupina má svoje špecifické zvyky a rituály, alebo určité obmedzenia tzv. fady. Napríklad v etniku Andranoro je zakázané žiadať soľ na dochutenie jedla pred jeho ochutnaním, kmeň Merina nesmie uskutočňovať pohrebný rituál v utorok, lebo by zomrel niekto ďalší.
Fady nie sú myslené ako obmedzenia slobody, ale ako zaistenie šťastného a lepšieho života. Sú tu však i fady, ktoré sú kruté. Jedným z nich je zabíjanie jedného z dvojčiat, alebo jeho zanechanie napospas prírode hlboko v lese. V súčasnosti je tento čin protizákonný, ale ešte stále sa praktizuje. Všetko pochádza z legendy, keď sa dedinčania skrývali pred vojakmi v jaskyni. Bola tam aj matka s dvojčatami. Vždy keď matka kojila jedno z detí, druhé plakalo a tým bola skrýša prezradená. Vojaci dedinčanov pozabíjali. Pôsobením misionárov sa niektoré matky prikláňajú k ľudskejšiemu riešeniu a svojho potomka nechajú na schodoch kostola a dajú mu tak nádej na život.
Madagaskarčania každému dňu v týždni priradili určité vhodné a nevhodné činnosti. O dňoch v týždni sa hovorí takto:
Pondelok je ťažkým dňom, nie je dobrý na prácu. Každý deň má svoju farbu. Pondelok je čierny. Môže sa obetovať čierne kura, ako prevencia pred pohromami. Nosenie čierneho oblečenia je neprípustné, rovnako i jedenie tmavého či dokonca čierneho jedla by mohlo mať katastrofické následky.
Utorok je ľahkým dňom vhodným pre ľahkú prácu, ale nevhodným pre smútočné obrady a pohreby. Utorok je pestrofarebný a nie je žiadna farba, ktorá by mohla byť nevhodná.
Streda je dňom vhodným pre pohreby a prináleží jej hnedá farba.
Štvrtok je vhodný pre svadby a je považovaný za všeobecne dobrý deň. Napriek tomu mu prináleží čierna farba.
Piatok je dňom pre odpočinok, oslavy, ale i pohreby. Prináleží mu červená farba.
Sobota ja dňom ušľachtilým, vhodným pre svadby a očistu – telesnú, duševnú i pranie oblečenia. Sobota je modrá.
Nedeľa je deň boží, čo je prevzaté od kresťanských kolonialistov.

Šamani a kúzelníci hrajú dôležitú úlohu v madagaskarskej kultúre. Môžu uriecť susedove zviera, liečiť choroby a poskytovať amulety, vhodné k rôznym životným situáciám.

Najpozoruhodnejšou tradíciou je famadihana. Jej podstatou je pozývanie pramatky, pradedka a podobne na rôzne oslavy. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby pramatka alebo pradedko neboli už mŕtvi. Najskôr sa zíde rodinná rada a stanoví si deň obradu. Ďalej sa musia upovedomiť úrady a požiadať o povolenie. Celú noc sa pripravuje bohatá hostina, na ktorej nesmie chýbať ryža, zabe a rum. Okrem týchto jedál sa pripravuje i kuracie, kozacie a bravčové mäso a veľa ovocia.

V deň obradu v ranných hodinách sa zídu najbližší príbuzní a vykopú z hrobky pozostatky nebožtíka, ktoré odnesú do domu najbližších príbuzných, kde ho očistia a zabalia do novej látky. Po celú dobu spievajú a rozprávajú udalosti, ktoré sa od posledného stretnutia stali a veselo sa oslavuje. Všetko prebieha tak, aby nebožtík bol s obradom spokojný. Cestovanie verejnými prostriedkami s mŕtvym je zakázané, ale o kostiach sa nehovorí a tak sa môže stať, pri cestovaní po Madagaskare, že cestujete s rozšantenou rodinou, vezúcou mŕtveho pradedka za príbuznými. Po skončení oslavy vrátia nebožtíka do hrobky. Nám sa tento rituál môže zdať hrozným, ale pre Madagaskarčanov je to vzdanie úcty predkom a oboznámenie ich o udalostiach, ktoré už nemohli vidieť.

Prvý kráľ Madagaskaru

Móric Beňovský – tí, čo ešte o tomto Slovákovi nikdy nepočuli, sa určite čudujú, prečo chcem o ňom písať v tejto ročníkovej práci. Je to veľmi jednoduché – tento človek sa stal prvým kráľom Madagaskaru.
Celým menom sa volal Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský. Narodil sa 20. septembra 1746 vo Vrbovom na Slovensku a zomrel 23. mája 1786 v Mauritanii na Madagaskare. Bol to slovenský dobrodruh, spisovateľ, objaviteľ a ako prvý Európan sa plavil v Severnom Tichom oceáne.

Pochádzal zo šľachtického rodu a v období v ktorom žil si mohol vybudovať zaujímavú dôstojnícku kariéru. Avšak jeho dobrodružná povaha a cestovateľské srdce ho nasmerovali na úplne inú životnú cestu. Pre svoje názory na náboženstvo bol nútený opustiť Rakúsku monarchiu. Pridal sa k poľskému národnému hnutiu proti Rakúsku. Rusi ho zajali a poslali do vyhnanstva na Kamčatke. Beňovský odtiaľ ušiel na lodi a spolu s ostatnými väzňami sa vydal na objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik. V roku 1772 dorazil na Paríža, kde urobil dojem na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu ponúkol zastupovanie Francúzska na Madagaskare. V roku 1776 miestni kmeňoví náčelníci zvolili Beňovského za ampansacabeho – kráľa Madagaskaru. V tom istom roku z Madagaskaru odišiel a svoje vodcovské schopnosti ponúkal v rôznych krajinách: Amerike, Anglicku, Francúzsku, Rakúsku.


Po francúzsky napísal knihu Pamäti a cesty, ktorá bola preložená do rôznych jazykov a kniha sa stala svetovým bestsellerom. Znie to neuveriteľne, ale Móric Beňovský patrí medzi najprekladanejších a najvydávanejších slovenských autorov.

V roku 1785 sa vrátil na Madagaskar ako zástupca Anglicka. Zorganizoval vzburu domorodcov proti Francúzom. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel a bol pochovaný v Mauritanii aj s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky.

Jedna z ulíc Tananarive nesie meno Mórica Beňovského, hrdinu malgašského ľudu.

Flóra Madagaskaru

Madagaskar je domovom pre 12000 až 13000 druhov rastlín a z nich 70-80 % endemických a preto patrí medzi ostrovy s najrozmanitejšou vegetáciou na svete.

Jednou z najznámejších rastlín Madagaskaru je baobab, strom, ktorý vyzerá akoby rástol koreňmi dohora. Baobaby zvyčajne rastú na suchších miestach ostrova. Prispôsobili sa ich prostrediu tak, že uskladňujú veľké množstvá vody v hľuznatých kmeňoch, vďaka tomu sú často cieľom slonov, ktoré sa snažia vodu získať.

Miestny obyvatelia tiež využívajú vodu z tohto zásobníka keď sú smädní (podľa mňa to robia tak, že odlúpnu kôru stromu a odtiaľ začne kvapkať voda). Jeden strom môže v sebe zadržiavať až 120000 litrov vody, čo sa však líši v závislosti od druhu a miesta kde strom rastie.

Baobab môže mať výšku 5 až 25 m ( výnimočne až 30 m). Šírka kmeňa sa pohybuje od 7 do 11 m. Stromy majú listy iba od októbra do apríla, v období sucha ich zhadzujú. Povrch listov je jemne chlpatý. V prvých rokoch svojho života rastú veľmi rýchlo. S pribúdajúcim vekom sa rast spomaľuje. Jeho hlavným znakom je tučný kmeň.

Kvety baobabov sú väčšinou voskovo bielej farby, žlté, alebo ružové. Rozkvitnuté majú až 20 cm v priemere. Baobab kvitne iba jednu noc a opeľujú ho kalone čiže netopiere. Po opelení kvety rýchlo hnednú. Plod je suchá bobuľa, alebo nepukajúca tobolka vajcovitého tvaru s tvrdým obalom a jeho priemerná dĺžka je 12 a viac cm. Obsahuje množstvo vitamínov a proteínov. Semená sú uložené pod tvrdou drevnatou „obálkou“. Zrelý plod je zamatovo ochlpený a dozrieva po štyroch mesiacoch po opelení.
Baobab sa môže dožiť až 1000 rokov. Baobab poskytuje miestnym obyvateľom k zužitkovaniu takmer všetko. Preto má každý strom značku svojho majiteľa a v kmeni vytesané schodíky. Listy a mladé výhonky využívajú miestny obyvatelia ako špenát. Kôru domorodci používajú na výrobu pevných povrazov a rohoží. Semená sa využívajú pri liečbe horúčky a lisuje sa z nich kvalitný olej.

Obyvatelia majú tieto stromy v úcte a zbytočne ich nevyrubujú.

Madagaskar je tiež domovom úplne jedinečného ekosystému, ktorý sa nenachádza nikde inde na zemi. Ostnatý les v suchej juhozápadnej časti ostrova je pozoruhodný tým, že prakticky všetky druhy rastlín tam rastúce sú pokryté ostrými ihlicami. Aj keď sa tieto rastliny podobajú kaktusom, nie sú im príbuzné. Okolo 95 % rastlín nachádzajúcich sa v Ostnatej Púšti je endemických.

Na Madagaskare rastie ružovo kvitnúca zimozeleň. Obsahuje látky, ktoré sa využívajú pri liečbe krvnej choroby – leukémie.

Tento ostrov je domovom takmer 1000 známych druhov orchideí, z ktorých 85 % je endemických. Jeden druh orchidei je známy tým, že z jeho plodov sa vyrába vanilka. 99 % vanilky vo svete pochádza z Madagaskaru.
Kvety orchideí majú zvláštny tvar a preto ich môžu opeliť iba niektoré druhy motýľov. Napríklad nádhernú orchideu nazývanú Madagaskarská hviezda môže opeliť iba nočná mora so sosákom dlhým minimálne 20 cm.