Fauna
Madagaskar nie je známy len svojou bohatou vegetáciou, ale aj rôznorodou faunou. Deväť desatín živočíšnych a rastlinných druhov sa nevyskytuje nikde inde na svete. Fauna Madagaskaru je nesmierne pestrá, nechýba ani množstvo pestrofarebných motýľov a rozmanití zástupcovia hmyzej ríše. Ak máte rešpekt pred jedovatými živočíchmi, vyberte sa na Madagaskar. Okrem škorpióna tam totiž žiaden jedovatejší druh nežije. K štyrom hlavným skupinám cicavcom na tomto ostrove patria lemury, mäsožravce, hlodavce a pichľavce.
Lemur katta
Samotné meno lemur neznie v preklade z latinčiny povzbudivo. Hovorilo sa tak za starých Rimanov duchom zomretých, ktorý sa za noci ozývali pekelným krikom a nárekom. Lemury sa zachovali v podobe ako ich teraz môžeme vidieť len vďaka tomu, že v dávnych dobách sa Madagaskar oddelil od Afriky. Nikde inde ich už vidieť nemôžeme, mimo tento ostrov vymreli.
Podľa nálezov kostier lemurov vieme, že v dávnych dobách boli veľkí ako zebry.
Lemur katta je jediný lemur z dennou aktivitou. Má rád slniečko a rád sa na ňom vyhrieva. Má nápadný dlhý chvost s 13 bielymi a 13 čiernymi pásmi. Dokáže dokonale šplhať až do korún stromov, ale rovnako obratný je aj na zemi. Z miesta dokáže vyskočiť až do výšky 3 metrov. Mláďatá sa rodia väčšinou 2 až 3 po piatich mesiacoch brezivosti.
Žijú v početných skupinách okolo 30 členov. Hlavné slovo má vždy najskúsenejšia samica. V skupine sa točí všetko okolo mláďat. Mláďatá majú dovolené piť mlieko z hociktorej matky. Dospelé samce v skupine nežijú, hneď po puberte sú vyhnaní. Samce o samice bojujú. Súboje samcov prebiehajú tak, že lemury si naparfémujú koniec chvosta podpažnými žľazami a potom ním švihajú súperovi okolo ňucháča.
Lemury mávajú problémy s termoreguláciou, čo ich núti k zvláštnemu chovaniu. Ráno pri východe slnka si sadnú otočení k rannému slnku s rozpaženými rukami a snažia si ohriať čo najväčšiu plochu tela slnečnými lúčmi. Vďaka kolonizácii ostrova sa lemury dostali do Červenej knihy ohrozených zvierat a patria medzi druhy najviac ohrozené vyhubením.
Chameleón
Pozoruhodné sú aj plazy ostrova. Tri štvrtiny všetkých chameleónov sveta žijú práve tu. Zatiaľ čo inde na svete chameleóny liahnu živé mláďatá, všetky druhy žijúce na Madagaskare ešte stále kladú vajíčka. (Podľa mňa sú trochu zaostalí, ako aj celý ostrov, ale nemyslím to v zlom.) Zvláštny vzhľad chameleónov priťahuje pozornosť ľudí už oddávna.
Mnoho druhov chameleónov vymiera ešte skôr, než sú objavené. (A zase za to môžu ľudia, podľa mňa tým , že vyrubujú lesy a ten strom ktorý vyrúbu padne na chameleóna, ktorý práve splýva so zemou.) Niektoré vlastnosti týchto zvierat spôsobili, že si o nich ľudia vymýšľali rôzne povery, z ktorých mnohé sa zachovali až do dnešnej doby.
Medzi chameleónov patria druhy veľmi malé, ako i druhy dosahujúce až obludné rozmery. Ozajstný trpaslík je Brookesia minima dosahujúci maximálnu dĺžku 33 mm, patrí tak k najmenším plazom vôbec. Väčšina druhov dorastá do dĺžky 15 až 30 cm. Najväčším druhom je chameleón obrovský z Madagaskaru, ktorý môže dosahovať dĺžku až 80 cm.
Ďalšou špecialitou chameleónov je extrémne dlhý vymrštiteľný jazyk. U väčšiny chameleónov je jazyk rovnako dlhý ako ich telo. Príjem potravy u týchto zvierat je veľmi zložitý. Prebieha v zlomku sekundy. Chameleóny sa ku koristi pomaly približujú, pričom ju lokalizujú zrakom.
Každé oko sa môže pohybovať nezávisle všetkými smermi a je vyvýšené. Svalnatý jazyk je ukončený lepkavou priľnavou špičkou. Keď je korisť v dosahu, chameleón bleskurýchlo vystrelí jazyk, korisť chytí a vtiahne do úst.
O chameleónoch sa hovorí, že menia farbu kvôli maskovaniu, zmena sfarbenia však u väčšiny slúži aj ako dôležitý spôsob vzájomnej komunikácie.
Na záver by som chcela citovať jednu prapoviedku obyvateľov Madagaskaru: „Vezmi si príklad z chameleóna. Dívaj sa dopredu, nezabudni sa dívať dozadu a buď vždy v strehu.“
Na Madagaskare žije aj nezvyčajná ploskochvostá jašterica Uroplatus, ktorá sa maskuje pritisnutím ku kôre stromu, s ktorou farebne splýva.
Ksukol chvostnatý
Táto najväčšia nočná poloopica je samotárska a vzácna. Na Madagaskare ju nazývajú domorodci Aje Aje. Dĺžka tela dosahuje 40 cm a dĺžka chvosta ďalších 40 cm. Váži okolo 2 – 3 kg. Ksukol chvostnatý má krátku plavošedú srsť cez ktorú prerastajú dlhé čierne chlpy. Ksukol má veľkú hlavu a krátky krk.
Je to dokonalý nočný tvor, strávi 80 % noci hľadaním potravy. Svetlo nemá rád, preto je cez deň ukrytý v guľatom hniezde, ktoré si vymieňa s kamarátmi. Stavia si ho sám vo výške až 15 m nad zemou. Ksukol je lenivý samotársky tvor, ktorý prejaví živosť iba vtedy, keď uniká pred svetlom.
Žije v hustých bambusových lesoch a ozýva sa silným chrochtaním. Poklopkáva prstami po kôre stromu ako ďateľ a mimoriadne citlivým sluchom počúva pohyby hmyzu. Dlátovitými rezákmi, ktoré stále dorastajú potom vyhryzie otvor a dlhými prstami larvu vytiahne. Ksukol tak vlastne nahradil ďatľovité vtáky, ktoré na Madagaskare nežijú. Dožíva sa v priemere 26 rokov.
Dlhú dobu ho zoológovia nevedeli zaradiť. Zvíťazil názor , že je to druh madagaskarskej veveričky a zaradili ho medzi hlodavce. Často ho nazývajú nočným ďatľom. V skutočnosti patrí ksukol medzi primáty, konkrétne medzi lemury.
Medzi domorodcami je rozšírená povera, že keď ksukol na niekoho ukáže svojím dlhým prostredníkom, tak dotyčný zomrie. To je dôvod prečo ho nemilosrdne zabíjajú vždy, keď sa objaví v blízkosti dediny. (Podľa mňa preto teraz patrí medzi ohrozené zvieratá.) Má nálepku „nositeľ zlých správ“ a „hnev predkov“.
Bodlín
Na Madagaskare žije zviera so zvláštnym názvom bodlín, alebo tenrek bezchvostý. Je to hmyzožravec, ktorý sa najviac podobá prvým cicavcom z druhohôr. Sú to drobné, bezchvosté zvieratá so špicatým ňufáčikom, porastené srsťou a ostňami, ktoré vedia rozochvieť. Vyskytuje sa aj v Afrike, ale na ostrove je rozšírených až 30 druhov týchto zvierat.
Domorodci veria, že tenreky prinášajú do domu šťastie.
Odhaduje sa, že na Madagaskare žije približne 300 druhov žiab, z toho 99 % je endemických. Žaby sú jediné obojživelníky na Madagaskare, nie sú tam žiadne ropuchy, salamandre ani mloky. Medzi zaujímavé žaby žijúce na tomto ostrove patrí aj Paradajková žaba, ktorá produkuje lepkavý sekrét, podobný lepidlu, ktorý ju chráni pre užovkami, mačkami a psami. Táto látka dokáže spôsobiť silnú alergiu aj ľuďom.
Zvieratá, ktoré som opísala, tvoria iba nepatrný zlomok živočíchov žijúcich na Madagaskare. Tento ostrov je totiž jedným z biologicky najrozmanitejších miest na našej planéte.
Madagaskar a súčasnosť
Madagaskar je dodnes takmer zabudnutým kútom sveta. Akoby stál mimo hlavného svetového diania. I keď v poslednej dobe sa to rýchlo mení. Postupujúca prírodná i kultúrna devastácia posledných desiatok rokov spôsobuje zánik mnohých zaujímavostí a podivuhodností tohto výnimočného ostrova. Miznú nielen jednotlivé rastlinné a živočíšne druhy, ale i tradície a zvyky obyvateľov Madagaskaru.
Odlesňovanie, pri ktorom sa lesy vyrubujú a vypaľujú, aby uvoľnili miesto pre poľnohospodársku pôdu je na Madagaskare závažným problémom. Za posledných 60 rokov tu ostala len asi pätina pôvodnej rozlohy lesov, ktoré vytvárajú akési ostrovčeky v mori. Svetový fond na ochranu prírody - WWF je činný v Afrike 40 rokov. Stál pri zakladaní národných parkov: Marojejy a Andringitra. V údolí Manambolo na podnet WWF, 13 obcí samo spravuje okolité lesy, tak, že reguluje ťažbu dreva.
Vpád civilizácie zo severu nenecháva ležať kameň na kameni a dá sa očakávať, že v budúcich rokoch bude toto ničenie pokračovať. Mnohí si začínajú vážnosť situácie uvedomovať. Nie len cudzinci z Európy a Ameriky, ale i miestny ľudia. To je však na záchranu rastlín a zvierat veľmi málo.
Na Madagaskare mnoho ľudí ešte stále žije tak, ako žili ich prapredkovia. V tomto spôsobe života by mohla byť nádej na zachovanie prírody tohto ostrova. Súčasné prognózy sú veľmi znepokojujúce. Veštia úplnú, čiže konečnú a stopercentnú devastáciu Madagaskaru v priebehu budúcich 20-30 rokov. Musíme rýchlo rozmýšľať a niečo vymyslieť, lebo času je málo a veľa ľudí sa týmto problémom nezaoberá. Ja verím v to, že sa ostrov Madagaskar podarí zachrániť.
V tejto krajine žije stále mnoho neobjavených živočíchov a rastlín. A dúfajme, že keď si to ľudia uvedomia, nebude už neskoro.
Viem, že toto bola asi najsmutnejšia časť mojej ročníkovej práce, ale bohužiaľ to takto v tejto dobe chodí. Ale napriek tomu dúfam, že viac a viac ľudí sa bude zaujímať o tento problém a nie iba o to, či má napríklad najnovší typ mobilného telefónu.
